Staroveké Grécko položilo základy západnej kultúry a malo nesmierny vplyv na jazyk, politiku, vzdelanie, filozofiu, umenie a architektúru.
Všetci grécki občania boli vzdelaní a mali svoje písmo, ktoré prevzali od Feničanov (24 písmen). Neskôr sa vyvinula hlásková abeceda.
Grécka kultúra vznikala v dobe, keď ľudia ešte veľmi málo vedeli o príčinách prírodných javov. V tej dobe boli Gréci bezmocní v boji s prírodou. Preto mnohé prírodné úkazy si nevedeli vysvetliť a domnievali sa, že ich spôsobujú nadľudské - božské sily.
Svoje názory na vznik a počiatok sveta Gréci vyjadrili v mnohých fantastických povestiach a bájach (mýtoch). Podľa gréckeho mýtu na počiatku jestvovala osobitne zem, voda, nebo. Všetko bolo v stave chaosu alebo neporiadku. Z chaosu sa oddelili boh Uranos (nebo) a jeho manželka bohyňa Gaia (zem). Ich deťmi boli mocní titani.
Uranos, obávajúc sa, aby mu deti neodňali moc, uvrhol titanov do hlbokej priepasti pod zemou. Ale najmladší Kronos titanov vyslobodil. Potom s pomocou ostatných titanov zvrhol otca z trónu a ujal sa vlády nad svetom.
Po víťazstve nad otcom sa Zeus rozdelil o moc nad celým svetom so svojimi prívržencami. Sám sa stal bohom hromu a blesku. Jeho žena Héra bola vládkyňou nebies. Svojho brata Poseidona urobil bohom mora a druhého brata Hádesa vládcom podzemného kráľovstva (podsvetia).
Okrem týchto bohov, ktorých uctievali v celom Grécku, mala každá oblasť svojich vlastných bohov a bôžikov, ktorí bývali v lesoch, na lúkach, v studničkách a na horách. Gréci považovali bohov za nesmrteľných a všemohúcich. Ale ani bohovia neboli úplne všemohúci, mohli ich stihnúť pohromy, lebo nad nimi vládol nemilosrdný osud - Moira.
Gréci si predstavovali život bohov na Olympe podobne ako život ľudí na zemi. Bohov zobrazovali v ľudskej podobe, oblečených v prepychovom rúchu s bohatou výzbrojou a odznakmi moci. Mnohým pripomínali aristokratov („lepších ľudí“), ktorí vládli nad národom.
Zeus - Kráľ Bohov
Zeus bol kráľ bohov, totožný s rímskym Jupiterom. Bol to otec Dia, Héry, Háda, Demeter a Poseidóna. Bol vychovávaný v jaskyni na hore Ida na Kréte. Keď dospel, zvrhol svojho otca z trónu a prinútil ho vypľuť svojich súrodencov.
Bol pôvodcom a ochrancom božských i ľudských poriadkov, dával moc kráľom, ochraňoval prísahu, trestal porušovanie pravdy a spravodlivosti. Všetko videl a počul. Jeho najmocnejšími zbraňami boli hromy a blesky.
Medzi ďalších významných bohov patrili: Poseidón (boh mora), Héra (ochrankyňa manželstva), Hádes (boh podsvetia), Aténa (bohyňa múdrosti), Afrodita (bohyňa lásky a krásy), Hefaistos (boh ohňa a kováčov), Ares (boh vojny), Artemis (bohyňa lovu), Apolón (boh svetla a slnka) a Hermes (boh zlodejov a posol bohov).
Dionýz - Boh Víno a Zábavy
Dionýz (Dionysos, Dionýsos, Dionýz, Bakchos, Bakchus) bol starogrécky a starorímsky boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy, totožný s rímskym Bakchusom.
Áno, aj opilci, pijani, a dokonca i občasní konzumenti vína, majú svoje božstvo. Hoci v našich zemepisných šírkach si vinári pravdepodobne najčastejšie spomenú na sv. Je pravda, že mnohí z nás pod ťarchou promile zabudnú i vlastné meno, ale v prípade boha všetkých opilcov a bohémov to prišlo priam až do extrému. Starovekí Gréci ho volali Dionýz, Rimania Bakchus. V historických prameňoch však nájdeme jeho označenie aj ako Liber.
