V Biblii nachádzame mnohé zmienky o znameniach, ktorými Boh prehovára k ľuďom. Tieto znamenia majú rôznu podobu a slúžia na rôzne účely, no vždy sú prejavom Božej moci a Jeho záujmu o človeka. V kontexte Biblie, hľadanie a rozpoznávanie Božích znamení je úzko spojené s vierou a poslušnosťou. Boh často používa znamenia na to, aby potvrdil svoje slovo, usmernil svoj ľud alebo prejavil svoju moc.
Zvestovanie Panne Márii je jedným z najvýznamnejších Božích znamení.
Božie slovo ako semeno
Po prečítaní a vypočutí Božieho slova zvyčajne nasleduje výklad v podaní kňaza alebo niektorého z veriacich, ktorý je na to vyškolený a akceptovaný zo strany Cirkvi. Odpoveď národa je zhrnutá vo Vyznaní viery a modlitbe veriacich. Keď Boh hovorí, vtedy znovu tvorí a obnovuje ľudské srdce.
Božie slovo je rozsiate ako semeno a padá na zem, kde chce prinášať ovocie. Preto po zvestovaní Božieho slova veriaci vstanú a modlia sa Verím v Boha, čím uznávajú, že slovo prijali a dôverujú v Boha, ktorý práve prehovoril. Latinské slovo credo znamená dať srdce, otvoriť sa a dôverovať. V podstate to znamená rozhodnúť sa ďalej v živote kráčať s Bohom a dať mu ústredné miesto vo svojom živote.
Súčasne je to i prísľub spolupráce s Bohom, ktorý je Stvoriteľ a Vykupiteľ, ktorý skrze Ducha Svätého posväcuje a skrze smrť vedie k životu, ktorý odpúšťa hriechy. Pre svojich nasledovníkov sa stáva zväzkom spoločenstva, ktoré ani smrť nezničí. To je Boh, v ktorého veríme, ktorý k nám hovorí a na ktorého sa obraciame so svojimi modlitbami.
Po ohlásení slova a vyznaní viery spoločenstvo veriacich pokračuje v modlitbe, ďakovaní a požehnávaní. Kňaz sa v mene celého spoločenstva modlí a spoločenstvo odpovedá zvolaniami: Pane, zmiluj sa! Čo sa týka medžugorských posolstiev a poučení, Panna Mária žiadala, aby sme sa najprv modlili Verím v Boha a 7 Otčenášov,…. Na začiatku každého stretnutia a na začiatku každého začiatku je dôležité vyjadriť dôveru Bohu ako základ pre dobrý začiatok.
Modliť sa každý deň Verím v Boha znamená trénovať si v podvedomí, že Bohu patríme. Modlitba: Otče, verím v teba. Dávam ti svoje srdce. Buď Pánom a Bohom môjho života a práce, mojich myšlienok, aj slov. Odteraz chcem byť s tebou neustále a neprestajne chcem s tebou spolupracovať. Ďakujem ti, že si ma stvoril, vykúpil, posvätil a že mi otvoríš brány svojho kráľovstva. Prijímam všetko a prosím ťa, aby som bol schopný uskutočniť všetko podľa tvojej svätej vôle.
Kto dal Bohu svoje srdce, ten patrí Bohu a Boh je Pánom jeho života. Všetko je to vyjadrené v prinášaní obetných darov. Ako uznanie a vďaku prinášame Bohu dary chleba a vína, ktoré sú znakom našej námahy a trápenia, našej nádeje a lásky, našej spolupráce s Bohom.
Tieto dary predstavujú nás. Ako každý dar, aj tieto dary predstavujú darcu, ktorý darmi vyjadruje svoju odovzdanosť, priateľstvo, svoju pripravenosť znovu priniesť všetko ako dar Darcovi všetkého. Nedarujeme mu ich preto, že by Darca niečo potreboval, ale preto, že si to vyžaduje vďačnosť a uznanie z našej strany. Boh nám to vracia svojím božským spôsobom. Naše jednoduché, ale pravdivé, dary sú vyjadrením nášho života, a mocou Božieho slova sa stávajú božskými darmi.
