Otázka stvorenia sveta a existencie Boha je jednou z najstarších a najdiskutovanejších tém v histórii ľudstva. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty tejto témy, od biblických textov až po vedecké teórie, a pokúsime sa nájsť spoločné body a rozdiely medzi nimi.
Michelangelo - Stvorenie Slnka a Mesiaca
Biblický pohľad na stvorenie
Hneď na začiatku Biblie sa stretávame s výpoveďou, ktorá dosvedčuje, že Boh stvoril svet. Ide o text zvaný biblický Hexaemeron z redakcie Kňazského kódexu, podľa ktorého je stvorenie sveta Bohom sformulované do siedmich dní jedného týždňa.
Hneď na úvod treba pripomenúť, že táto biblická správa má určité prvky, ktoré pripomínajú babylonské, či sumerské texty o stvorení sveta. Babylončania taktiež spomínajú oddelenie vrchných vôd od spodných, stvorenie hviezd, alebo víťazstvo nad priepasťou či chaosom. Nemožno vylúčiť, že literárny štýl a spôsob vyjadrovania bol ovplyvnený kultúrou iných pohanských národov.
Napriek tomu je treba si všimnúť, že tento biblický text neobsahuje žiadne pohanské mýtické predstavy o stvorení sveta, podľa ktorých by Boh musel bojovať s nejakými bytosťami, aby usporiadal svet do poriadku. V biblickej výpovedi Boh vystupuje ako suverénny Vládca, ktorému sa nič nemôže vzoprieť a ktorý vykoná, čo len chce.
Podľa Božieho zjavenia Boh je Stvoriteľ: „Všetko povstalo skrze neho“ (Jn 1, 3). Samotné vedecké hypotézy, teórie, verzie o pôvode vesmíru nie sú v rozpore s vierou, ale sú nedostatočné. Vierou vidíme spojitosť medzi vesmírom a jeho Stvoriteľom. Práve na základe tejto spojitosti nazývame svet stvorením. Boh stvoril „nebo i zem“.
Ako mám chápať toto? Výraz „nebo i zem“ má širší význam než často používané slová „vesmír“ a „príroda“. V symbole viery uznávame, že Boh je Stvoriteľ „sveta viditeľného i neviditeľného“. V tomto zmysle hovoríme o fyzickej a duchovnej dimenzii stvorenej reality. Kniha Genezis o tom hovorí takto: A Boh povedal: „Buď…“ (Gn 1). Boh vyslovil Slovo, ktoré podľa evanjelistu Jána „bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (porov. Jn 1, 1), a toto Slovo je jeho Syn. Boží Syn vložil do základu všetkého, čo vzniklo, pôvodný Otcov plán.
Boh stvoril toto všetko absolútne a dobrovoľne a nič nebránilo slobodnému uskutočneniu Božieho plánu. Vo Svätom písme sa hovorí o šiestich dňoch stvorenia. A vedci tvrdia, že vznik nášho sveta trval miliardy rokov. Šesť dní stvorenia by sa nemalo brať doslovne. V Druhom liste apoštola Petra čítame: „U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň“ (2 Pt 3, 8). Boh stvoril čas, aby prostredníctvom neho ukázal dobrotu stvoreného sveta. Keď Boh dal počiatok všetkému, nestal sa vyčerpaným ako Stvoriteľ. Naďalej udržiava poriadok vo všetkom stvorení.
Rozjímanie nad prírodou očami viery nám poskytuje príležitosť rozpoznať stopy Božej múdrosti a lásky tak v nekonečnej povahe vesmíru, ako aj v zložitej štruktúre atómu. Viera v Stvoriteľa nám umožňuje hlbšie poznať a pochopiť celú realitu. Boh tvorí dobrý a usporiadaný svet a povoláva ho k bytiu „z ničoho“. Náš svet je manifestáciou Božej múdrosti a lásky. Stvoriteľský proces je dielo Najsvätejšej Trojice.
„Boh je Stvoriteľ. To znamená, že Boh nielenže stvoril svet, ale je aj vždy prítomný vo svojom stvorení a vždy tvorí. A preto je stvorenie znakom a prejavom Božej tvorivej lásky. Skrze ľudí je stvorenie povolané odpovedať na lásku láskou a túžiť po Bohu tak, ako Boh túži po ľuďoch…“ (Kristus - naša Pascha, 106)
Božie zjavenie ukazuje svet, v ktorom žijeme, ako veľkorysý dar od Boha. V stvorení sa nám Boh zjavuje ako milujúci Otec, ktorý povoláva svoje stvorenie, aby sa podieľalo na jeho dokonalom bytí.
