Každý človek bol stvorený, aby žil a bol milovaný. Žiť a nebyť milovaný je obmedzenie, ako keď vtákom zastrihnú krídla a zbavia ich tak schopnosti lietať. V živote človeka často zavládne strach, pretože ľudia neveria, že ich Boh miluje. Pravá láska nie je premenlivá ani vratká, ale má určitú úlohu, účel a trvá. Zo svojej prirodzenosti je láska trvalá.
Duch Boží ponúka svetu lásku, ktorá rozptyľuje neistotu a prekonáva strach zo zrady, lásku, ktorá v sebe nesie večnosť. Znamením prítomnosti Ducha Svätého je láska. Boh nás miluje. Ale ako veľmi nás miluje? Zomrel pre nás. Stačí to? Ako máme vedieť, že nás miluje aj teraz? Teraz, keď sa nám nič nedarí? Teraz, keď sme rozhnevaní, alebo dokonca agresívni? Teraz, keď máme obavy a sme na pokraji zúfalstva?
Božia láska je bezpodmienečná
Božia láska je bezpodmienečná - nezávisí od splnenia určitých podmienok. Boh ťa miluje jednoducho preto, lebo si jeho dieťaťom. Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal na svet svojho jediného Syna, aby sme prostredníctvom neho mohli mať večný život. Neurobil to preto, lebo sme my milovali jeho, ale preto, lebo on miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.
Ježiš povedal: „Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ Keby si bol jediný na svete, kto to potrebuje, aj tak by Ježiš podstúpil všetky útrapy ukrižovania. Tak veľmi ťa má rád! Nemiluje ťa na základe tvojho „výkonu“. Nemôžeš urobiť nič preto, aby ťa Boh miloval ešte viac, ako ťa miluje už teraz - a neexistuje nič, kvôli čomu by ťa ľúbil menej. Miluje ťa dokonca viac než ty sám.
Keď si však pozval Ježiša do svojho života, našiel si dokonalú lásku a prijatie. Možno je ťažké tomu porozumieť, ak si sa dosiaľ v žiadnom vzťahu necítil úplnú lásku a prijatie, no je to pravda! Boh ťa miluje nezávisle od tvojich pocitov. Žiaľ, nie vždy budeš cítiť, že ťa Boh miluje. Prídu časy, keď budeš pochybovať nielen o jeho láske, ale aj o jeho existencii. Budeš mať chuť to vzdať. Neurob to!
Od Božej lásky nás nič neoddelí
Hovorí sa, že aj tá najdlhšia cesta začína prvým krokom. A potom ďalším a ďalším. Vedomie, že ťa Boh miluje, ti pomôže ísť ďalej, aj keď sa cesta pred tebou bude zdať neznesiteľne dlhá. Nič ťa nemôže odlúčiť od Božej lásky: ani smrť ani život, ani anjeli ani démonické sily, ani prítomnosť ani budúcnosť, ani nič iné na svete ťa nemôže odlúčiť od jeho lásky, ktorú Boh dokázal tým, že za teba obetoval to najvzácnejšie, čo mal: svojho Syna.
Božia láska a naše hriechy
Kráľ Dávid, o ktorom Boh hovoril ako o „mužovi podľa jeho srdca“, veril, že ho Boh miluje, aj keď spáchal veľké hriechy: „Ale ja budem ospevovať tvoju moc a hneď zrána oslavovať tvoju lásku, lebo ty si mojím pevným hradom a bezpečným útočiskom v ťažkej chvíli. Bože môj, moja sila, budem ti spievať, lebo ty si môj pevný hrad, môj Bože, ty si moja láska.“
Ak ti Duch Svätý ukáže, čo si urobil zle, vyznaj to Bohu a pros ho o silu najbližšie konať inak. Boh ťa neprestane milovať, keď hrešíš, nevyznané hriechy však môžu medzi tebou a ním vytvoriť prekážku. Naopak, keď budeš kráčať po jeho cestách, jeho lásku budeš cítiť intenzívnejšie a radovať sa z nej.
Božia láska mení naše vzťahy
Ježiš hovorí: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás!“ Milovať blížneho je nielen druhým najväčším prikázaním (hneď po milovaní Boha), ale aj prirodzeným vyústením jeho lásky k nám a cez nás ďalej k iným. Keď sa naučíme prijať Božiu lásku voči sebe, môžeme začať milovať druhých tak, ako Boh miluje nás: obetavo, bezpodmienečne, so súcitom a odpúšťaním.
