Rôzne pokušenia v Biblii a ako im čeliť

Pokušenie patrí k najfrustrujúcejším aspektom kresťanstva. Poznáme pravdu, poznáme aj Boha a vieme, ako veľmi nás miluje. Odpovedáme na jeho lásku a zo všetkých síl sa snažíme ukazovať to vo svojich skutkoch. No bez ohľadu na dĺžku nášho vzťahu s Bohom všetci čelíme pokušeniu prehrešiť sa proti nemu. Chcem, aby bolo jasné, že pokušenie a hriech nie je to isté. Hriech je podľahnúť pokušeniu. Vďaka Bohu, z jeho milosti máme všetko, čo potrebujeme, aby sme ho prekonali. Hovorí nám to Pavol v Prvom liste Korinťanom (10, 13): „Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný.

V tejto téme sa naučíme rozlišovať pokušenie od skúšky, rozpoznať ich zdroje a objaviť cestu posvätenia. Na príklade pokušenia Adama a Evy, ako aj víťazstva Ježiša Krista na púšti, sa učíme, že hoci sme stvorení s možnosťou hrešiť, sme zároveň povolaní víťaziť. Pán Ježiš v pokušení obstál, a tým nám otvoril cestu. Posvätenie sa stáva našou cestou k víťazstvu, keď sa deň čo deň rozhodujeme žiť v novom „ja“, ktoré sme dostali v Kristovi.

Pokušenie Ježiša Krista na púšti.

Čo je to pokušenie?

Pokušenia by sme mohli nazvať potenciálne hriechy. Možný hriech. To čo sa môže stať zlé. Čo môžem urobiť a môže sa stať mojim hriechom. Biblia toto slovo neinterpretuje ako pokušenie na hriech. V slovenčine, keď poviete pokušenie, tak hovoríte o zvádzaní, o nabádaní na niečo zlé. Biblia v tomto slove aj v gréčtine, aj v hebrejčine pozná druhú, veľmi vážnu časť a to je skúška, alebo test. Keď sa modlíme „neuveď nás do pokušenia,“ nemodlíme sa len „nedovoľ, aby sme boli zvádzaní na hriech,“ ale modlíme sa „nedaj nás skúšať“. Nenechaj našu vieru testovať.

Zdroje pokušenia

Pozrime sa na to, čo Biblia hovorí na zdroje pokušenia. Dá sa povedať, že sú tri zdroje pokušenia a sú vždy prepojené. Zdroj pokušenia môže byť satan, moje vlastné telesné žiadosti a sám Boh. Veľmi pekne to vidieť, že Boh a satan sú v tomto akoby stotožnení. Vyzerá to, akoby si tu Biblia odporovala v 2. knihe Samuelovej 24:1 (Roháčkov preklad), kde je napísané: „..zahorel hnev Hospodinov na Izraela. Lebo Satan naviedol Dávida,“ aby spočítal Izrael. V 1. knihe kroník v 21. kapitole je tiež napísané, že satan povstal proti Izraelu a naviedol Dávida, aby spočítal Izrael.

Boh skúša, aby sa naša viera prečistila a zocelila. Satan pokúša, aby naša viera zlyhala a my sme padli. Biblia pozná i ďalšie zdroje pokušenia. Jedným z nich je naše srdce, v ktorom sa rodia porušené túžby, žiadostivosti (Jk 1:14). Ďalším je okolitý svet, v ktorom sme vystavení pokušeniam rôzneho druhu.

Zdroje pokušenia: Satan, svet, telo.

Satan

Satan mal zálusk na Jóba, aby spochybnil jeho vieru, jeho zbožnosť a jeho odovzdanosť Bohu. Ale na to, aby to mohol urobiť, si musel vyžiadať povolenie. Môžeš to urobiť a urobíš to odtiaľ - potiaľ. Boh nikoho osobne sám nepokúša. Ale môže dovoliť a dovoľuje, a s tým musíme počítať, aj keď sa za toto modlíme. Dovoľuje nepriateľovi, aby nás vyskúšal. Zdroj pokušenia je predovšetkým satan.