„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: ‚Buď svetlo!‘ a bolo svetlo. A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (Gn 1, 1 - 3).
Interpretácie Hexaemeronu
No aj medzi tými, ktorí prijímajú úvodný biblický text za pravdivú výpoveď o stvorení sveta, panujú nezhody. Jednotlivé teologické prúdy vedú medzi sebou spory o to, ako správne tento text vyložiť. Je známe, že prastará náboženská literatúra bola písaná nie v doslovnom, ale alegorickom zmysle. Takýto spôsob chápania Hexaemeronu bol vlastný alexandrijskej škole, ktorou boli ovplyvnení Origenes, Augustín, Hilár, a ďalší ako aj do určitej miery Tomáš Akvinský. Antiochijská škola sa prikláňala skôr k doslovnému výkladu Hexaemeronu. Doslovnú interpretáciu učil aj Martin Luther (1483-1546) a jeho ďalší nasledovníci, ktorí odmietali Cirkev ako strážkyňu pravého zmyslu biblie.
Podľa tohto doslovného výkladu anglikánsky teológ John Lightfoot (1602-1675) vypočítal, že človek bol stvorený 23. októbra 4004 pred Kristom o 9.hodine v nedeľu. Celý svet začal vznikať o 5 dní skôr. Adam a Eva boli stvorení naraz ako dospelí a hneď vedeli všetko, čo dospelý potrebuje vedieť: chodiť, rozprávať, pracovať a mnohé ďalšie veci.
V dobách osvietenstva a potom v priebehu 19. storočia sa vo svete zdvihla vlna, ktorá biblické texty, alebo aspoň niektoré jej časti vysvetľovala ako mýty, a takto ich odmietala ako neskutočné a vymyslené. Proti tejto vlne sa dvihol medzi katolíckymi teológmi odpor, ktorý sa pokúšal obhajovať pravovernosť biblie, a to aj za takú cenu, že sa mnohí katolícki teológovia pokúšali dokázať doslovnosť biblických textov. Podľa tejto interpretácie stvorenie sveta sa udialo za sedem fyzických dní.
Riešenie tohto problému naznačil až Pius XII. vo svojej encyklike Divino Afflante Spiritu (r. 1943), kde začal upozorňovať na rozličné literárne štýly, ktoré používali orientálne národy a ktoré sú úplne odlišné od literárnych štýlov súčasnej kultúry.
Pred stvorením sveta a Po stvorení sveta: Čo sa skrýva?
Vedecký pohľad na stvorenie
Vedecký pohľad na stvorenie sveta sa výrazne líši od biblického. Veda sa snaží vysvetliť vznik vesmíru a Zeme pomocou empirických dôkazov a vedeckých teórií.
Vedci sú presvedčení, že náš vesmír vznikol pri jedinej obrovskej explózii energie a svetla, ktorý nazývame veľký tresk. Bol to počiatok všetkého, čo existuje. Vesmír neexistoval vždy. Mal svoj počiatok… ale čo ho zapríčinilo?
Vesmír sa riadi konštantnými zákonmi prírody. Ako je možné, že tu máme prírodné zákony, ktoré sa nikdy nemenia? Aj najväčších vedcov zaráža, aké je to zvláštne. Z logického hľadiska nie je nevyhnutné, aby sa vesmír riadil akýmikoľvek pravidlami, nieto ešte aby podliehal matematickým pravidlám.
Akákoľvek inštrukcia, akékoľvek učenie, akékoľvek školenie si vždy vyžaduje určitý zámer. Vedel si, že v každej jednej bunke tvojho tela sa nachádza podrobný inštrukčný kód, veľmi podobný miniatúrnemu počítačovému programu? Kód DNA v našich bunkách vydáva inštrukcie bunke. DNA je program zložený z troch miliárd písmen, ktorý vydáva bunke povel, ako sa má správať. Človek si musí položiť otázku: Ako sa tento informačný program dostal do každej bunky ľudského tela?
Tento text neberie do úvahy ateizmus vo všetkých svojich filozofických podobách. Od osvietenstva sa mu postupne podarilo ovládnuť vedecké kruhy, a tak sa až doteraz zúfalo pokúša vedecky zdôvodniť, že svet vôbec nepotreboval Stvoriteľa, pretože existoval čo do minulosti vždy.
