Popolcovou stredou začína pre kresťanov 40-dňové pôstne obdobie, ktoré je prípravným obdobím pred Veľkou nocou.
Veľký pôst sa začína pre rímskokatolícku aj evanjelickú cirkev. V rímskokatolíckom liturgickom kalendári je Popolcová streda prvým dňom pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou; do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou.
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou (medzi 4. februárom a 11. marcom). V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium!“.
Obrad udeľovania popola počas bohoslužby na Popolcovú stredu.
História a význam Popolcovej stredy
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.
Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha i lásky k blížnym.
Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Pôstne obdobie a jeho charakteristiky
Počas pôstneho obdobia v minulosti jedli veriaci iba 1 raz za deň, obvykle vo večerných hodinách, a nejedli ani mäsitý pokrm, ani nepilo víno (neskôr vo východných krajinách ani mlieko a mliečne výrobky). Zvlášť pripadol pôst aj na Veľký piatok a Bielu sobotu, kedy počas týchto dvoch dní veriaci nič nejedli a ani nepili. Obrady veľkonočnej vigílie trvali zo soboty na nedeľu celú noc.
Počas nasledujúcich dní by sa kresťania mali snažiť o naplnenie všetkých troch vecí, aby sa dokonale pripravili na prijatie sviatosti a oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva. Pôst vo všeobecnosti znamená, že sa budeme zdržiavať mäsitých jedál a jedál, ktoré máme radi a niekedy s nimi „zhrešíme“.
Počas oboch týchto dní by sa mal dodržiavať mäsitý pôst. Mäso a vnútornosti teplokrvných zvierat sú zakázané úplne, no vyvarovať by ste sa mali aj slanine, jaterniciam a iným výrobkom z mäsa. Ryby sú naopak dovolené.
Zdržiavanie sa mäsitého pokrmu platí pre ľudí, ktorí dovŕšili 14. rok života. Počas Popolcovej stredy a Veľkého piatku by sa malo jesť 1x hlavné jedlo a 2x menšie jedlo na raňajky a večeru. Pojedanie a desiaty nie sú dovolené. To platí pre ľudí, ktorí dovŕšili 18.
Pre svoj dobrý pocit a obetu sa môžete zrieknuť sledovania televízie, hudby, fajčenia, alkoholu, sladkých nápojov, ležania na gauči, alebo sociálnych sietí. Namiesto toho by ste mali čítať Sväté písmo aspoň 10 minút, v tichosti rozjímať, byť prítomní na svätej omši, ísť na spoveď, pomodliť sa ruženec, alebo sa vydať na pobožnosť krížovej cesty.
Podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jesť cestoviny či pirohy.
Tabuľka pôstnych praktík
| Pôstna praktika | Veková hranica | Obmedzenia |
|---|---|---|
| Zdržiavanie sa mäsitého pokrmu | Od 14 rokov | Zákaz konzumácie mäsa a vnútorností teplokrvných zvierat |
| Obmedzenie jedla | Od 18 do 60 rokov | 1x hlavné jedlo a 2x menšie jedlo (raňajky a večera) |
| Ďalšie obety | Dobrovoľné | Zrieknutie sa televízie, hudby, fajčenia, alkoholu, sociálnych sietí a pod. |
Rozdiely v začiatku pôstu medzi cirkvami
Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele.
Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň.
Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - v stredy a piatky sa slúži liturgia vopredposvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv.
Kresťania si v tomto období pripomínajú utrpenie Ježiša, ktoré smeruje k jeho smrti na kríži, preto sa v tomto čase nekonajú sobáše ani zábavy. Už v 2. storočí sa kresťania na veľkonočnú slávnosť pripravovali dvojdňovým smútočným pôstom, neskôr sa rozšíril na celý Veľký týždeň.
V evanjelickej cirkvi sa pôst zachováva pred Večerou Pánovou. V Biblii znamená pôst zrieknutie sa jedla a pitia, nielen vynechanie určitých potravín. V evanjelickej cirkvi sa pôstom začína veľkonočný kruh cirkevného roka. Chrámové rúcho je, podobne ako v advente, fialovej farby. Počas služieb Božích nenosia farári bielu kamžu, ale iba čierny luterák. V kostoloch sa spievajú pôstne piesne.
V Kvetnú a Smrtnú nedeľu a na Veľký Piatok sa na evanjelických službách Božích čítajú pašie - história utrpenia Ježiša Krista. Pôst sa začína Popolcovou stredou. Tento názov pochádza z dávnych čias, keď na znak smútku sedávali Židia v popole.
Pôst tvoril aj súčasť židovského kultu, Židia sa postili v pondelok a štvrtok. Postupne sa však pôst sformalizoval. Ľudia ho začali pokladať za svoj záslužný skutok. Takýto postoj Ježiš kritizoval. On vnímal pôst ako znamenie pokánia a návratu k Bohu, ktoré sa má diať v skrytosti. V prvotnej cirkvi sa ľudia počas pôstu pripravovali ku krstu.