Vlastné telesné žiadosti

Pri druhom zdroji pokušenia niekedy obviňujeme satana z niečoho, čo sme si sami zapríčinili. My radi hovoríme, že satan a diabol toto spravil. Lenže niekedy tie hriechy, ktoré sú v nás máme tak radi, a sú nám zdrojom pokušenia, aj keby satan prestal existovať. Nevyhovárajme sa na satana. Zdá sa mi, že väčšina našich pokušení nie sú natoľko pokušeniami od satana ako pokušeniami z nášho vlastného tela, ktoré si radi pestujeme. Toto je pokušenie, ktoré je v nás. Samozrejme, že diabol o tom veľmi dobre vie a on vie veľmi dobre hrať na naše slabé struny. Každý má slabú strunu a on na tú vždy brnkne. Diabol to vie a ja nechcem podceňovať jeho úlohu. On vie, kedy to pripomenúť a kedy nás dostať do takej situácie, aby sa mu to podarilo. My všetci dobre vieme, kde máme slabé stránky a kedy budeme hrešiť, kedy vybuchneme, kedy ukradneme, alebo oklameme, alebo začneme podvádzať. My tie situácie poznáme a diabol presne vie, ako to tak naaranžovať. A o tom je táto modlitba. Pane nedopusť, aby takéto situácie dochádzali. Ja viem, že som slabý, ja si nedôverujem, ja viem, že zlyhám, neuveď ma do pokušenia, do takejto skúšky.

Boh

Tretí zdroj pokušenia, či skôr skúšania, môže byť Boh sám. Boh sám nás nepokúša na hriech, ale skúša nás. Boh skúšal Abraháma. Ako ho skúšal? Povedal: „Choď a obetuj mi svojho syna.“ Kto bol ten syn? Bol to syn zasľúbenia. Syn Božieho prísľubu. Ak Abrahám pre niečo žil, tak môžeme povedať, že žil pre tohto syna. Niektorí viete, čo je žiť pre deti. Nie každý tomu rozumie. Aj ľudia, ktorí majú deti, niekedy nevedia čo je to žiť pre deti. Ale niektorí sa mimoriadne upnú na deti. Ak niekto taký je, tak si skúste predstaviť, čo to mohlo pre Abraháma znamenať. Z tohto syna, pre ktorého žiješ, ktorý ti reprezentuje Boží sľub, to najcennejšie čo si mal od Boha, teraz choď a zabi ho, obetuj. On mohol teologicky povedať: Pane, veď Boh taký nie je. Toto je od satana, toto nie je od Boha. Abrahám to musel mať ťažké.

Ciele pokušenia

Satan samozrejme chce, aby sme zahynuli. Keby sme sa dostali do dostatočne veľkého pokušenia, ja si myslím, že mnohí by sme jednoducho odpadli a povedali: Ja nemôžem byť kresťan. Ja toto nevydržím. Satan chce, aby nás naše pokušenia viedli do pekla. To je jeho cieľ. A preto sa modlíme: „Neuveď nás do pokušenia.“ Nenechaj nás skúšať. Lenže Boží cieľ s pokušením a so skúškou je, aby sme boli posvätení. Tá istá vec má dva odlišné ciele. Cieľ u satana, diabla, nášho nepriateľa je, aby sme skončili v zatratení. Ale Boh skúšaním sleduje naše posvätenie. My musíme byť skúšaní, aby sa ukázalo kto sme.