Výrazne odmietaniu Stvoriteľa napomáha Darwinova evolučná teória tvrdiaca, že všetko živé sa vyvinulo počas nepredstaviteľne dlhého času náhodnými mutáciami a prírodným výberom. Samozrejme, aby Stvoriteľ vo vede „nezavadzal“, evolučná teória ide vo svojich tvrdeniach ďalej a pokúša sa dokázať, že evolúcia sa netýka len vývoja živých organizmov, ale aj vývoja života z neživej hmoty na základe akejsi chemickej evolúcie.
Tieto tvrdenia však stále zostávajú na úrovni teórie, ktorá je dnes stále častejšie kritizovaná aj vo vedeckých kruhoch a čo sa týka filozofického hľadiska, teória samovoľného vývoja života až po človeka je natoľko povrchná a ignorujúca zrejmé fakty, ako je napríklad morálne vedomie človeka, že je absolútne neudržateľná.
Evolúcia človeka
Fakty Podporujúce Existenciu Boha
Existuje množstvo príkladov, ktoré poukazujú na to, že vesmír nevznikol náhodou:
- Zem: Jej rozmery sú dokonalé. Veľkosť Zeme a jej zodpovedajúca gravitačná sila udržiava tenkú vrstvu dusíkatých a vodíkových plynov. Zem sa nachádza v ideálnej vzdialenosti od Slnka.
- Voda: Je bez farby, vône, chuti, a predsa by bez nej žiadny živý tvor nedokázal prežiť. Organizmus rastlín, živočíchov i ľudí sa skladá prevažne z vody. Voda má nezvyčajne vysoký bod varu a mrazu.
- Ľudský mozog: Simultánne spracúva neuveriteľné množstvo informácií. Ľudský mozog dokáže spracovať viac než milión podnetov za sekundu.
- Oko: Dokáže rozlišovať až 7 milión odtieňov. Má automatické zaostrovanie a dokáže spracovať neuveriteľných 1,5 milióna informácií - naraz.
Vieme, že Boh existuje, lebo sa s nami snaží nadviazať vzťah. Prišla som k presvedčeniu, že Boh chce byť poznaný. Stvoril nás s tým zámerom, aby sme ho poznali. Obklopil nás dôkazmi o sebe a neustále pred nás stavia otázku o svojej existencii.
Pre lepšie pochopenie faktov podporujúcich existenciu Boha, pozrite si nasledujúcu tabuľku:
| Fakt | Význam |
|---|---|
| Veľkosť Zeme a gravitácia | Udržiavajú atmosféru vhodnú pre život. |
| Vzdialenosť od Slnka | Umožňuje teploty vhodné pre život. |
| Voda | Základná zložka života, univerzálne rozpúšťadlo. |
| Ľudský mozog | Schopnosť spracovať milióny podnetov za sekundu. |
| Oko | Schopnosť rozlišovať milióny odtieňov a spracovať obrovské množstvo informácií. |
Prvá kapitola knihy Genezis, ktorá hovorí o stvorení sveta je jednou z najkrajších, no zároveň najkontroverznejších častí celej Biblie. V širšom chápaní, mnohí ľudia chápu Bibliu a prírodné vedy ako striktne oddelené, každá oblasť hovorí svojim jazykom a nie je vhodné ich miešať.
Podľa Božieho zjavenia Boh je Stvoriteľ: „Všetko povstalo skrze neho“ (Jn 1, 3). Samotné vedecké hypotézy, teórie, verzie o pôvode vesmíru nie sú v rozpore s vierou, ale sú nedostatočné. Vierou vidíme spojitosť medzi vesmírom a jeho Stvoriteľom. Práve na základe tejto spojitosti nazývame svet stvorením.
Boh stvoril čas, aby prostredníctvom neho ukázal dobrotu stvoreného sveta. Keď Boh dal počiatok všetkému, nestal sa vyčerpaným ako Stvoriteľ. Naďalej udržiava poriadok vo všetkom stvorení.
Sväté písmo je len zjednodušeným rozprávaním toho, čo dnes máme napísané v učebniciach a vedeckých publikáciách, aby tomu pochopili ľudia jednoduchí, dokonca i deti.
Evolučná teória anglického prírodovedca Charlesa Darwina (1809-1882) zásadným spôsobom zmenila ľudské vnímanie sveta. Neurobila revolúciu na iba poli biológie, ale mala dopad aj na filozofické a teologické myslenie. Veriaci sa už na Boha nepozerali ako na Niekoho, kto priamo tvorí biologickú štruktúru živých organizmov, ale ako na Niekoho, ktorého stvoriteľská moc sa prejavuje cez prirodzený výber - zdanlivo slepý a bezúčelný mechanizmus.