Rovnako, ako sa z chleba a vína stáva Kristovo telo a krv. Aká úžasná výmena darov! Boh sa nenechá prevyšovať v darovaní. Prinášame kúsok chleba a vína, plody svojich rúk a svojej spolupráce s Bohom a Boh sa nám v týchto daroch osobne daruje.
Preto je dôležité všimnúť si túto výmenu a zúčastniť sa na nej srdcom a láskou. Prinášanie darov je okamih, kedy s chlebom a vínom prinášame aj svoj život, všetko svoje utrpenie, bolesť a ťažkosti, rodinu a celý svet. Takto sa s darmi aj my stávame darom, aby sme neskôr, počas eucharistickej slávnosti, mohli prijať Božský dar. Táto skúsenosť nám hovorí o tom, aké dôležité je pripraviť sa na omšu. Je to čas nášho stretnutia s Bohom, nášho obetovania sa, nášho rozhodnutia sa pre Boha.
Cez znamenia, znaky a spôsob účasti na svätej omši by sme sa mali snažiť zakúsiť vzájomné darovanie sa. Kto sa daruje a prijíma dar, zakúša najlepšie rozšírenie svojho bytia. Človek sa vďaka tomuto darovaniu stáva šťastným a spokojným. Stáva sa človekom pokoja. Byť schopný darovať sa a prijímať dar - to je cesta k ľudskému pokoju.
Preto je Božie obdarovanie pre nás všetkých hlbokou životnou školou, ktorú treba dobre študovať, aby sme sa mohli stať ľuďmi pokoja. Každopádne, toto darovanie je pozitívnou školou, v ktorej sa učí láske, lámaniu egoizmu, pýchy a lakomstva. Ponoriť sa dušou a srdcom do obsahu týchto momentov svätej omše znamená prežívať ju ako niečo potrebné a užitočné. Je to Božia pedagogika, ktorá sa nám ponúka, aby sme sa obohatili a svojím darovaním nám ukazuje cestu darovania sa. Je to škola s „praktickou výučbou“, kde sú životné príklady najlepšie.
Božia láska sa rozlieva v našich srdciach. My v sebe máme Božiu Lásku. Ale to zďaleka nie je všetko! Veď „Boh je láska“ (1 Jánov list 4,8.16). Ak teda je v nás Božia láska, tak to logicky znamená, že v nás je - skutočne, reálne prebýva - SÁM BOH! Pavol nehovorí o daroch Ducha Svätého, ktoré nám boli dané. Na základe tejto neuveriteľnej skutočnosti Pavol môže plným právom a pri zdravom rozume napísať tieto veľké slová: „Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi.
Znamenia v Starom zákone
V 11. kapitole Deuteronómia sa pripomínajú veľké činy Božie a zdôrazňuje sa dôležitosť lásky k Hospodinovi a zachovávania Jeho prikázaní. Je to výzva k poslušnosti a vernosti, ktorá vedie k požehnaniu a dlhému životu v zasľúbenej krajine:
- "Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, a po všetky dni budeš zachovávať Jeho nariadenia, Jeho ustanovenia a Jeho právne predpisy i Jeho prikázania."
- "Zachovávajte každý príkaz, ktorý vám dnes dávam, aby ste boli silní, keď pôjdete obsadiť krajinu, do ktorej sa uberáte a ktorú máte obsadiť, aby ste dlho žili v krajine, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil vašim otcom a ich potomkom, krajinu oplývajúcu mliekom a medom."
- "Ak budete naozaj počúvať moje príkazy, ktoré vám dnes dávam, aby ste totiž milovali Hospodina, svojho Boha, a slúžili mu celým srdcom a celou dušou, dám dážď vašej krajine v pravý čas, dážď jesenný i jarný, a budeš zbierať obilie, mušt a olej."
V knihe Izaiáš nachádzame príbeh o znamení pre kráľa Acháza. V čase, keď bol Jeruzalem ohrozený, Boh ponúkol Acházovi znamenie, ktoré by potvrdilo Jeho ochranu. Acház však odmietol žiadať znamenie, čím prejavil svoju nedôveru v Boha. Napriek tomu Boh dal znamenie: "Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel." Toto proroctvo sa neskôr naplnilo narodením Ježiša Krista, ktorý je Emanuel, Boh s nami.
