Boh si žiada všetko, ale nie všetko si berie: Vysvetlenie

Často sa ocitáme v situáciách, keď hľadáme odpovede na otázky o našej viere a vzťahu s Bohom. Jednou z takých otázok je, ako si udržať pokoj v srdci a zároveň sa plne odovzdať Bohu. Tento článok sa pokúsi sprostredkovať odpovede na túto otázku v svetle evanjelia, a pritom si zachovať vnútorný pokoj.

Život kresťana je boj, je nemilosrdný zápas proti zlu, proti pokušeniu, proti hriechu, ktorý nosíme v sebe. Bez boja niet pokoja" (svätá Katarína Sienska); bez boja niet víťazstva. Tento boj je nevyhnutný, ale treba ho chápať ako mimoriadne kladnú skutočnosť.

Boh poslal Izraelovým synom muža, proroka, ktorý im povedal: „Toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Ja som vás vyviedol z Egypta, vytiahol som vás z otrokárne, vyslobodil som vás z ruky Egypťanov a z ruky všetkých vašich utláčateľov, vypudil som ich pred vami a dal som vám ich krajinu.

Prízvukoval som vám: »Ja som Pán, váš Boh! Neuctievajte bohov Amorejčanov, v ktorých krajine bývate!« Ale vy ste neposlúchli môj hlas.“

Izraeliti páchali, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a preto ich vydal na sedem rokov do moci Midjánčanom. Keďže Midjánčania Izrael úplne zbedačili, Izraeliti volali a žiadali Hospodina o pomoc.

Hospodinov anjel prišiel a v Ofre si sadol pod dub, ktorý patril Abíezerovcovi Jóašovi. Hospodinov anjel sa mu zjavil a oslovil ho: Hospodin s tebou, odvážny hrdina!

Gideón odpovedal: Prosím, pán môj, ak je s nami Hospodin, prečo nás toto všetko postihlo? Teraz nás však Hospodin zavrhol a vydal nás napospas Midjánčanom.

Hospodinov anjel sa k nemu obrátil a povedal: Použi svoju silu a vysloboď Izraelitov z moci Midjánčanov. Hospodinov anjel ho však ubezpečil: Keď budem s tebou, Midjánčanov porazíš ako jedného muža.

Dôležitosť Pokojného Srdca

Predstavme si hladinu jazera, nad ktorou svieti slnko. Čím bude hladina tichá a pokojná, slnko sa na nej bude odrážať takmer dokonale. Čím bude jazero pokojnejšie, tým bude obraz dokonalejší. Ak je hladina nepokojná, sčerená, slnko sa nebude dokonale odrážať. Podobne je to aj s naším srdcom: čím je pokojnejšie, tým viac ním milosť preniká skrz-naskrz.

Boh hovorí a koná v pokoji, nie v nepokoji a rozorvanosti. Boh nie je v zemetrasení, ani v ohni, ale v šepote tichého vánku (1 Kr 19)! Sv. Augustín hovorí: „Náš nepokoj nás oddeľuje od tohto základného Dobra, ktorým je Boh."

Ak chceme prinášať pokoj ostatným, musíme ho sami mať v srdciach. Sv. Serafim zo Sarova radil: „Získaj pokoj srdca a tisíce okolo teba budú spasené!"

Ako Získať Pokoj Srdca

Gideón prosil Boha: Ak chceš prostredníctvom mňa zachrániť Izrael, ako si oznámil, potom rozprestriem na humne ovčie rúno. Ak bude rosa na rúne a zem dookola bude suchá, poznám, že prostredníctvom mňa zachrániš Izrael, ako si povedal.

Tak sa aj stalo. Keď na druhý deň včasráno vstal a vyžmýkal rúno, vytlačil z neho plnú čašu rosy.

Gideón opäť prosil Boha: Nech sa tvoj hnev nerozhorí proti mne, keď ešte raz prehovorím. Rád by som to s rúnom skúsil znova. Nech zostane rúno suché a všade okolo neho nech bude rosa.

Boh to tak urobil aj v tú noc. Len rúno bolo suché, kým okolo neho bola celá zem zarosená.