Keď čítate príbeh Izraela na púšti, tak tam je napísané: „aby sa ukázalo čo je v jeho srdci.“ Mannu som ti dal preto, aby som zistil, čo máš radšej. Čo máš ty radšej? Chýba nám mäso, cibuľa, cesnak, ktorý bol v Egypte? Táto manna mi nechutí. Čo máte dnes na obed? Zemiaky s cibuľou. Ja nie, my máme mäso. Keby nebolo mäso, tak hundreme ako Izraelci na púšti. Mäso, to je životná úroveň. Ale priznajme sa, že len obyčajné nepohodlie, keď si nemôžme poriadne sadnúť, alebo nám nevyslovia poriadne uznanie, alebo sa na nás niekto neusmeje, tak nás to tak vyruší, že zabudneme na naše posvätenie, lebo nám sa nedostalo, čo si zaslúžime. O tom hovorí aj dnešná reklama. Daj si, čo si zaslúžiš. Zaslúžiš si lepšie. Máš na to právo, aby si mal lepší mobil, aby si mal lepšie auto, aby si lepšie jedol. Boh hovorí. Nič si nezaslúžiš. Ja ťa vyskúšam, či si schopný milovať ma bez toho, aby si mal všetky tieto pohodlia.“

Tento svet na nás útočí reklamou, aby sme si nič neodopreli, nevydržali pokušenie. Ja mám obavy ako my kresťania naučení na zábavu zvládneme pokušenia. My musíme byť skúšaní a každý deň sme skúšaní. Neustále ste skúšaní čo si volíte: Boha, alebo svet. Boha, alebo hriech. Boha, alebo ľudí. Boha, alebo modly. Máme neustále tieto skúšky. A ak sme v nich nevydržali, tak nie sme kresťania. Pokušenie ešte neznamená hriech. Apoštol Jakub hovorí, že človek alebo muž, ktorý je vyskúšaný, vytrénovaný skúškami, dostane korunu života. Boží cieľ pri skúškach je mať posvätených, overených, vyskúšaných ľudí. Keď sa modlíme „Neuveď nás do pokušenia,“ tak hovoríme o skúške, ale zároveň hovoríme: Pane viem, že niečo na mňa musí prísť, aby si ma poznal a aby si ma mohol posvätiť. Ale vždy to dávkuj presne, len toľko, koľko znesiem a tak, aby v tom nebol hriech.

Ako prakticky bojovať s pokušením?

Teda keď zistíte, že premýšľate nad hriechom alebo nad svojou neschopnosťou nepadnúť, nahlas hovorte slová pravdy. Povedzte si: „Toto nie je to, čo chce pre mňa Kristus.“ Medzi naším jazykom a naším srdcom je mocné prepojenie. Boh nám ponúka svoju silu, ale mnohokrát ju nevyužijeme, pretože o ňu jednoducho neprosíme. „Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo neprosíte. Keď sme pokúšaní, okamžite myslíme na to, čo musíme zlepšiť, a zabúdame, že Boh je priamo pri nás, pripravený pomôcť nám.

Keď sa postíme, obetujeme fyzickú stránku, aby sme sa viac sústredili na duchovnú. Prečo je to dôležité, keď čelíme pokušeniu? Pretože je to duchovný zápas. V šiestej kapitole Listu Efezanom sa píše: „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“ (Ef 6, 12) Duchovné boje sa nedajú vyhrať telesnými zbraňami. Keď hovoríme o duchovných svaloch, úžasne nám pomáha budovať ich aj Božie slovo. Ak sa boríte v istej oblasti, navrhujem, aby ste si našli o tej téme pasáže z Písma a strávili čas tým, že ich budete študovať, meditovať a dokonca učiť sa ich naspamäť.

Ak bojujete proti pokušeniu, ktoré sa znova a znova vracia, nie je dobré, aby ste v tom boli sami. Pomoc od duchovne zrelého a dôveryhodného priateľa môže byť veľmi osožná. „Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.“ (Gal 6, 2) Povzbudenie a múdra rada môže v našom boji s pokušením znamenať veľa. Všimnite si, že najväčším pokušeniam sme vystavení, keď sme sami. Nepriateľ vie, že vtedy sme najslabší. Ako som už povedala predtým, pokušenie nerovná sa hriech. A predsa, keď sme niekedy pod veľkým tlakom pokušenia, týrame sa frustráciou a myšlienkou, že niečo s nami nie je v poriadku. No takto len pridávame situácii na intenzite. Pamätajte, že nech sa deje čokoľvek, Boh je s vami a niet pokušenia, ktoré by vás mohlo odlúčiť od jeho lásky. Hovoriť s niekým takým je zdrojom veľkého povzbudenia. Pripomína nám to, že víťazstvo je možné, a dáva nám to nádej.