V Liste Hebrejom sa hovorí o svedkoch viery, ktorí vierou dosiahli veľké veci. Medzi nimi je aj Noe, ktorý prijal od Boha znamenie o potope a postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Abrahám, ktorý poslúchol Boha a odišiel do neznámej krajiny, a mnohí ďalší, ktorí vierou prekonali prekážky a dosiahli zasľúbenie. Tieto príbehy ukazujú, že viera je kľúčová pre prijatie a pochopenie Božích znamení. Bez viery je ťažké rozpoznať Božiu prítomnosť a Jeho pôsobenie v našich životoch.
Noe postavil koráb na záchranu svojej rodiny po prijatí Božieho znamenia.
Osobná skúsenosť s hľadaním Božích znamení
Mnohí kresťania svedčia o tom, že hľadanie Božích znamení viedlo k ich obráteniu a k hlbšiemu vzťahu s Bohom. Príkladom je príbeh človeka, ktorého oslovili slová z Marka 16,15-18 o znameniach, ktoré budú sprevádzať veriacich. Toto ho podnietilo k hľadaniu a skúmaniu Biblie, čo nakoniec viedlo k jeho obráteniu a k skúsenosti s živým charizmatickým kresťanstvom.
Podobne, iná žena svedčí o tom, ako ju stretnutie s kresťanmi a skúsenosť s proroctvom priviedli k prijatiu Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa. Následné uzdravenia a rast vo viere priniesli zlepšenie v jej manželskom a rodinnom živote.
Ako počuť moje volanie
Rozlišovanie Božieho hlasu
Často sa pýtame, ako počuť a správne rozoznať Boží hlas. V prvom rade si treba uvedomiť, že Boh chce, aby sme žili v láske a radosti. Ak naozaj cítime, že nás Boh volá do nejakého dobrodružstva, skúsme najprv len prerušiť štúdium alebo prácu a venovať sa tomu volaniu. Dôležité je modliť sa a prosiť ľudí v našom blízkom okruhu o modlitby, aby sme dokázali kráčať v živote s istotou, že život s Bohom je jedno veľké dobrodružstvo.
Niekoľko otázok, ktoré si môžeme položiť pri rozlišovaní Božieho hlasu:
- Je to, čo sa chystám urobiť, v súlade s mojimi predošlými rozhodnutiami?
- Čo potvrdzuje moje rozhodnutie?
- Pomáha to môjmu osobnému duchovnému rastu vo svätosti a k vnútornému obráteniu?
- Čo na to hovorí moje srdce?
- Je to v súlade s Božím zákonom, ako ho zjavuje Sväté písmo, Tradícia a učenie Cirkvi?
Vždy sa potešíme, keď vidíme, že mladý človek si kladie otázku o povolaní. Znamená to, že sa otvára pre hľadanie Božej vôle vo svojom živote. V skutočnosti je to základný postoj, o ktorý by sme sa mali snažiť všetci, nielen mladí a nielen v súvislosti s jedným, i keď vážnym rozhodnutím. Zároveň nejde o jedno veľké rozhodnutie a potom nič, ale o každodenné malé rozhodnutia. Neustále potrebujeme hľadať Božiu vôľu - stále prehlbovať túto otvorenosť s Bohom. Pane, čo je dnes tvoja vôľa pre mňa? Čo mám robiť? Pane, tu som, dávam ti k dispozícii svoje schopnosti, čas, seba samého. Ty ma veď.
Na prvom mieste určite nie žiadať nejaké znamenie, i keď aj tie nám Pán niekedy dáva. Boh nám dal rozum a všetky naše schopnosti. V prvom rade tie máme využiť na spoznanie a rozlíšenie Božej vôle. Akú túžbu nachádzame vo svojom vnútri? Pre dobré rozlišovanie môžeme aj niečo konkrétne urobiť. Môžeme sa ísť poradiť so skúseným kňazom, najlepšie s viacerými kňazmi. Môžem ísť na duchovnú obnovu a tak venovať čas modlitbe. Je dobré aj vedieť, ako ma v tomto smere vidia ľudia okolo mňa - tí, ktorí ma dobre poznajú.
