Svet sa zbláznil. Toľko svetov a na jednom toľko šialenstva. Šialenstvo dnes šéfuje úplne všetkému. Vážne. Je na všetkých vedúcich postoch. Šialenstvo ovplyvňuje váš život viac, než si dokážete vôbec predstaviť.
Ten strom bol nádherný. Košatý, mohutný, zelený v lete, farebný na jeseň. Bol domovom. Hniezdili v ňom vtáci, plno vtákov, celý kŕdeľ.
Netreba definície, ani charakteristiku, ani čeľaď či druh. Toľko toho počul. Toľko toho videl. A predsa nepočul ani nevidel nič. Len tak si ležať a dýchať, koľká nádhera. Šesťdesiat rokov mu to trvalo, no nakoniec pochopil. Možno. A možno nie. Možno si to len namýšľa. Toľko trápenia. A prečo? Kedysi tu bol strom. Pamätal si ho. A kde je teraz? Je preč.
Ako ten najposlednejší skupáň, niekto zobral všetko. Nezostalo tu po ňom nič. Skúška trpezlivosti. A radosti. Toľko radosti. A smiechu. Toto je zvláštny svet. Každý musí mať cieľ, každý musí mať motiváciu.
Lenže ako chcete skutočne tvoriť, ak už máte cieľ? Myslíte si, že umelec, naozajstný umelec, vie, aké bude jeho dielo, keď skončí? Nie! Oddanosť, láska, úcta. Aké krásne slová. No oddanosť komu? Oddanosť čomu? K ideálom, ktoré vymyslel niekto druhý? K myšlienke, ktorá nie je vašou vlastnou? Nazrel som do svojho vnútra a uvidel otroctvo. Strach, že nenaplním očakávania. Lenže sú to moje očakávania?
Svet je vír. Vtiahne ťa pod hladinu, nedovolí ti dýchať. A človek je sám a bezmocný. Stratený. Vznáša sa v hlbinách lapajúc po dychu. Kto mu podá pomocnú ruku? Kto ho vytiahne späť na hladinu? Okolo len samé telá. Mŕtve.
Na námestie raz prišiel mladík, odhalil hruď a všetkým ukázal svoje srdce. "Vidíte ho?!" zakričal. "Vidíte aké je rozorvané, zničené, doráňané?!" Po tvári mu stekali slzy. "Toľko bolesti!" volal. "Dal som jej časť z môjho srdca, mnohým som z neho dal kúsok. A vrátili mi ho? Opätovali mi moju lásku?
Kráčam do práce. Jedna malá vlnka uprostred oceánu, presvedčená o svojej dôležitosti. Míňam cintorín. Zasmejem sa. Tam skončím. Tam skončíme všetci. A nakoniec si na nás nikto nespomenie. A mňa trápi toľko problémov... Aký problém je dnes povedať: neviem, nestíham. Nie, radšej obetujete spánok, radšej obetujete svoj život. Oprostite sa od strachu! Veď zo strachu nikdy nevzíde nič dobré, nič božské. A nie je to snáď strach, čo vás neustále núti pokračovať? Bojíte sa zastať. Čo potom?
Každý z nás aspoň raz za život túžil byť niečím iným. Túžba. Odhodlanie podstúpiť riziko - a aj keď možno len na chvíľu - utíšiť smädnú dušu. „Kiežby som mohol byť ako ty,“ vysloví vlk, vystupujúc z tmy.
Harry Brown nikdy nebol typom muža, ktorý by sa páčil dievčatám. Svojou povahou sa nehodil k ostatným mladým ľuďom zo svojho okolia. Mal iné záujmy, iný názor na svet, možno trochu naivnú predstavu o cti a spravodlivosti. O nadpriemerne inteligentných ľuďoch sa hovorí, že nemajú reálny pohľad na život a mnohí z nich získali titul „podivínov“.
Ikonická osobnosť 20. storočia nie je zaujímavá iba Teóriou relativity, ale aj súkromným životom. Po skrachovanom manželstve našiel šťastie v zväzku s vlastnou sesternicou, jeho druhý syn trpel schizofréniou a FBI o ňom viedla viac ako tisícstranovú zložku.
Hra sa odohráva v súčasnom Rusku, v rodine alkoholika, generála sovietskej armády vo výslužbe, ktorý má tri dcéry. Všetky tri prahnú po šťastí a každá si ho interpretuje svojím spôsobom. Nájsť ho chcú v Amerike, v čom im má pomôcť ich mladší brat Koľa.
Ako sa vyrovnať so šialenstvom zo stretnutí
Príklady šialenstva v bežnom živote
Uvediem pár príkladov. Trebárs riadenie auta. Za jazdy si môžete ladiť rádio do omdletia moderátora, môžete si štelovať vnútorné osvetlenie do všetkých farieb dúhy, môžete dokonca sledovať za jazdy televíziu, ak vám to váš stredový panel dovolí. To všetko je v pohode. Ale akonáhle vás policajt odfotí s telefónom pri uchu, ako pohybujete perami a uprene pozeráte pred seba, vsadí vás minimálne do Železnej panny.
