Boh uzavrel zmluvu s Abrahámom: Biblický pohľad

V Biblii nachádzame príbeh o tom, ako Boh uzavrel zmluvu s Abrahámom, čo je kľúčová udalosť v dejinách spásy. Táto zmluva má hlboký význam pre židovstvo, kresťanstvo a islam. Poďme sa pozrieť na detaily tejto zmluvy, jej podmienky a dôsledky.

Abrahám hostí anjelov.

Zjavenie Boha Abrahámovi

Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: "Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne." Tu padol Abram na tvár a Boh s ním hovoril: "To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov."

Všemohúci Boh, hebrejsky ʼEl-Šaddaj, označuje Boha, ktorý sám sebe stačí a ktorý môže všetko. Boh pripomína svoju zmluvu, ale už aj od Abrama žiada okrem dokonalého života a vernosti - chodievaj predo mnou - obriezku, ktorá bude vonkajším znakom zmluvy. Obriezka sama nie je zmluvou, ale len znakom.

Zmena mena a prisľúbenie potomstva

Boh povedal: "A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu. A uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe."

Boh mení Abramovo meno na Abrahám - otec množstva. Aj táto zmena je znakom, že Boh svoje prisľúbenie o Abrahámovom potomstve splní.

Podmienky zmluvy: Obriezka

Pán hovoril Abrahámovi: "Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach! Toto je moja zmluva medzi mnou a vami, a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia! Obrežete mäso svojej predkožky a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami."

Obriezka jestvovala už pred Abrahámom. Teraz dostáva iný zmysel, náboženský charakter. V Izraeli od čias Abrahámových bola vonkajším znakom zmluvy medzi Bohom a Izraelitmi, mala pripomínať povinnosti a záväzky, ktoré mali Izraeliti voči Bohu, a bola upamätovaním na Božie vyvolenie: z Abrahámovho potomstva narodí sa Mesiáš.

Boh pozdvihuje známy obrad na nové označenie, ako to bolo pri zmluve s Noemom: dúhu dal na znamenie, že viac nebude potopy, tak tu obriezku nariaďuje nosiť ako znamenie svojej zmluvy s Abrahámom a jeho potomstvom, a takto sa aj obriezka stáva jednou z podmienok zmluvy.

Následne Boh povedal Abrahámovi aj toto: "Svoju manželku Sarai už nebudeš volať Sarai, ale Sára bude jej meno. Veď ťa požehnám a dám ti z nej syna. Aj ju požehnám: Z nej budú pochádzať národy a králi národov."

Boh mení aj Saraiino meno. Doteraz sa volala Sarai (t. j. Pani moja, Kráľovná moja), nabudúce jej meno bude len Sára, t. j. Pani, Kráľovná, lebo bude matkou vyvoleného národa a matkou mnohých kniežat a kráľov. Táto zmena je teda obdobná so zmenou mena Abrahámovho. Mená budú označovať splnenie Božieho prísľubu.

Prísľub Izáka a Izmaela

Abrahám povedal Bohu: "Keby aspoň Izmael žil z tvojej priazne!" Ale Pán opakoval: "Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák, a svoju zmluvu s ním urobím zmluvou večnou preň i pre jeho potomstvo po ňom. Aj čo sa týka Izmaela, som ťa vypočul: Požehnám ho a rozmnožím a rozšírim ho prenáramne. Dvanásť kniežat sa z neho narodí a urobím z neho veľký národ."

Boh zvestuje Abrahámovi, že prisľúbený dedič bude syn, ktorého mu porodí Sára. Abrahámov smiech je alúziou na Izákovo meno. Bola to teda veľká skúška Abrahámovej viery.

Obetovanie Izáka.

Vykonanie obriezky

Potom vzal Abrahám svojho syna Izmaela, aj všetkých, čo sa narodili v jeho dome, i všetkých, čo boli kúpení za peniaze, všetkých mužov Abrahámovho domu a v ten istý deň obrezal mäso ich predkožky, ako mu prikázal Boh. Abrahám mal deväťdesiatdeväť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. Jeho syn Izmael mal trinásť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky.

