Boh Slnka v starovekom Egypte: Mená, podoby a význam

Boh Slnka a samo Slnko, pán neba, Stvoriteľ a vládca sveta. Od najstarších čias bol jedným z najvyšších egyptských bohov, ako to zodpovedá významu slnka pre život na Zemi a tešil sa úcte v celom Egypte.

Pritom nebol jediným bohom Slnka; Egypťania mali nielen mnoho bohov, ale aj mnoho bohov s rovnakými funkciami, čo platilo aj v jeho prípade. Slnko bolo podľa egyptských predstáv jeho telo a jeho meno znamenalo v egyptčine „slnko“.

Ako boh mohol mať však aj iné podoby než Slnko, ktoré považovali Egypťania za guľu alebo kotúč žiariaci na oblohe a týchto podôb mu dopriala ich fantázia neúrekom. Z hymnov na jeho počesť, vytesaných v hrobkách panovníkov 18. a 19. dynastie v Údolí kráľov, ich poznáme dovedna sedemdesiatpäť. Rovnako ako Re boli primárni bohovia Slnka Hor, Cheprer a Aton. Re sa opreto s nimi stotožňoval a bral na seba aj ich podobu.

Zrod Reovho kultu sa skrýva v temnotách egyptského praveku; rovnako nejasný je aj vznik a vývin jeho funkcií. V historickej dobe sa považoval za boha (či skôr za jedného z bohov), čo stvorili svet a čo ho tiež riadi ako nebeský vládca. Racionálne sa to dá vyvodiť s poznania, že slnko je základnou podmienkou života, jeho vzniku i existencie, že celý život neustále ovplyvňuje.

Egypťania si to vysvetľovali a odôvodňovali teologicky: Reovým stotožnením s prabohmi, „ktorí boli prv ako svet, čo bol ich dielom“, a zároveň jeho stotožnením s „vládnucimi bohmi“, t. j. s Atumom, Nunom, Chnumom, Ptahom a (okrem iných) s Amonom.

Bol teda podľa nich vládcom sveta a keďže svet reprezentoval Egypt, bol predovšetkým vládcom Egypta. Re sa preto vteľoval do egyptského kráľa a to doslova i obrazne: kráľ bol jeho synom i pozemskou formou jeho existencie. Výrazom tohto kráľovho stotožnenia s Reom bolo najmä osobitné (piate) meno, ktoré dostával kráľ pri nástupe na trón ako „Reov syn“.

Re bol tak Pán Zeme i Pán neba a to podľa egyptských predstáv od vekov naveky. V Horovom prípade to bola podoba sokola, v Cheprerovom prípade podoba skaraba, s Atonom mal spoločnú podobu gule alebo splošteného kotúča. Okrem týchto bohov existovali v egyptskom panteóne aj sekundárni bohovia Slnka, ktorí vznikli zo spojenia s Reom.

Dakedy boli títo bohovia dosť zložité postavy, napr. Ptah-Amon-Re, ktorý reprezentoval egyptský panteón v dobytých územiach, alebo Re-Atum-Cheprer-Harachtej. K Reovi sa pripájali aj ďalší bohovia (najmä bohovia Mesiaca, lebo Mesiac sa považoval za Slnko noci) a tiež bohyne, čo mali titul Slnečné oko (t. j. najmä jeho dcéry a matky). Komplikovanou konštrukciou spojili a stotožnili s ním egyptskí teológovia aj boha podsvetia Usira, ktorý mu bol ináč bytostne cudzí.

Re bol v egyptskom chápaní mužskou bytosťou a tak mu daktorí toelógovia pridelili kvôli poriadku i manželku. Dali jej meno Reit, čo je feminíum od Re, no jej kult sa neujal. V prameňoch sú o nej len ojedinelé zmienky.

Rozmanitosť v chápaní Reovej osobnosti

Z dlhého trvania a všeobecného rozšírenia Reovho kultu vyplýva, že sa v chápaní jeho osobnosti prejavovala neobyčajná rozmanitosť a pestrosť. Týkalo sa to už otázky jeho pôvodu, resp. narodenia. Chmunevskí (hermopolskí) kňazi napr. učili, že Re bol „boh, ktorý sa zjavil v Nunovi“. t. j. v prvopočiatočnom vesmírnom pravodstve, „a vytvoril všetko, čo je a čo (ešte) nie je“.

