Pojem sedenia po pravici Boha má v kresťanstve hlboký a mnohostranný význam. Tento koncept sa spája s oslávením Ježiša Krista, nastolením Mesiášovho kráľovstva a naplnením proroctiev.
Nanebovstúpenie a oslávenie Krista
Po svojom zmŕtvychvstaní bol Ježiš vzatý do neba a zasadol po pravici Boha (Mk 16,19). Kristovo telo bolo oslávené už od chvíle jeho zmŕtvychvstania, čo dokazujú nové, nadprirodzené vlastnosti, ktoré má odvtedy jeho telo natrvalo. Počas štyridsiatich dní, keď dôverne je a pije so svojimi učeníkmi a poučuje ich o Kráľovstve, zostáva jeho sláva ešte zahalená výzorom obyčajnej ľudskej prirodzenosti.
Posledné Ježišovo zjavenie sa končí nezvratným vstupom jeho ľudskej prirodzenosti do Božej slávy, naznačenej oblakom a nebom, kde odvtedy sedí po pravici Boha. Celkom výnimočným a jedinečným spôsobom sa ukáže Pavlovi „ako nedochôdčaťu“ (1Kor 15,8) v poslednom zjavení, ktorým ho ustanoví za apoštola. To, že sláva Zmŕtvychvstalého je cez tento čas zastretá, vysvitá z jeho tajomných slov povedaných Márii Magdaléne: „Ešte som nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu“ (Jn 20,17). To poukazuje na rozdiel v spôsobe, akým sa prejavuje sláva Krista vzkrieseného a sláva Krista povýšeného do neba, kde sedí po pravici Otca.
Táto posledná etapa zostáva úzko spätá s prvou, čiže so zostúpením z neba, ktoré sa uskutočnilo pri vtelení. Iba ten, ktorý „vyšiel od Otca“, sa môže „vrátiť k Otcovi“: Kristus. „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka“ (Jn 3,13). Ľudská prirodzenosť ponechaná iba na svoje sily nemá prístup do „Otcovho domu“, do Božieho života a Božej blaženosti.
Vyzdvihnutie na kríž je znamením a predzvesťou vyzdvihnutia pri nanebovstúpení. Je jeho začiatkom. Ježiš Kristus, jediný Kňaz novej a večnej zmluvy, „nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou…, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou“ (Hebr 9,24). V nebi Ježiš Kristus bez prestania vykonáva svoje kňazstvo, „lebo žije stále, aby sa prihováral“ za tých, „ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu“ (Hebr 7,25).
Nastolenie Mesiášovho kráľovstva
Sedenie po pravici Otca znamená nastolenie Mesiášovho kráľovstva a splnenie videnia proroka Daniela o Synovi človeka: „Jemu bola odovzdaná moc, sláva a kráľovstvo; jemu slúžili všetky národy, kmene a jazyky. Jeho vláda je vláda večná, ktorá nezanikne, a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené“ (Dan 7,14).
Ježiš Kristus, hlava Cirkvi, nás predchádza do slávy Otcovho kráľovstva, aby sme my, údy jeho tela, žili v nádeji, že jedného dňa budeme s ním naveky. Ježiš Kristus vstúpil raz navždy do nebeskej svätyne a neprestajne sa prihovára za nás ako prostredník, ktorý nám bez prestania zaručuje zosielanie Ducha Svätého.
Pravica Otca znamená definitívny vstup Ježišovej ľudskej prirodzenosti do nebeskej sféry Boha. Ježiš Kristus vstúpil raz navždy do nebeskej svätyne a neprestajne sa prihovára za nás ako prostredník. Odtiaľ príde v sláve súdiť živých i mŕtvych.
Počnúc týmto okamihom sa apoštoli stali svedkami „Kráľovstva, ktorému nebude konca“.
1. Biblia - má význam sa s ňou ešte zaoberať?
Význam pravice v biblickej reči
Svätý Augustín pripomína, že je potrebné rozumieť tomu, čím je v biblickej reči pravica, aby sme sa nesnažili hľadať ľavicu. Pravica Boha, označuje večné šťastie. Pravicou Boha sa nazýva nevysloviteľné, nepredstaviteľné šťastie a úspech. Toto je „pravica Otca“, kde Kristus zasadá. Že tam je jeho sídlo, tam býva, tam je jeho domov.
Kristus ako sudca
Vyznávame spasiteľa a nebojíme sa sudcu! Kto v tomto živote verí v Ježiša Krista, plní jeho prikázania a miluje ho, ten sa nebude báť, keď príde súdiť živých i mŕtvych. Nielenže sa nebude báť, ale bude túžiť po tom, aby prišiel čo najskôr. Čo môže byť pre človeka väčším šťastím ako to, že sa blíži chvíľa, že prichádza niekto, po kom túži, keď prichádza ten, koho miluje? V súčasnosti je naším ochrancom, potom bude naším sudcom.