Dôležitosť Abrahámovej zmluvy

Zmluvu medzi mnou a tebou a tvojím potomstvom vo všetkých pokoleniach robím večnou zmluvou, že budem tvojím Bohom i Bohom tvojho potomstva. Tebe i tvojmu potomstvu dám krajinu, v ktorej si ako cudzinec; celú krajinu Kanaán im dám do večného vlastníctva a budem im Bohom. Čo je to najväčšie, čo môže človeku dať Boh?

Abrahám sa dozvedá, že jemu a jeho potomstvu dá krajinu, ktorú mu zasľúbil. Dozvedá sa, že mu dá i syna, ktorého mu sľúbil. Čo viac si Abrahám môže priať!? Toľko požehnania, všetky sľuby splnené! Keď Boh dáva, nedáva len svoje. On dáva i seba. Nedáva len svoje dary, dáva seba ako Darcu. Viac ako seba samého nám Boh nemôže dať. A práve to je to, čo dáva nielen Abrahámovi, ale i nám. Lebo zmluva, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom, platí aj pre nás, pre Abrahámovo potomstvo. Veď Abrahám má dvojaké potomstvo, telesné a duchovné. Telesným je židovský národ, duchovným je cirkev Ježiša Krista. Vierou v Krista sa stávame Abrahámovými deťmi a teda aj dedičmi Božej zmluvy s Abrahámom. Do tejto zmluvy Boh zahrnul i nás. Dnes sa my môžeme postaviť na miesto otca všetkých veriacich a počuť, ako nám Boh hovorí: Ja som tvoj Boh, s tebou som vstúpil do zmluvného, záväzného vzťahu.

Niekedy si myslíme, že to najvzácnejšie v živote je Božie požehnanie. Preto túžime po požehnaní, prosíme o požehnanie, očakávame na požehnanie. Ale čo vtedy, keď požehnanie príde? Keď učeníci poslúchli Pánovo slovo a chytili plnú sieť rýb, Peter sa hodí do vody a pláva k brehu, kde stál Pán. Pán bol pre neho dôležitejší než Pánovo požehnanie. Môže sa nám stať, že zaviazneme „pri plných sieťach“, takže pre požehnanie zabudneme na Darcu. Ako dieťa, ktoré pre hračky pod vianočným stromčekom zabudne na rodičov. Ale Darca je viac ako dar. Požehnanie je síce vzácne, ale žehnajúci Pán je vzácnejší.

Štefanova reč o Abrahámovi

V Skutkoch apoštolov Štefan vo svojej obhajobe hovorí: „Bratia a otcovia, vypočujte ma! Slávny Boh sa kedysi zjavil nášmu predkovi Abrahámovi už v Mezopotámii, skôr ako sa presídlil do Cháranu. Dal príkaz: ‚Odsťahuj sa z rodnej krajiny a od svojho kmeňa a putuj do kraja, ktorý ti určím.‘ Vysťahoval sa teda z Chaldejskej krajiny a býval v Chárane v Sýrii až do smrti svojho otca. Odtiaľ ho potom Boh priviedol sem do Izraela, kde bývame. Ale nedal mu tu do vlastníctva ani piaď zeme, hoci mu sľúbil, že ju dá natrvalo jemu a jeho potomkom, i keď vtedy ešte nemal syna. A ďalšia Božia predpoveď bola ešte čudnejšia: ‚Tvoji potomkovia sa odtiaľto vysťahujú do cudzej krajiny a budú tam štyristo rokov otročiť za veľmi ťažkých podmienok. Ale ja otrokárov potrestám, tvojich otrokov vyslobodím a privediem naspäť. Na tomto mieste mi budú slúžiť.‘ Boh uzavrel s Abrahámom zmluvu a jej viditeľným znamením sa stala obriezka.“

Tabuľka: Kľúčové aspekty zmluvy s Abrahámom

tags: #boh #uzavrel #zmluvu #s #abrahamom