Podľa onských (héliopolských) kňazov bol síce „bytostne totožný“ s prabohom Atumom, ale „bol to Atum, čo vytvoril Rea, aby sa dovŕšil ako Atum“. Podľa učenia kráľa Achnatona, ktorý zaviedol v Egypte na čas uctievanie jediného boha, „existoval Re ako Aton a nestvoril ho nikto“; naopak sám bol „začiatkom žitia“ a bohom, čo „stvoril všetko“.

Keďže Re bol totožný s Horom, považovala sa za jeho matku Horova matka Hathor. Horovou matkou bola však aj bohyňa Eset a tak sa Eset stala aj Reovou matkou. Okrem toho sa za Reovu matku považovala aj bohyňa Neit, „ktorá ho porodila predtým, ako existoval pôrod“ a občas aj bohyňa Mut, ktorá sa navyše stotožňovala s jeho manželkou Reitou.

Podľa jednej verzie ho porodila Nut celkom normálne a takvraviac raz navždy; podľa druhej ho rodila každé ráno na východe, potom putoval cez jej telo na západ a tam ho večer vždy zjedla. Všetky tieto učenia o Reovom pôvode a narodení mali svojich prívržencov a dokladajú ich texty a vyobrazenia z najrôznejších čias.

Spolu s radom ďalších existovali vedľa seba a vzájomne sa rešpektovali (s výnimkou necelých dvoch desaťročí vlády kráľa Achnatona) po celý čas trvania starého Egypta.

Reova púť po oblohe a podsvetí

Ako Pán neba vychádzal Re každé ráno na východe na obzor a podľa vcelku zhodných predstáv v „slnečnej lodi“. Potom sa plavil po oblohe na západ, pričom svojou žiarou osvetľoval svet a udržiaval v ňom život; večer zostupoval opäť pod obzor.

Podľa učení, čo neuznávali, že ho na západe matka Nut zjedla, vracal sa v „nočnej lodi“ podzemnou cestou na východ, aby svoju nebeskú púť znovu opakoval. Pokiaľ vieme, vždy sa im podarilo Apopa premôcť a dostať ho pred Reovu loď, ktorá svojim kýlom jeho telo prerezala. Pomáhali im pri tom však aj kňazi, ktorí ovládali čarovné zariekadlá, čo Apopa zneškodnili.

Za túto záslužnú činnosť, bez ktorej by zhaslo Slnko, si od ľudí vyžadovali osobitnú úctu a vďaku. A ľudia im ju aj preukazovali. Na svojej každodennej ceste menil Re podobu a to podľa niektorých prameňov každú hodinu. Zachovali sa zoznamy týchto premien, no dosť sa od seba odlišujú (najmä podľa čias svojho vzniku).

Podľa iných zoznamov mal aj podobu skaraba, krokodíla, kobry, leva, kocúra, býka a iných zvierat, čo mu boli zasvätené. Najfantastickejšiu podobu mal podľa papyrusu z čias 21. dynastie, keď bol v piatej hodine plavby človekom so zdvojeným telom na spôsob siamských dvojčiat a so štyrmi baraními hlavami.

Všetkým týmto podobám zodpovedali aj osobitné mená, ale v tom sa už v časoch Starého Egypta vyznali len špecializovaný odborníci. Najčastejšie ho egyptské pramene volajú ako „vychádzajúce Slnko“ Cheprer, ako „Slnko v zenite“ (t. j. Vo funkcii vládcu sveta si Egypťania predstavovali Rea podobne ako svojho kráľa, dokonca ani nie priveľmi zidealizovaného. Mal rovnaké odznaky moci a rovnakým spôsobom vybavoval aj vládne veci; mal tiež honosný dvor, ktorého členmi boli bohovia a bohyne s najrozmanitejšími funkciami.