Ak nájdete knihu alebo blog od niekoho, kto prekonal také isté pokušenie ako vy, tiež je to skvelé. Pokušenie sa snaží zaplniť priestor, kde niečo chýba, zvyčajne taký, ktorý môže naplniť iba Boh. Jeho cieľom je, aby sme spustili zrak z Boha a začali si myslieť, že je možné nájsť pravé uspokojenie niekde inde. Preto funguje najlepšie vtedy, keď sme „prázdni“ od Boha a naše duše sú suché a smädné. No ak budeme dbať na to, aby naše duchovné nádrže boli vždy plné, keď príde pokušenie, bude mať menšiu silu. Dá sa to modlitbou, čítaním Písma, spoločenstvom s inými veriacimi.

Niektoré pokušenie je mimo našej kontroly, no iné prichádza, lebo mu to dovolíme. Tomuto typu sa môžeme vyhnúť jednoducho tak, že „odtneme“ veci, ktoré živia našu túžbu po hriechu a ubíjajú našu túžbu po Bohu. Modlite sa, aby vám ich Pán ukázal, a proste si silu, aby ste ich dokázali odstrániť. Možno je to televízny program, istý typ hudby, vzťah, skupina priateľov. Keď sme pokúšaní, nesmieme zabudnúť na to, že Boh je milosrdný a potrebujeme spočívať v jeho milosti. To ona (nie naše skutky) nám dáva silu obstáť. Jeho láska, nie naša snaha, nám dáva víťazstvo.

Všimnite si, že celá druhá časť Pánovej modlitby sa týka hriechu. Prvá časť sa venovala Božiemu kráľovstvu a túžbe po tom, aby prišlo Božie kráľovstvo, aby sa stala Božia vôľa. A druhá časť modlitby sa venuje hriechu. Naposledy sme hovorili o prosbe: „odpusť nám naše viny,“ čo je možné chápať ako minulé hriechy; to čo sa už stalo. Neuveď nás do pokušenia. Prečo? Aby sme nehrešili. Nejde len o vybavenie minulých hriechov, ale v modlitbe nám ide aj o to, čo sa bude diať najbližšie, za chvíľu, zajtra. Samozrejme, že s hriechom ide o našu spásu. Lenže pokiaľ ostane len pri tomto pohľade, tak to celé minimalizujeme na koľko ešte hriechov môžem urobiť, aby som sa pretlačil do neba. Keď takto rozmýšľame, tak žijeme veľmi neslávne. Tu teda budeme hovoriť o slove pokušenie.

Ježiš Kristus a pokušenie

V 4. kapitole Lukášovho evanjelia vidíme, že Ježiš Kristus zvrátil škodlivé dôsledky Evinho pokušenia. Bol vystavený trom rovnako zásadným skúškam, ale na rozdiel od nej im nepodľahol. Satan prišiel k Ježišovi po štyridsiatich dňoch pôstu a povedal: „Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ (Lk 4:3) Pokúšal Ho, aby využil svoju božskú moc na vlastné zaopatrenie. No Ježiš neodpovedal hladom, ale vierou. Pripomenul diablovi, že človek žije nielen chlebom, ale každým slovom Božím. Nešlo len o obyčajný chlieb - Satan vedel, že ak je Ježiš naozaj Boží Syn, má moc tvoriť slovom. No Ježiš ukázal, že viac ako na pozemské potreby sa spolieha na Boha.