Boj v Myšlienkovej Rovine

Jednou z hlavných stránok duchovného zápasu je boj v myšlienkovej rovine. Neustále sa musíme snažiť, aby sme zvíťazili nad myšlienkami, ktoré nás zbavujú vnútorného pokoja. Znovu v nás nastolia pokoj presvedčenie sa, isteže, nemôže zakladať na ľudských úvahách, ale v istote viery založenej na Božom slove.

Ježiš hovorí: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nestrachuje" (Jn 14, 27). Tento pokoj pochádza z dôvery v Ježišovo slovo.

Dobrá Vôľa a Odovzdanie sa Bohu

Kto je v nesúlade s Božím želaním alebo jeho volaním alebo požiadavkami, nemôže mať v sebe pokoj. Hriech odmietnuť Bohu. Boh znepokojuje jeho svedomie, aby ho priviedol k pokániu. Odovzdal svoju vôľu Bohu, istým spôsobom mu dal všetko.

„Pokoj ľuďom dobrej vôle," hovorí latinský text Vulgáty. Čo Boh od nás žiada, ak nie túto dobrú vôľu? Dobrá vôľa má osobitnú hodnotu všetkých čností. Je to naša spoločná cesta!

Dôvera v Božiu Prozreteľnosť

Prílišná starostlivosť a kalkulácie nás zbavujú vnútorného pokoja. Ježiš nás učí: „Netrápte sa teda a nehovorte: ,Čo budeme jesť?' alebo ,Čo budeme piť?' alebo ,Čo si oblečieme?'! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto sa netrápte zajtrajším dňom, lebo zajtrajší deň sa bude starať sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia" (Mt 6, 25-34).

Boh vie, čo potrebujeme, a postará sa sám o seba. Pravda, tento návrat k dôvere je pre nás veľmi ťažký, dlhý a úmorný. V tomto úsilí sa nám stavajú do cesty dve základné prekážky: bojíme sa jej a nevieme, ako ju zažiť.

Utrpenie a Božia Vôľa

Boh dáva odovzdávajúcim sa pocítiť niekedy až bolestný nedostatok. Boh chce pre nás len to najlepšie a všetko, čo je potrebné, aby sa náš život naplnil podľa jeho plánov. Neexistuje zbytočné utrpenie", ako hovorí svätá Terezka z Lisieux.

„Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty, hovorí Pán, lebo ako sú nebesá vyvýšené nad zemou, tak sú moje cesty vyvýšené nad vaše cesty a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami" (Iz 55, 8-9).

Rozjímavá Modlitba

Ako udržať a živiť absolútnu dôveru v Boha? Rozjímavým pohľadom na Ježiša. Rozjímanie o láske, ktorú nám vyjadruje na kríži, to skutočne vlieva dôveru. Potrebujeme sa ustavične a neúnavne modliť, aby sme im dokázali vzdorovať.

Úplné Odovzdanie sa

Odovzdanie sa musí byť úplné, to ani v oblasti materiálnej, ani citovej, ani duchovnej. Musíme Bohu dať „voľnú ruku". Kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho (Mt 16, 25). Nájde nevýslovný pokoj a vnútornú slobodu.

Boh Vezme Všetko?

Diabol často používa taktiku, aby nás znepokojil a odstrašil, hovorí: „Boh si vezme všetko!" Nesmieme sa dať chytiť. Boh si nevezme si všetko, čo pociťujeme ľudské radosti. Nechajme ho konať podľa svojho.

Proste a Dostanete

Ak sa nám nedarí odovzdať sa, musíme si vyprosiť milosť od Boha. „Proste a dostanete... Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a tomu, čo klope, otvoria" (Mt 7, 7. 8; Lk 11, 10; Jn 16, 13).

Boh Nedopustí, Aby Nám Niečo Chýbalo

Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pasienkoch. Dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. Aj keby som išiel tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Hlavu mi pomazávaš olejom a kalich mi napĺňaš až po okraj. Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.

Súcit

Súcit je prejavom skutočnej lásky. Súcit je naopak často vzrušený a plný nepokoja. V tomto postoji sa často tají veľká láska k nám samým. Bojíme sa utrpenie druhého, lebo sa bojíme, že spolu s ním budeme trpieť aj my. Chýba viera v Boha.