Rozkazy a rozhodnutia vydával Re ústne; jeho kancelária ich potom upravovala do písomnej formy. Na čele tejto kancelárie stál pisár bohov Thovt, ktorý zastával na Reovom dvore rovnakú hodnosť ako na kráľovom dvore hodnostár zvaný catej (v našej terminológii prvý minister, v arabskej vezír). Dôležité spory rozhodoval Re osobne, pričom sa opieral o pomoc bohyne pravdy a spravodlivosti Maaty.

Z jeho postavenia neobmedzeného vládcu však vyplývalo, že rozsudok mohol vyniesť výlučne podľa svojej úvahy a bez vypočutia zúčastnených strán. Ako sa zdá, Reova kancelária spotrebovala veľmi veľa papyrusu. Celá agenda spojená s jeho vladárskou funkciou bola písomná a len vďaka božskej vševediacnosti nebola taká ťažkopádna ako agenda vládcov na tomto svete. Ináč Reova vláda bola podľa všetkých informácií, čo nám o nej zanechali jeho kňazi, bezvýnimočne spravodlivá a nezlepšiteľne dokonalá.

Mýty a legendy spojené s Reom

Mýty a legendy, čo sa viažu k Reovi, majú mnoho verzií a dajú sa rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej môžeme zaradiť tie, ktoré sa vzťahujú na jeho pôsobenie vo svete ľudí, a do druhej tie, ktorých dejiskom bol svet bohov; niekde uprostred sú mýty a legendy o Reovom vzťahu k egyptskému kráľovi.

Podľa Textov z rakiev zo Strednej ríše, objavených v hrobkách hodnostárov v Berši pri Ešmunéne, pripisovali sa Reovi štyri zásluhy o ľudstvo: dal ľuďom vietor (t. j. vzduch), aby mohli dýchať, zoslal im nílsku záplavu, aby mali z nej úžitok a poučil ich o tom, čo je na onom svete, aby prinášali bohom a mŕtvym obete; hlavne však stvoril ľudí.

Formulácia, ktorú mu kladú tieto texty do úst, si zaslúži, aby sme ju odcitovali presne: „Stvoril som každého človeka rovného druhému. Vlastná myseľ ľudí však porušila moje príkazy, nežiadal som (predsa), aby konali zlo.“ Týmito slovami, takými prekvapujúcimi v podmienkach neuveriteľných triednych protikladov starého Egypta, odmieta Re zodpovednosť za spoločenskú nerovnosť a násilie, čo vládnu na svete a pripisuje ich vznik ľuďom.

Podľa poviedky O záchrane ľudstva pred záhubou, známej najmä z nápisov v hrobkách Setchiho I. a Ramessa II.v Údolí kráľov, strojili úklady proti samému Reovi a tak sa Re rozhodol, že ich vyhubí. Oznámil to ostatným bohom, tí súhlasili a odporúčali mu, aby najprv vyhubil tých ľudí, čo ušli od chrámov v mestách do púšte.

Výkonom trestajúcej spravodlivosti poveril bohyňu vojny Sachmetu. Keď potom Sachmet ľudí na púšti vyhubila a opizá krvou chcela vyhubiť aj ostatných, Re sa zľutoval a zasýtil jej krvilačnosť opojným nápojom vo farbe krvi. „Zachránil tak ľudstvo pred záhubou,“ a „zmenšiac jeho počet, vládol mu, kým nezostarol.“ Potom odovzdal vládu na Zemi egyptskému kráľovi, svojmu synovi a odobral sa na nebo, kde vytvoril svoje nové a definitívne kráľovstvo.

Ústredným námetom druhej skupiny týchto mýtov a legiend je príbeh o „Reovom oku“. Poznáme ho v mnohých variantoch, v ktorých sa hovorí často to isté o „Horovom oku“, čo pri stotožňovaní týchto bohov neprekvapuje. Najstaršie zmienky o tomto príbehu sa zachovali v Textoch z pyramíd zo Starej ríše, ďalšie sa nájdu v Textoch z rakiev a iných prameňoch zo Strednej ríše, najpodrobnejšie sú v Knihe mŕtvych z Novej ríše. „Reovo oko“ je podľa ich prevládajúceho chápania Slnko, t. j.