Hoci si ho väčšina z nás zo školských lavíc pamätá ako boha vína, hýrenia a opilcov, mal toho na starosti o niečo viac. Nie o veľa, predsa len veľké božské úrady vyžadovali evidentne aj v staroveku viac zodpovednosti, no zopár povinností okrem vína samotného sa mu predsa len ušlo. Je ťažko povedať, či je dôvodom jeho rôznorodého zobrazovania fakt, že v starovekom Ríme o zrkadlovke ešte ani nechyrovali, alebo jeho záľuba v kostýmoch, no pravdou je, že vo vyobrazeniach má Bakchus mnoho podôb. Zobrazuje sa aj ako zdatný urastený mladík, aj ako postarší bradatý pánko s bruchom ako keby prehltol sud.
Víno sa tešilo úcte aj iných bohov a azda preto sa dostal Bakchus do ich partičky, napriek svojmu špecifickému pôvodu. S jeho narodením to nebolo však vôbec jednoduché. Legendy tvrdia, že jeho ľudskú matku spálili plamene po tom, čo uvidela Dia / Jupitera v jeho božskej podobe, čo bolo smrteľníkom zakázané. A keďže bola v tom čase tehotná, božský otec zasiahol, aby svojho syna zachránil. Údajne ho prišil k svojmu stehnu a tam ho opatroval až kým neprišiel jeho čas. Jeho vychovávateľom a vzorov v hýrení bol Silenus, ktorý ho však okrem lásky k vínu poučil aj o bezpečnom šoférovaní...
Tento boh si po celý rok užíval žúrku ako sa patrí. Tú však človek neprežíva sám a v jeho prípade to nebola výnimka. Jeho parťákmi boli satyrovia - muži s kozími rohami a kopytami, ktorí mali takmer stále erekciu.
Dionýz / Bakchus zasadol k božskému stolu na Olympe / Panteóne ako posledný z bohov. Mohol za to samozrejme jeho pôvod a zrodenie. Aj napriek tomu, že bol božským Benjamínkom, bol u kolegov veľmi populárny. Nečudo...
Bakchanálie boli pôvodne pomerne pokojné rituály, ktoré sa konali v polovici marca a boli určené výhradne ženám. Neskôr sa to však trochu zvrhlo. Začali sa ich zúčastňovať aj muži a stali sa rozšírenou zábavkou i päť krát do mesiaca. Víno tieklo prúdom, neviazaná zábava a sexuálne orgie boli ich hlavnými znakmi. Boli tak divoké, že ich rímsky senát nakoniec zakázal.
Báje mu pripisujú objavenie viniča. Preto bol pre Grékov bohom vína a neviazanosti a predstavoval intuitívnu, spontánnu stránku bytia. Tí, ktorí ho uctievali, sa oddávali divokým výstrelkom, pri ktorých odhadzovali zábrany i svoju obvyklú totožnosť. Tancovali s takmer nadľudským nasadením a pocitom posadnutosti, ako vyznávači, či dokonca dočasne vtelení bohovia. Nakoniec sa úplným vyčerpaním zrútili a zaspali tam, kde im nohy vypovedali poslušnosť.
Jeho symboly sú leopard, brečtan, vinič, palica ovenčená viničom a brečtanom a roh hojnosti.
Dionýzos neskôr našiel na opustenom ostrove princeznú Ariadnu, ako si šla oči vyplakať z toho ako ju Tézeus nemilo odkopol. Dionýzos sa o ňu postaral, pomohol jej a zaľúbili sa do seba. Dokonca ju zobral na Olymp.
Vzniklo v Grécku na počesť boha Dionýza. Hrali v ňom iba muži - používali masky. Hrávali sa tragédie - Aischylos, Sofokles.
Najvýznamnejšie grécke kultové hry, ktoré sa usporadúvali od 8. storočia pred Kr. do prelomu 4.-5. storočia v Olympii, každé štyri roky v auguste alebo septembri na počesť boha Dia. Podľa báji ich založil Herakles.