Lectio divina

V našom každodennom živote uvažujeme, robíme rozhodnutia a uskutočňujeme ich prostredníctvom našej činnosti. Našou činnosťou prejavujeme naše vnútorné zmýšľanie a hodnoty, o ktoré sa opierame, ale zároveň sa našou činnosťou v nich zdokonaľujeme a posilňujeme.

Započúvajme sa do posvätného textu z 25. kapitoly Matúšovho evanjelia.

31 Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy.32 Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov.33 Ovce si postaví sprava a capov zľava.34 Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: »Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.35 Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma;36 bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.«37 Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť?38 Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa?

Syn človeka sa zjavuje ako kráľ a pozýva tých po pravici, aby vstúpili do kráľovstva, ktoré je pre nich pripravené od počiatku sveta. Pripojené dôvody, ktoré zdôvodňujú prijatie do kráľovstva Syna človeka, sú vymenované hneď potom a všetky sa zužujú na skutky lásky vykonané v prospech Ježišových „najmenších bratov“.

Pán Ježiš sa teda predstavuje v tom, že v sebe napĺňa starozákonné proroctvá a zároveň s dôstojnosťou a autoritou, s akou to Boh robil v Starom zákone. Na druhej strane Ježišovo učenie vylučuje ducha vypočítavosti, s ktorým sa tieto skutky vykonávali v judaizme, aby Boh bol zaviazaný. Inými slovami, spomínané skutky sa nekonali pre Boha, ale skôr proti Bohu, aby mu zviazali ruky a prinútili ho odmeniť jeho ctiteľov.

Náš život je zameraný na budúcnosť. Každý z nás za svoju budúcnosť nesie zodpovednosť. Boh je láska a svet a človeka priviedol k jestvovaniu z lásky, tak jedine láska je mierkou Božích nariadení.

Naša činnosť, naše skutky dobra, lásky, služby prinášajú nádej iným, sú svedectvom nádeje.

Pros Boha o dar odvahy. Pamätaj na to, že Ježiš kvôli nám zvíťazil nad strachom. Ak by ťa jedného dňa premkla hrôza, alebo by si si pomyslel, že zlo je priveľké na to, aby sa mu dalo vzdorovať, mysli jednoducho na to, že Ježiš žije v tebe.

Premenenie Pána

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“

Vo chvíľach premenenia, ktoré sa udialo len niekoľko dní pred Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním, je vrcholným momentom slávnostné zjavenie Otcovej lásky, ktorý je za nás ochotný prijať obetu svojho Syna.

Ježiš berie so sebou troch apoštolov, aby ich pripravil na pohoršenie kríža a vopred im ukázal svoju slávu. Premenenie odkrýva Ježiša vo svetle zmŕtvychvstania ešte pred jeho umučením.

Učeníci majú v temných chvíľach Golgoty pochopiť, že ten, čo trpí, je Boží Syn. Písmo nám objasňuje, kto je Ježiš, a v ňom spoznávame to, o čom Písmo hovorí. Na miestach stretnutia s Ježišom človek nachádza seba samého, istotu, identitu.

Dovtedy boli ľudia presvedčení, že vidieť Boha znamená zomrieť. Traja vybraní učeníci majú príležitosť kontemplovať Božieho Syna a zostať nažive. Od toho vzťahu závisí aj Ježišov význam pre ľudí. Ak by nebol Božím Synom, stratil by svoj jedinečný význam pre svet a svet bez neho by stratil nádej a zmysel.

„môj milovaný Syn“ vyjadrujú, že Ježiš dostal od Otca nielen svoje poslanie, ale aj svoju existenciu. Teraz má počúvať Ježiša. Vo svojej osobe, činoch a slovách Ježiš prináša od Otca definitívne posolstvo spásy.

Kto počúva Ježiša, tomu Otec hovorí to isté, čo Ježišovi pri krste: „Ty si môj milovaný syn“. Počúvať neznamená len dávať pozor, ale hneď aj uskutočňovať, čo Boh od nás žiada. Počúvanie je začiatkom premenenia. Spása teda závisí od počúvania Ježišovho hlasu, ktorý je preniknutý Božou prítomnosťou.