Ďalší významní bohovia starovekého Egypta

Staroveký Egypt mal jeden z najrozsiahlejších a najkomplexnejších panteónov bohov akejkoľvek civilizácie v starovekom svete. Medzi ďalších významných bohov patria:

• ATUM - Heliopolský hlavný boh. Podľa Egyptských legiend stvoriteľ sveta.
• ŠU - Boh vzduchu a sám vzduch, boh svetla, ale aj Nosičom neba.
• TEFNUT - Bohyňa vody a vlhkosti.
• GEB - boh Zeme a sama Zem.
• NUT - bohyňa neba a samo nebo, Pani Západu.
• USIRE - Boh mŕtvych a vládca podsvetia. Pán večnosti.
• ESET - Pani mocných slov, najväčšia z bohýň a bohov. je manželkou Usira.
• SUTECH - Boh púšte, búrok a mora. jeho manželkou bola Nebthet. Bol považovaný za zlého boha.
• NEBTHET - ochranná bohyňa mŕtvych.
• HOR - boh Slnka, neba, svetla božský vládca Egypta.
• NUN - boh pravodstva, z ktorého vzišiel svet, Stvoriteľ sveta a Otec bohov.
• AMON - Boh mesta Waset, stvoriteľ a pán sveta, kráľ bohov.
• PTAH - Boh mesta Mennefera, stvoriteľ sveta, otec bohov a ľudí.
• SECHMET - Bohyňa vojny v podobe levice /ženy s hlavou levice/, manželka Ptaha.

Presné charakteristiky jednotlivých bohov je ťažké určiť. Väčšina mala zásadný vzťah (napríklad so slnkom alebo podsvetím) a formu.

Starí Egypťania verili, že na svete sú všemohúci duchovia a bohovia, ktorí žijú v stromoch, vo zvieratách, v riekach, v horách atď. V každom nóme uctievali svojich bohov. Hlavnému bohovi, ochrancovi nómu, postavili chrám. Postupom času sa o uctievanie bohov starali špeciálni ľudia, zvaní žreci (kňazi). Opatrovali sochy bohov v chrámoch, prijímali pre bohov dary a odriekali modlitby.

Bohov alebo bohyne si obyčajne zobrazovali ako zvieratá. Takúto predstavu o bohoch mali Egypťania od pradávna, keď ich hlavným zamestnaním boli poľovačky. Vtedy každý poľovnícky kmeň mal nejaké zviera ako boha - ochrancu; teda aj boh sa nazýval menom tohto zvieraťa. Zvlášť uctievali býka Apisa a kravu Hator. Aj mnoho iných zvierat uctievali ako posvätné, napr.: krokodíla, leva, hada, sokola, mačku a i.

Egypťania zbožňovali aj slnečné teplo pre jeho veľký vplyv na poľnohospodárstvo. Bohov slnka bolo niekoľko. Najdávnejším a najuctievanejším bohom slnka bol Ra.

V celom Egypte sa uctieval boh zeme a úrody Oziris a jeho žena Izis. Podľa mýtu bol Oziris kedysi panovníkom Egypta. Bol dobrý a naučil ľudí pôdohospodárstvu. Ale mal zlého brata Seta, ktorý zo závisti zabil Ozirisa. Ozirisov syn v krvavom boji zvíťazil nad Setom. Bohovia vzkriesili Ozirisa a urobili ho vládcom záhrobného života.

Egypťania verili v posmrtný život. Podľa ich bájoslovia Oziris v záhrobnom kráľovstve sedel v sále pravosúdia. Pred ním stáli váhy, na ktorých vážil srdce zomrelého, aby sa presvedčil, či bol bohabojný, či môže prísť do raja. Bohabojný človek sa dostal do raja, kde bolo viac vody ako na zemi a pšenica vyššia ako človek.

Príbuzní zomrelého sa starali, aby zomrelý mal všetko, čo potrebuje v záhrobnom živote. Postavili pred neho veľkú hrobku, do ktorej dali odev a potravu. Do rakvy vložili zvitok papyrusu - „knihu mŕtvych“. Bol to zborník modlitieb a zaklínaní proti nebezpečenstvám duše v záhrobnom živote. Aby sa telo zomrelého zachovalo na veky, Egypťania ho balzamovali, premenili na múmiu.

