Náboženstvo bolo stredobodom aztéckeho života. To, čo bolo pre Aztécku ríšu typické, boli ľudské obety.
Tieto obety sa považujú za najkrutejšiu časť života z nášho pohľadu, no taktiež z pohľadu iných ľudí tej doby. Napríklad Španieli toto považovali za veľmi zvláštne a strašné zvyky svojich protivníkov. Niet pochýb, že ľudské obety poznali aj iné kultúry, no Aztékovia im kládli podstatne veľkú dôležitosť. Mysleli si totiž, že srdcia, ale hlavne krv ľudí sa dokážu zavďačiť ich bohom. Verili, že im dodávajú silu a zároveň utišujú ich hnev.
Aztécki bohovia
Národným bohom Aztékov bol Huitzilopochtli, jeho matka, oblečená v sukni z hadov, bola bohyňou zeme. Ďalej existovali bohovia ako Quetzalcoatl, ktorý mal podobu opereného hada, bol bohom úrody, vetra a životnej sily, tiež smrti a vzkriesenia.
Založenie Mexika - Aztécke mýty - Extra mytológia
Je mnoho mýtov, ktorým Aztékovia pripisovali pravdivosť o stvorení sveta. Jeden z nich napríklad hovorí o stvorení slnka, ako o obetovaní sa akéhosi chorého trpaslíka Nanahuatzina, ktorý sa hodil do obrovského kotla so žeravými uhlíkmi. Po tomto počine mal vyjsť z kotla premenený na slnko. No ako slnečný kotúč sa nemohol pohybovať po oblohe pre nedostatok krvi. A práve preto, sa bohovia rozhodli obetovať samých seba. Od vtedy vraj, podľa Aztékov, potrebovalo krv na putovanie po oblohe. To bolo tiež dôvodom rozhodnutia Aztékov obetovať ľudí.
Pre bohov bola prijateľná aj zvieracia krv. Každý deň sa začínal sťatím hlavy prepelíc, aby sa pozdravilo vychádzajúce slnko. V tomto rituály sa pokračovalo celý deň, stovkám prepelíc odtrhli hlavy alebo povykrúcali krky. To ale nebolo nič v porovnaní s faktom, že za rok prišlo o život obetovaním okolo 20 000- 50 000 ľudí. Počas celkovej éry Aztékov sa dokonca odhaduje číslo 250 000. Pri príležitosti otvorenia chrámu v Tenochtitláne bolo obetovaných približne 20 000 ľudí.
Spôsoby obetovania
Existovalo niekoľko spôsobov obetovania napr.:
- Obeť položili na obetný kameň, nožom jej otvorili hruď a vybrali srdce. Srdce ponúkli bohu slnka v kamennej vyrezávanej nádobe.
- Obeť uviazali medzi dva stĺpy a srdce vyznačili bielym kruhom. Potom do obete strieľali šípy, no vyhýbali sa srdcu.
- Obeť vhodili do ohňa, trochu ju upiekli a vytiahli. Toto bolo zopakované niekoľkokrát.
Dobyvateľ Bernal Díaz de del Castillo bol očitým svedkom tohto krviprelievania a živo opísal osud niektorých svojich priateľov, ktorých Aztékovia zajali počas hlavnej bitky medzi Indiánmi a Španielmi o ovládnutie mesta na jar v roku 1521. Za desivého zvuku bubna z Huitzilopochtliho svätyne, ktorý sprevádzal hluk ulít, rohov a trúb, sa Díaz pozrel smerom k Veľkému chrámu a videl, že niektorých jeho kamarátov, ktorých Aztékovia zajali, vlečú na vrchol, aby ich obetovali. Keď ich Indiáni dostali na malú plošinu, kde uchovávali svoje modly, začala sa údajne tá najväčšia hrôza na akú človek len tak jednoducho nezabudne.
„Videli sme, že na hlavy mnohých našich mužov nasadili čelenky a s niečím ako vejáre ich donútili tancovať pred Huitzilopochtlim. Keď dotancovali, položili ich na chrbát na nejaké dosť úzke kamene, ktoré boli nachystané ako miesta pre obetu, nožmi im rozrezali hrude, vytrhli ich tlčúce srdcia a ponúkli im modlám, ktoré tam boli.
Niektoré obetné rituály sa údajne končili veľkolepou hostinou. Časti tiel obetovaných ľudí upiekli a zjedli.
Quetzal
Guatemala svoju identitu skrýva v tomto pojme. Z pôvodnej civilizácie sa dostal až na národnú bankovku krajiny. Quetzal šaty, maľovaný quetzal na stenách budov, quetzalové hračky, tričká alebo kľúčenky quetzala. Quetzal na vlajke krajiny, na miestnych bankovkách, ktoré sa dokonca aj nazývajú quetzal. Pri návšteve Guatemaly bežnú slovnú zásobu doplní nový pojem - QUETZAL. Miestami symbolizuje čaro krajiny viac ako jej názov. Po započutí slova sa v myšlienkach vynorí spleť zelenkavo, červeno, žlto modrastého peria. A nie náhodou na oblohe dokonca vidieť jeho farebné stopy. Nemá rozpätie krídel ako andský kondor a ani orliu silu, no jeho čaro spočívalo v kráse. Jeho duch súvisí s históriou a náboženstvom krajiny.
Králi pôvodných civilizácií sa zdobili čelenkami z quetzalových chvostových pier. Vtákovi však nikdy neublížili, perá brali opatrne a vtákov púšťali naspäť do voľnej prírody. Ak by ich nechtiac niekto zabil, čakal ho trest smrti. Symbolika je však oveľa hlbšia. Quetzalcoatl bol ochranným symbolom neba a zeme. Božstvo znázorňoval operený had. Kým had symbolizoval nadvládu zeme, perie quetzala nadvládu vetra. Chvostové perá dokonca v predhispánskom čase využívali ako platidlo. Boli také cenné, že najbohatší v ríši ich nosili na výstroji. Panovníci a šľachtici sa týmto spôsobom odlišovali od ostatných.
Kultúru Mayov a Aztékov vystihujú mnohé legendy. Jedna z nich rozpráva príbeh práve o Quetzalcoatlovi. Opustil ľud, aby sa raz vrátil ako človek so svetlou pleťou. Pôvodní obyvatelia preto počas objavenia Ameriky prijali Španielov s otvorenou náručou. Boli presvedčení, že sa im vrátil ich boh Quetzalcoatl a obdarovali ho tak najcennejším bohatstvom.
Legendy sa spájajú aj so samotným vtákom quetzalom. Táto hovorí o poslednom mayskom bojovníkovi proti španielskym dobyvateľom, ktorého na výprave sprevádzal ochranný duch v podobe quetzala. Považuje sa za jedného z najkrajších vtákov na americkom kontinente, avšak nájsť ho nie je vôbec jednoduché. Vo výške od 1 500 do 2 700 metrov nad morom obýva vlhké lesy, ktoré zvyčajne pokrýva hustá baldachýnová hmla. Prostredie ho detailne vystihuje, je záhadné a mystické presne ako on. Jeho populácia však rýchlo klesá. Ak sa hmla z hustých lesov zdvihne, s trochou šťastia ho človek možno uvidí. Experti odhadujú, že na svete ich zostalo len asi 20 000 - 50 000. Všetky z nich sú však obeťou orlov, jastrabov, veveričiek alebo potkanov, ktoré šplhajú po stromoch a napádajú hniezda. Najväčšia hrozba však spočíva v ťažbe dreva a ničení biotopov, v ktorých žijú.