Premena seba sa začína zamyslením sa nad sebou. Na to je potrebné ticho a v ňom počúvať Boží hlas. Pán zjavuje svoju slávu pred vyvolenými svedkami. Nechsatedahlásanímnajsvätejšieho evanjelia upevní viera všetkých a nech sa nikto nehanbí za Kristov kríž, skrze ktorý bol vykúpený svet.

Ak budeme vytrvalo vyznávať amilovať toho, ktorý vzal na seba všetku slabosť našej prirodzenosti, zvíťazíme nad tým, nad čím on zvíťazil, a dostaneme, čo prisľúbil. Pánových ciest je veľa, ale aj on sám je cesta. Keď hovorí o sebe a sám sa nazýva cestou, uvádza aj dôvod, prečo sa cestou nazýva: „Nik nemôže prísť k Otcovi, iba cezo mňa.“

Najsvätejšia Trojica

Kresťania sú krstení „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19). Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom kresťanskej viery a kresťanského života. Je to tajomstvo Boha, aký je sám v sebe. Toto tajomstvo je teda prameňom všetkých ostatných tajomstiev viery a svetlom, ktoré ich osvetľuje. Je najzákladnejším a najpodstatnejším učením v „hierarchii právd“ viery.

Trojica je tajomstvom viery v úzkom zmysle slova, totiž jedným z tajomstiev skrytých v Bohu, „ktoré nemôžu byť poznané, ak ich Boh nezjaví“.

Vzývanie Boha ako „Otca“ je známe v mnohých náboženstvách. Keď reč viery označuje Boha menom „Otec“, poukazuje predovšetkým na dva aspekty: že Boh je prvopočiatkom všetkého a transcendentnou autoritou a že zároveň je dobrotou a starostlivosťou, ktorá miluje všetky svoje deti. Ale z tejto skúsenosti vyplýva aj to, že ľudskí rodičia sú omylní a môžu znetvoriť podobu otcovstva a materstva. Preto treba pripomenúť, že Boh presahuje ľudské rozlišovanie pohlaví. On nie je ani muž, ani žena, on je Boh.

Ježiš pred svojou Veľkou nocou (Paschou) zvestuje, že pošle „iného Tešiteľa“ (Obrancu), Ducha Svätého. Večný pôvod Ducha sa zjavuje v jeho poslaní v čase. Ducha Svätého poslal apoštolom a Cirkvi tak Otec v mene Syna, ako aj Syn osobne, keď sa vrátil k Otcovi.

Latinská tradícia Symbolu viery vyznáva, že Duch „vychádza z Otca i Syna [Filioque]“.

Trojica je jedna. Nevyznávame troch bohov, ale jedného Boha v troch osobách: „Trojicu jednej podstaty.“ Božské osoby si nedelia medzi sebou jediné božstvo, ale každá z nich je celý Boh, „lebo… Otec je to isté, čo Syn, Syn to isté, čo Otec, Otec a Syn sú to isté, čo Duch Svätý, t. j. prirodzenosťou jeden Boh“.

Svätý Gregor Nazianzský, ktorého volajú aj „Teológ“, zveruje carihradským katechumenom toto zhrnutie trojičnej viery: „Predovšetkým, prosím, zachovaj vzácny poklad, pre ktorý žijem, za ktorý bojujem a ktorý nech ma sprevádza, keď sa rozlúčim s týmto životom. S ním znášam aj všetky ťažkosti života a pohŕdam všetkými radosťami a nepokladám ich za nič; vieru, hovorím, a vyznanie viery v Otca i Syna i Ducha Svätého. Dnes ti ju zverujem. S ňou ta ponorím do očistnej vody a vyzdvihnem z nej. Dávam ti ju za spoločníčku a ochrankyňu celého života: jediné božstvo a moc, jestvujúce spoločne v Troch a obsahujúce Troch odlišným spôsobom: božstvo rovnakej podstaty alebo prirodzenosti, ktoré sa vznešenosťou nezväčšuje ani podriadenosťou nezmenšuje… Nekonečnú jednotu Troch nekonečných. Každý z nich je Boh, ak sa berie do úvahy osve…; a Boh sú títo Traja, ak sa berú do úvahy spolu… Len čo som si v duchu predstavil Jedného, hneď mi zažiarili Traja.