Alebo teraz tie opletačky s tým Brexitom. Vo štvrtok sa Angličania rozhodli, že ich už veľmi nebaví posielať do Bruselu čiastku zodpovedajúcu HDP celej Afriky výmenou za hrsť korálok, tlupu černochov prilepených na podvozok Eurostaru , niekoľko hladných Východoeurópanov a armádu ľudskoprávnych aktivistov a v piatok ste mohli vymeniť Libru za päť ohorkov z staničnej reštaurácie. To je jednoducho šialené. Práve tak šialené je, myslieť si, že by sa normálny človek mohol riadiť názorom nejakej celebrity. Trebárs futbalistov, čo sú zvyčajne bytosti, ktorý sotva rozoznajú rozdiel medzi pojmami perie a sere. Bohužiaľ, niekedy nerozoznajú.
Takže, dokonca aj v zaprdenom Česku na nás všade vybafla správa, že David Beckham je pre antibrexit. No páni, takže tu máme vo všetkých novinách názor od človeka, ktorého jedinou kvalifikáciou sú módne účesy a schopnosť trafiť loptu lepšie, než jeho kaderník.
Motivácia a šialenstvo
A nepochybne rovnako šialené je, myslieť si, že šampióni pohnú prstom pre to, aby vás motivovali. Vec sa má asi takto ... Minule som si kúpil časopis Forbes. Nie snáď kvôli tomu, že by som sa musel rozplývať nad chronografmi s cenovkou raketoplánu. Ani som nehľadal topánky z kože šesť týždenných šteniatok, ale chcel som si prečítať dlhý rozhovor s Jardom Jágrom. Pretože to je borec a tak nejako ma ehmm, motivuje.
A tak som došiel k otázke redaktora, ktorý sa opýtal Jaroslava, či cíti zodpovednosť za všetkých tých ľudí, ktorí mu fandia a sledujú ho. Audiovizuálny dokument bohužial časopisu priložený nebol, ale z odpovede bolo zjavné, že sa Jágrovi pretočili oči ako na centrifúge, pretože nedokázal pochopiť, ako to pýtajúci myslí. Načo bolo ozrejmené , že ide o motiváciu. Lenže Jarda povedal to, čo ma privádza k téme tohoto článku. Je mu jedno, či niekoho motivuje, pretože on sám by robil to isté každý deň, aj keby to nebol ten slávny Jágr, ale iba obyčajný Jarda. Prečo? Pretože miluje šport, ktorému prepadol.
Takže až budete počuť nejakého šampióna hovoriť, že to robí kvôli vám, že je rád, že niekoho motivuje a tak podobne, bude mať pravdu ..TTieto reči skutočne hovorí kvôli vám. Pretože ich chcete počuť a on vás nechce sklamať. Ale to, čím je a čo robí šampióna šampiónom, robí predovšetkým kvôli sebe.
Keď už som spomenul Jágra, bola k tomu článku pripojená aj anketa najrôznejších podnikateľov, športovcov a iných ľudí, čo to niekam dotiahli a tá sa samozrejme hemžila všelijakými superlatívami a nespočetnekrát tam zaznelo, že ich Jarda motivuje. Aj ja som to napísal. Ale ako ? Vari si niekto z nich po stretnutí s Jágrom môže kúpiť korčule a obzerá sa, kde by to mohol napáliť do mantinelu? Asi sotva.
Kulturistika ako prejav šialenstva?
Neexistuje jediný racionálny dôvod, prečo robiť kulturistiku. Nikdy som nedokázal nájsť uspokojivý argument, ktorým by som zabil dotieravé otázky tzv. Normálnych ľudí, prečo to vlastne robím. Driete v posilňovni ako blázon. Ťaháte sa so záťažou, ktorej sa každý človek čo má v hlave aspoň pol mozgu, radšej vyhne. Idete unavený domov, dáte si jedlo, čo ste mali včera, predvčerom, minulý týždeň a posledných päť rokov. Miniete všetky prachy za doplnky a iné veci. Čím narážam na fakt, že tí odvážnejší majú v semenníkoch tak mŕtvo, že uprostred Sahary to proti tomu vyzerá ako na večierku v Las Vegas. O odhodlaní žien prejsť plynule v muža ani nehovoriac.