Milovať niekoho blízkeho znamená prijať fakt, že ho nikdy úplne nepochopím, že som ochotný sa zmeniť, a teda aj trpieť, či vzdať sa niečoho kvôli nemu. Samozrejme, sme stvorení na to, aby sme milovali a konali dobro, avšak skutočnej lásky sme schopní len vtedy, keď si uvedomujeme, že my sami sme milovaní. Potom môžeme milovať bez ohľadu na chyby a nedokonalosti.
Niekedy je ťažké veriť v Božiu lásku uprostred sveta, uprostred vlastného života. Evanjelium však hovorí, že je to to podstatné, pretože ten, kto uverí v Božiu lásku v Kristovi, nezahynie. Vieme však, čo to presne znamená „veriť v Božiu lásku“? Znamená to veriť, že Boh je vždy na tvojej strane, že nikdy nebojuje proti tebe, ale s tebou za konečné víťazstvo. Znamená to veriť, že Boh ťa nesúdi, nekritizuje, ale túži, aby si mu bol blízko, aby si bol pri zdroji jeho lásky, ktorý nevysychá.
Tak som si ťa zamiloval, že som dal svojho Syna, aby si mohol žiť. On zostúpil do temnoty smrti, do ľudskej biedy, malosti a úbohosti, aby ťa zachránil. Aj keby si sa ku mne obrátil chrbtom, budeš pre mňa stále rovnako drahý. Moja láska k tebe je trpezlivá, láskavá, nepočíta krivdy, nie je zatrpknutá… A nech sa stane čokoľvek, moja láska ti bude veriť. Moja láska k tebe vytrvá. Moja láska k tebe nikdy nezanikne. Moje dvere ti ostanú otvorené, aj keby sa ti všetky dvere sveta zatvorili.
David Wilkerson - Prijatie synovstva a Kristovej moci skrze vieru v Božiu lásku
Ako prijímať Božiu lásku
Niečo iné je veriť v Božiu lásku a niečo iné je radovať sa z nej! Lebo sa nemôžeme radovať z niečoho, čo nepoznáme, a než niečo poznáme, tak to chvíľu trvá a niečo nás to stojí. V tomto hľadaní nám majú pomáhať modlitby, čítanie Písma, účasť na bohoslužbe… Pomáhajú nám, aby sme si uvedomili našu slabosť a zverili ju Bohu. Vynaložiť úsilie na poznanie Božej lásky k nám sa rozhodne vyplatí. Boh nás miluje ako svoje deti. Bezpodmienečne. Nemiluje nás preto, že sme dobrí a silní. Miluje nás preto, že sme Jeho deti. A Jeho láska nás robí dobrými a silnými.
Ježiš je jedinou cestou k Bohu: „Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nikto neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14:6) Až potom môžeme spoznávať a prežívať Božiu lásku a Boží plán pre svoj život (tým, že budeme rozvíjať svoj vzťah s Ježišom ako so svojím Pánom).
Ježiša Krista treba prijať: „Tým však, čo Ho prijali a veria v Jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi;“ (Ján 1:12). Ježiša prijímame vierou (viera má mať priebežný a rastúci charakter - nejde o jednorazový akt): „Milosťou ste zachránení skrze vieru.“ (Efezanom 2:8) na základe osobného pozvania: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem s ním večerať a on so mnou.“ (Zjavenie Jána 3:20).
„Prijať Ježiša“ znamená dôverovať Mu ako vzkriesenému Božiemu Synovi, ktorý zomrel za hriechy sveta, aj za tvoje hriechy, a požiadať Ho, aby ti ich odpustil a ujal sa vedenia tvojho života. To znamená priznať si, že som hriešny (hriešna), obrátiť sa k Bohu a dôverovať Mu a vyznať, že mi hriechy odpustí a bude ma viesť víťazným životom s Nim. Ide o akt podriadenia sa Ježišovi ako svojmu Pánovi (t.j. v srdci sa rozhodnúť odvrátiť sa od hriechu a začať žiť podľa Boha - Boh ti k tomu dá silu 😊).
Pána Ježiša môžeš prijať vierou v modlitbe, napríklad, hneď teraz (modlitba je rozhovor s Bohom, nie je to zložité). Boh ťa pozná 😊. Nemusíš vyberať slová, záleží na ich úprimnosti.
„Pane Ježišu, Synu Boží, potrebujem Ťa. Ďakujem Ti za to, že si zomrel na kríži aj za moje hriechy a žieješ. Odpusť mi prosím, že som urobil(a) mnoho zlých vecí. Ľutujem všetky svoje viny a rozhodujem sa žiť novým životom s Tebou. Otváram Ti svoje srdce a prosím Ťa, staň sa Pánom a Spasiteľom môjho života. Ujmi sa v ňom vedenia a zmeň ma, aby som bol(a) takým človekom, akým ma chceš mať.