Mŕtvolu najprv zbavili všetkých vnútorností, potom impregnovali a napokon natreli vonnými masťami, obalili do plátenných obväzov a vložili do rakvy (sarkofágu). Chudobní si nemohli stavať hrobky. Kňazi učili chudobných, že poslušnosťou a trpezlivosťou si môžu zaslúžiť raj.

Kňazi v Egypte dostávali veľké dary a mali veľký vplyv. Neskoršie sa ich moc a bohatstvo stávalo nebezpečným aj pre samotných panovníkov.

Egyptský panovník Amenotep sa pokúsil autoritu a bohatstvo kňazov obmedziť tým, že miesto uctievania veľkého množstva bohov zaviedol uctievanie jedného boha Atona, ktorého zobrazoval ako slnečný disk; sám ako obzvláštny ctiteľ slnka prijal meno Echnaton.

Týmto spôsobom chcel zničiť moc miestnych kňazov, ktorí v každej oblasti slúžili svojim bohom. Všetko bohatstvo chrámov a kňazov chcel sústrediť do svojich rúk. Táto reforma, prvý prejav monarchizmu, sa neudržala a po Echnatonovej smrti bol obnovený bývalý spôsob uctievania bohov.

Zo začiatku Egypťania žili v jednotlivých kmeňoch. Budovanie zavodňovacích zariadení bolo veľmi namáhavé a nákladné, a každému kmeňu sa práce na malom území neoplácali, preto sa kmene začali združovať do väčších spoločenských skupín (okresy) a tieto sa potom združovali vo väčšie celky - nómy (kraje). Takýchto nómov bolo v Egypte asi 40.

Nómy mali svoje pomenovania: „Sokol“, „Šakal“, „Zajac“, „Čierna krava“ atď. Početnejšie a výbojnejšie rodiny v nómoch sa zmocňovali lepšej pôdy, väčšej vojenskej koristi, nútili zajatcov-otrokov a často aj súkmeňovcov pracovať pre seba. Ostatní obyvatelia nómu boli sedliaci, ktorí pracovali na svojich poliach a museli platiť dane náčelníkovi nómu - nomarchovi. Nomarcha riadil všetky záležitosti nómu.

Thovt: Boh múdrosti a učenia

Thovt (staroeg. ḏḥwtj, iné slovenské varianty gréckeho mena sú: Thowt, Thot, Thoth, Thóout, Thoout; staroegyptské meno znelo: Džihauti, Džehuti, Džehutij, Džehutej, Džehuty; Tahuti, Tehuti, Zehuti, Techu, Tetu) bol egyptský boh s ibisou hlavou, jeden z najvýznamnejších bohov starovekého Egypta. Boha s hlavou ibisa (posvätného vtáka) často zobrazovali s písacími nástrojmi a papyrusovými zvitkami. Ako boh poznania, písma a múdrosti je považovaný za vynálezcu hieroglyfov.

Bol aj veľkým mágom, ktorý dokázal zrealizovať myšlienky a túžby - čo je typické aj pre Blížencov. Jeho prítomnosť vás podporí najmä vtedy, keď sa snažíte zrealizovať svoje nápady. Ak ste Blíženci, Thovt je ten boh, ktorý vás najviac vedie a ovplyvňuje.

Význam a funkcie Thovta

Thovtova najvýznamnejšia svätyňa sa nachádzala v meste Chmúnev (Hermopolis), kde bol považovaný za boha-stvoriteľa alebo aspoň vládcu bohov Ogdoady. Thovt bol považovaný za srdce a jazyk boha Ré a za zosobnenie spôsobu, ktorým sa jeho vôľa stávala slovom. Z tohto dôvodu bol niekedy pripodobňovaný platónskemu logu alebo kresťanskej Božej mysli. K jeho funkciam patrilo stáť na jednej strane Réovej slnečnej bárky (na druhej strane stála bohyňa Maat).