Potom nastane diétne obdobie, kedy si odopriete aj tie posledné chuťovky a lebku si necháte obtiahnuť kožou tak na fest, že potné žľazy neprodukujú pot, ale slzy bolesti ako im je tesno. Dievčatá dajú na pár mesiacov zbohom svojim prsiam do tej doby, než nenašetria na ten najdrahší kúsok plastikového priemyslu. Prichádza deň D, natriete sa farbou, podstúpime všelijaké šamanské zaklínadlá, ktoré majú za cieľ urobiť vaše telo suchšie ako podpaľovač pepo, navlečiete si plavky veľkosti päť korún a necháte si zatlieskať od kto vie akých čudákov z našej subkultúry. To znie úplne šialene. A napriek tomu všetkému tento šport milujete. Ako je to možné, pýtam sa sám seba, pretože z tejto úchylky sa rozhodne vybrať nenechám. Ale odpoveď už sme počuli. Proste to milujeme a to má s racionalitou spoločného rovnako asi ako eurokomisár s tým zdravým rozumom.
Zabudnite na prachy, v kulturistike žiadny nie sú. Tí, ktorí sú platení za to, že cvičia (nie, že trénujú klientov vo fitku od rána do večera) spočítate v ČR na prstoch jednej ruky zaslúžilého stolára. To všetko utvára váš vzťah ku kulturistike. A ak to v tom srdci máte, nezaoberajte sa hlúpi otázkami okolia, ako budete vyzerať v päťdesiatich, ako to na vás bude visieť v sedemdesiatich. Ja som ale úplne hlboko presvedčený, že každý z nás, čo tomuto športu raz prepadol, si tú lásku nesie hlboko zakorenenú v sebe odjakživa. Bola mu daná. Odjakživa. Preto nás od mladosti tiahne k nejakému typu superhrdinu.
Každý, kto začal cvičiť, má v živej pamäti nejaký vnem, ktorý ho ovplyvnil. Skrátka tá túžba po svaloch tam bola stále. Vojta Koritenský na otázku ako je možné, že sa dostal na Olympiu , hovoril, že má už pol roka rovnaké raňajky , rovnaký obed, rovnakú večeru a to deň za dňom. Vstáva v rovnaký čas, nevynechá žiadny tréning a robí to tak niekoľko rokov. To nie je moc normálne, čo si budeme hovoriť. Ale má vnútorné pnutie, ktoré ho núti byť so sebou nespokojný a neustále pracovať na svojom zlepšení.
Progres je to, čo je prioritou. Nie veci, z ktorých nepozerá žiadny profit pre onen progres. Je vždy super, ak máte podmienky také, že nemusíte robiť kompromisy, ale väčšinou sa k nim musíte práve cez tie kompromisy dopracovať. A čo obmedzíte ? Kino, kúpu nového mobilu, dovolenku, alebo permanentku, doplnky, mäso ? Musíte urobiť kompromis, a ak sa rozhodnete prikloniť k prvej časti toho súvetia , môžete sa pozerať na motivačné videá pokojne do zblbnutia, ale žiadny žiar to vo vás neprebudí. Nechcem tým všetkým povedať, že by ste boli šampiónom a borcom v kulturistike ukradnutý , to v žiadnom prípade.
Chcem tým povedať, že denný režim šampióna, úsilie, vízia a drina v posilňovni by bola úplne rovnaká, aj keby nenakrútil jediné video, nestlačili jediný raz spúšť foťáku a neurobil jediné selfíčko. Skrátka, musíte byť dostatočne šialený , aby ste mohli očakávať úspech.
Šialenstvo a energetika
Predstavme si moment, v ktorom by sa každá jedna žiarovka na planéte rozžiarila v tú istú sekundu. Táto predstava pôsobí takmer poeticky - vizuálny ohňostroj viditeľný z hlbokého vesmíru. Avšak pre inžinierov zodpovedných za stabilitu elektrických sietí by tento moment nebol ničím iným než nočnou morou. To, čo sa javí ako jednoduché cvaknutie vypínačom, v skutočnosti spúšťa komplexný technologický proces, kde každá sekunda nerovnováhy medzi výrobou a spotrebou môže znamenať totálny kolaps civilizačnej infraštruktúry.
Základným kameňom našej energetiky je fakt, že elektrinu musíme vyrábať v momente, keď ju spotrebúvame. Elektrárne fungujú ako gigantické továrne na energiu, ktoré premieňajú fosílne palivá, jadro, vietor či slnečný svit na prúd tečúci sieťou drôtov až k našim dverám. Aby sieť zostala stabilná, musí byť v dokonalej rovnováhe. Akonáhle niekto zapne svetlo, generátor v elektrárni musí okamžite zvýšiť svoj výkon o zodpovedajúcu hodnotu. Ak by tento dopyt narástol skokovo u miliárd ľudí naraz, systém by čelil bezprecedentnému tlaku.