Satan v okamihu ukázal Ježišovi všetky kráľovstvá sveta a povedal: „Tebe dám všetku túto moc i slávu... ak sa mi pokloníš.“ (Lk 4:5-7) Ponúkal Mu skratku k sláve bez utrpenia. No Ježiš nezaváhal. Vedel, že Jeho kráľovstvo nepríde kompromisom so zlom. Odpovedal: „Pána, svojho Boha, budeš uctievať a len jemu slúžiť!“ (Lk 4:8) Tento moment nebol len odmietnutím moci. Satan Ježiša preniesol na vysoký vrch, kde mu ukázal bohatstvo národov. Ježiš poznal svoje poslanie - panovať nad svetom. No vedel, že cesta k tomu vedie cez poslušnosť Bohu, nie cez diablove ponuky.

Satan Ho postavil na chrámové nástrešie a povedal: „Ak si Syn Boží, zhoď sa odtiaľto, veď je napísané: Anjelom prikáže o tebe, aby ťa chránili.“ (Lk 4:9-10) Vyzýval Ježiša, aby dokázal svoju identitu zázrakom. Bola to skrytá pýcha, ktorá chcela vyvolať pochybnosti: „Naozaj si Mesiáš? Dokáž to!“ Ježiš si uvedomoval, že Satan cituje Písmo presne, ale manipulatívne. Odpovedal mu: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ (Lk 4:12) Jeho viera nestála na vonkajších dôkazoch, ale na vnútornom presvedčení. Na konci tohto duchovného zápasu Ježiš urobil posledný krok - vyzval Satana, aby odišiel. A diabol ustúpil. Ježiš vždy odpovedal Božím slovom, nikdy neargumentoval vlastnými slovami. To nás učí dôvere v autoritu Písma.

Po tomto víťazstve prišli anjeli a slúžili Mu. Ellen Whiteová poukazuje na to, že „pre Ježiša bolo také ťažké zostať človekom, ako je pre človeka ťažké povzniesť sa nad biedu svojej zvrátenej povahy a mať podiel na Božom charaktere“. (Review and Herald, 1. apríl 1875) V Kristových pokušeniach nachádzame podstatu našich vlastných pokušení.

Ako sa brániť proti pokušeniu

Jedine Božie slovo dokáže ochrániť človeka pred Satanovým pokušením. Prvotný hriech sa stal preto, že Adam a Eva neprihliadali na Božie prikázanie. Božie slovo je zbraň. Keď bol Ježiš pokúšaný, použil ako zbraň Božie slovo. Slovo, ktoré je správne citované, použité na správnom mieste a oživené Duchom Svätým, je neporaziteľné. Je to zbraň, ktorá v každom čase a pri každej okolnosti dokáže premôcť akýkoľvek útok nepriateľa.

V tejto duchovnej bitke je najužitočnejším nástrojom Boží meč - vyznanie našej viery. Nijaká zbraň vyrobená proti tebe sa nevydarí a každý jazyk, ktorý povstane proti tebe, usvedčíš na súde. Ako si mladý človek zachová čistotu? Keď sa bude držať tvojho slova. Celým srdcom som ťa hľadal; nedopusť, aby som odbočil od tvojich príkazov!

Pavol prirovnáva kresťanský život k výzvam, ktorým čelia športovci. (1Kor 9:24-27) My však nebojujeme o pominuteľnú slávu či olympijské zlato, ale o neporušiteľnú korunu - večnú slávu. Tento boj si vyžaduje disciplínu, schopnosť zriecť sa nepodstatného, vytrvalosť a vernosť.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté kľúčové aspekty boja proti pokušeniu:

Pamätajte, nie je to všetko len na vás. Ukryte sa v lone Panny Márie (táto rada je od Ch. Westa; pozn. Vo svojom slávnom traktáte O pravej úcte k Panne Márii nám svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu pripomína, že Mária je nielen nedotknutá zlým - ona je nedotknuteľná. To znamená, že ak sami seba vložíme „do nej“ (tento svätec obľubuje obraz, že sa máme položiť do jej lona, kde budeme formovaní na obraz Krista), aj my budeme chránení pred nepriateľom. Podľa učenia Ľudovíta z Montfortu si i svätý Ján Pavol II. vybral za svoje pápežské heslo: „Totus Tuus, Maria“ - „(Som) celý tvoj, Mária“.

tags: #na #vas #rozne #pokusenia #biblia