Podľa Teodora Hopfnera bolo Thovtovo meno odvodené od egyptského slova pre vtáka ibisa. Na jeho koniec bola pridaná prípona -tj, ktorá dodávala menu význam „Ten, kto je ako ibis“. Egyptská výslovnosť mena vtáčieho boha nie je presne známa, ale bola podľa formy starogr. Θοθ - Thoth a kopt. Θωουθ, Θοουθ - Thóout, Thoout rekonštruovaná ako Džihauti.

Meno Džehuti sa objavuje vo viacerých variantoch: Tahuti, Tehuti, Zehuti, Techu alebo Tetu. Jeho grécka forma Thoth má zasa podoby Thout a Thot. Thovt má tiež viacero titulov, podobne ako iní bohovia, napríklad A, Šeps, Pán Chmúnevu, Asten, Chenti, Mehi, Hab a A’an.

K úlohám boha patrilo byť prostredníkom medzi bohmi a silami zla, takže žiadna zo strán v kozmickom súboji nezíska prevahu, a slúžiť ako pisár bohov. Thovtovi je prisudzovaný vynález písma a hieroglyfov. V mytológii sa objavuje Thovt ako rozhodca, ktorý dohliada na tri kozmické konflikty medzi dobrom a zlom, princípmi maat a istef, - boj medzi Réom a Apopom, medzi Heru-Bechutetom a Sutechom a medzi Horom a Sutechom.

Starovekí Egypťania považovali Thovta za zrodeného zo seba samého. Bol odborníkom na právo ľudské i božské, vykladačom pravdy maat a pripisovalo sa mu vymeranie dráh Zeme i nebeských telies. Podľa nezávislého mýtu by bez Thovtových slov bohovia neexistovali.

Thovt ako tvorca kalendára

Podľa ďalšieho mýtu vytvoril Thovt kalendár s 365 dňami. Pôvodne mal egyptský kalendár dní len 360. Keď sa boh Ré dozvedel, že dieťa, ktoré porodí jeho dcéra Nut, bude vládnuť na zemi namiesto neho, preklial ju a nedovolil jej porodiť v žiaden z týchto dní. Thovt hral kocky s mesačným bohom Chonsom a vyhral od neho 5 dní navyše.

Zobrazenie Thovta

Thovt bola zvyčajne zobrazovaný ako muž s hlavou ibisa. Korunovaný kosákom mesiaca v plnom mesačnom disku bol tým, ktorý počíta mesiace a čas. Zriedkavejšie býva zobrazovaný s účesom typickým pre boha Šova, ak bol v aspekte Ancher, alebo s korunou atef.

Okrem toho bol Thovt zobrazovaný aj ako pavián, najmä v spojitosti s východom slnka a jeho úlohou pisára. Paviány boli v starovekom Egypte považované za inteligentné a učenlivé zvieratá, čo ich spájalo s Thovtovou múdrosťou a poznaním.

Hermes Trismegistos

Pomenovanie Hermes Trismegistos znamená okrem iného tiež „trojmocný“ alebo „trikrát veľký“, latinsky „Mercurius Ter Maximus“. Bol postavou, ktorá v sebe spájala gréckeho boha Herma a egyptského boha Thovta.

Pre Grékov v helenistickom Egypte bol boh Thovt analogickou formou ich boha Herma, z čoho napokon vyplynul aj staroegyptský kult týchto dvoch bohov súčasne. Hermes a Thovt boli bohmi vedy a mágie. Hermes bol gréckym bohom posolstiev a komunikácie a Thovt egyptským bohom poznania a ochrancom astrológie a alchýmie. Obaja zároveň sprevádzali duše zomrelých do záhrobia.

V tých dobách dokonca mnohí kresťanskí autori ako Giordano Bruno a Tomasso Campanella tvrdili, že Hermes Trismegistos bol pohanským prorokom, ktorý predvídal príchod kresťanstva.

Egyptskí bohovia podľa znamenia zverokruhu

Egyptskí bohovia majú aj v astrológii výnimočné miesto. Ku každému znameniu zverokruhu patrí jeden z nich, ktorý vám, keď ho potrebujete, poskytne vedenie. Jedným z týchto významných bohov je Thovt.

tags: #boh #slnka #egypt