Globálny svetelný šok
Operátori prenosových sústav využívajú sofistikované algoritmy a senzory na sledovanie takzvaného zaťaženia siete. Dopyt sa prirodzene mení podľa dennej doby či ročného obdobia - v lete nás zaťažujú klimatizácie, v zime kúrenie. Avšak náhly globálny impulz, akým by bolo hromadné rozsvietenie, by vyžadoval okamžitú reakciu. Nie všetky zdroje energie sú však rovnako pružné. Jadrové a uhoľné elektrárne sú síce stabilné, ale ich výkon sa mení pomaly; trvalo by im hodiny, kým by sa prispôsobili takémuto masívnemu výkyvu.
V tejto situácii by hlavnú úlohu zohrali plynové elektrárne, ktoré dokážu nabehnúť na plný výkon v priebehu minút. Sú to akési „rýchle zálohy“ energetiky. Naopak, obnoviteľné zdroje ako vietor a slnko sú v tomto scenári nevyspytateľné - nedajú sa ovládať podľa vôle operátora, ak práve nefúka alebo je noc. Hoci sa čoraz viac využívajú veľkokapacitné batérie a prečerpávacie vodné elektrárne na vykrytie špičiek, ich súčasná kapacita by na pokrytie globálneho „svetelného šoku“ pravdepodobne nestačila.
Čo nás pred touto hypotetickou skazou chráni?
Napriek riziku katastrofy nás pred totálnym celosvetovým blackoutom chránia dva faktory. Prvým je neexistencia jednotnej globálnej siete. Svet je rozdrobený na regionálne sústavy. Aj keď sú susediace štáty (napríklad v rámci Európy alebo USA a Kanady) prepojené kvôli stabilite, v prípade kritického zlyhania sa dokážu od seba okamžite izolovať. Ak by teda kaskádovité zlyhanie vyradilo sieť v jednej časti sveta, ostatné regióny by mohli zostať nedotknuté.
Druhým záchranným kolesom je technologický pokrok v podobe LED žiaroviek. Za posledných 20 rokov tieto polovodičové zdroje svetla nahradili neefektívne wolfrámové vlákna. LED technológia potrebuje na rovnaký svetelný výkon zlomok energie, čo dramaticky znižuje celkovú záťaž na sieť. Tento prechod nielen šetrí miliardy eur domácnostiam po celom svete, ale zároveň robí našu energetickú infraštruktúru odolnejšou voči náhlym zmenám v spotrebe.
Nekonečný svetelný smog
Ak by sme však tento nápor ustáli technicky, čelili by sme inému problému: svetelnému smogu. Masívne rozsvietenie by znásobilo fenomén známy ako „sky glow“ - mliečny opar nad mestami, ktorý vzniká odrazom svetla od prachu a vlhkosti v atmosfére. Svetlo sa nekontrolovane šíri, odráža sa od betónu a skiel budov, čím mení noc na neprirodzené šero. Prázdne kancelárske budovy svietiace do neba sú len jedným z príkladov plytvania, ktoré tento jav zhoršuje.
Tento prebytok svetla nie je len estetickou stratou, pri ktorej prichádzame o pohľad na Mliečnu dráhu. Ide o vážny ekologický problém. Svetelné znečistenie narúša cirkadiánne rytmy ľudí, čo vedie k poruchám spánku a zdravotným komplikáciám. Rovnako tragicky pôsobí na divokú prírodu - dezorientuje sťahovavé vtáky, hmyz aj morské korytnačky, ktoré sa pri navigácii spoliehajú na prirodzený jas mesiaca a hviezd.
Výsledkom globálneho rozsvietenia by teda nebol len technologický stres pre rozvodné siete, ale aj noc bez hviezd. Zistili by sme, že hoci máme dostatok energie na to, aby sme porazili tmu, cena za toto víťazstvo je príliš vysoká. Namiesto jasného pohľadu na vesmír by sme hľadeli do šedého oparu. Biorytmus planéty by sa ešte k tomu kompletne vyviedol z rovnováhy.
Citáty o šialenstve
- „Šialenstvo je dôverovať zdravému rozumu. Šialenstvo je aj pochybovať o ňom. Šialenstvo je žiť pre budúcnosť. Šialenstvo je aj nevidieť budúcnosť.
- „Šialenstvo smelých, to je múdrosť života!
- „V láske je vždy nejaké šialenstvo.
- „Fantázia nevedie k šialenstvu.
Ale zdvihnúť občas zrak a s pocitom prudkého stúpajúceho tlaku počúvať, ako pri každom pulze, pripomínajúcom mihot bleskov na zaprášených stropoch a štukatúrach začína vo vedomí zoširoka mávať krídlami a hučať pozemsky neskutočná, ďaleká a večne jarná búrka znázornená na nástennej maľbe, to je už číre, v každom prípade dokonale číre šialenstvo. A prirodzene, že sa usilujeme o čírosť. Tým sa približujeme na dosah k čírej podstate poézie.