Boh chce slobodne darovať slávu svojho blaženého života. Celý Boží poriadok spásy (oeconomia divina) je spoločným dielom troch božských osôb. Celý kresťanský život je spoločenstvom s každou z božských osôb, ale ich vôbec neoddeľuje.

Posledný cieľ celého Božieho poriadku spásy je, aby stvorenia vstúpili do dokonalej jednoty Najsvätejšej Trojice.

Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredné tajomstvo viery a kresťanského života. Zoslanie Ducha Svätého, ktorého Otec posiela v Synovom mene a ktorého Syn posiela „od Otca“ (Jn 15,26) , zjavuje, že on je s nimi ten istý jediný Boh. Božské osoby, neoddeliteľné v tom, čo sú, sú neoddeliteľné aj v tom, čo konajú.

Múdrosť

Všetka múdrosť je od Pána, Boha, vždy bola u neho (a je pred vekmi). Jeden je najvyšší Stvoriteľ všemohúci- mocný a veľmi obávaný Kráľ - ktorý sedí na svojom tróne a vládne - je to Boh. On ju stvoril (Duchom Svätým) - on ju videl, spočítal a zmeral. Vylial ju na všetky svoje diela a na všetkých ľudí podľa svojho daru, lebo ju udeľuje tým, ktorí ho milujú.

Bázeň pred Pánom slúži na slávu a chválu, na veselosť a je korunou radosti. Bázeň pred Pánom plní srdce slasťou, dáva veselosť a radosť a dlhý život. Bohabojnému sa dobre povedie na konci, v deň svojej smrti dôjde požehnania. Najkrajšia múdrosť je milovať Boha.

Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom, pred veriacich bola stvorená spolu s nimi už v materskom lone; spolu chodí s vyvolenými ženami a možno ju poznať pri verných a spravodlivých. Koreň múdrosti je báť sa Pána a jej konáre sú dlhý život. V pokladnici múdrosti je dôvtip a nábožná veda, preto hriešnikom je múdrosť ohavnosťou. lebo kto je bez bázne, neostáva spravodlivý, jeho náruživá hnevlivosť mu skazu privedie.

Synu, ak túžiš po múdrosti, zachovaj si spravodlivosť a Boh ti ju dá. Nebuď neposlušný bázni Pána, ani sa nepribližuj k nemu s dvojakým srdcom. Nepretvaruj sa pred ľuďmi, ani sa nedopusť poklesku svojimi perami! Buď dokonale oddaný Bohu!

Synu, ak ideš slúžiť Bohu, stoj (pevne) v spravodlivosti a bázni a priprav sa na skúšku! Uponíž si srdce a vytrvaj, nakloň svoj sluch a prijmi rozumné slovo a neznepokojuj sa, keď ti príde čas pohromy. Znášaj, čo ti znášať ukladá Boh; pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj, aby si vzrástol životom, keď príde koniec. Prijímaj všetko, čo ťa zastihne, vytrvaj v bolesti, maj trpezlivosť, ak ťa niečo sužuje. Lebo zlato a striebro čistia ohňom a bohumilých ľudí v peci utrpenia.

Dôveruj v Boha a on ťa vyslobodí, urob priamou svoju cestu a dúfaj v neho! Zachovaj si bázeň pred ním a vydrž v nej do staroby! Ktorí sa bojíte Pána, čakajte, až sa zmiluje, neodkloňte sa od neho, aby ste neklesli. Ktorí sa bojíte, majte k nemu dôveru, a vaša odmena vás neminie. Ktorí sa bojíte Pána, dúfajte v neho, a na vaše oblaženie príde jeho zľutovanie. Ktorí sa bojíte Pána, milujte ho, a vaše srdcia sa dožijú jasnosti.

Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný a odpúšťa viny, keď nastane súženie, ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú. No beda tým, čo majú srdce dvojaké a hriešne ústa i zločinné ruky, ako i hriešnikovi, ktorý chodí svetom dvojakou cestou!

Ktorí sa boja Pána, nebudú neposlušní jeho slovu, ktorí ho milujú, zachovajú jeho cestu. Ktorí sa boja Pána, hľadajú, čo je mu milé, a ktorí ho milujú, budú plní jeho zákona. Ktorí sa boja Pána, pripravia si srdcia a budú sa pred ním pokorovať.

tags: #boh #si #ziada #vsetko #ale #nie