Absolútnu istotu v akomkoľvek rozhodnutí budeme mať len ťažko. Boh nám totiž vždy necháva slobodu. Očakáva naše rozhodnutie, ktoré je vždy aj rozhodnutím viery.
Vďačnosť ako súčasť viery
Vyjadrovanie vďačnosti nie je samozrejmá ľudská vlastnosť. Pre väčšinu z nás to môže byť celoživotný zápas. Ako Božie deti, ktoré sú v Kristu obdarené všetkým duchovným požehnaním nebeských darov by sme mali vyjadrovať vďačnosť za každých okolností. Mali by sme byť odrazom Jeho dobroty a lásky ku svetu, ktorý ho ešte nepoznal. Aby sme mohli vzdávať Bohu vďaku za každých okolností, musíme byť naplnení Duchom svätým. Grécky výraz pre všetko znamená všetko bez výnimky, za všetkých okolností, vrátane nepríjemných skúšok.
Možno v duchu namietneme, ako môžeme ďakovať, keď prídem o dieťa alebo manžela? Čo keď sa niekto z mojich blízkych stane obeťou hrozného zločinu? Mám ďakovať aj za to, keď mladá matka zomiera na rakovinu? Nie je plač a smútok vhodnejšia reakcia ako ďakovanie? Ako môžeme ďakovať Bohu, keď počujeme alebo vidíme následky prírodných katastrof, teroristických útokov, pri ktorých hynú nevinní ľudia?
Skeptici budú kresťanov vždy ponižovať a ich vieru zosmiešňovať námietkami: Ako môže Boh plný lásky dopustiť, aby trpeli a umierali nevinné deti? Prečo dopúšťa na svete toľko zla a neprávosti? Keď odstránime Boha, zostane krutý svet, plný násilia, beznádeje, života bez cieľa a nezmyselnosti bytia, kde slabí sú pokorení silnými. Svet bez Boha neponúka žiadne riešenie!
Vzdávať vďaku za všetko a za každých okolností musí byť súčasťou premysleného správania a reakcií. Zamerajte svoju pozornosť na Božiu zvrchovanosť. Namiesto špekulácií, reptania a mudrovania, miesto toho, aby sme sa zameriavali na seba, súčasnosť a stav sveta, poznávajte Otca, Syna i Ducha. Zamerajte sa na Božiu lásku.
Rublevova ikona Trojice
Ak vyjadrujeme nespokojnosť, reptáme, sme zahorknutí, nevrlí, hrubí, jednáme ako svet. Ľudia okolo nás neuvidia zrkadlenie Božej lásky a milosrdenstva skrze nás. Ďakujme a chváľme Otca za všetko skrze Ježiša Krista. Všetky Božie požehnania prichádzajú skrze Ježiša Krista. Všetko je v ňom. Keď ďakujeme Bohu v mene nášho Pána Ježiša Krista, znamená, že Mu ďakujeme za to, že Ježiš dobrovoľne opustil slávu nebies, aby prišiel a zomrel za naše hriechy.
Povolanie a dary
Apoštol Pavol vyzerá, že má úplne jasno - označuje sa za „povolaného apoštola“. V Prvom liste Korinťanom vidíme, že Pavol nevzťahuje slovo „povolaný“ len na seba. Vo všetkých 60 prípadoch, keď Nová zmluvu hovorí o svätých, nikdy nehovorí o nejakých špeciálnych jednotlivcoch vnútri cirkvi, vždy sa ale vzťahuje na všetkých veriacich - nikdy len na vybranú skupinu „dokonalých“. Si kresťan? Potom aj ty si svätý. Aj my sme „povolaní svätí“. A predsa tú túžbu nájsť si svoje miesto v živote máme všetci. Chceme robiť niečo, čo nás napĺňa, niečo, čo nám dáva zmysel.