Grécka mytológia patrí medzi najfascinujúcejšie príbehy ľudskej kultúry. V popredí týchto legiend stoja najmocnejší grécki bohovia a bohyne, ktorí vládli svetu z vrcholu hory Olymp. Ich príbehy sú plné vášní, intríg a božských schopností, ktoré nielen ovplyvňovali život smrteľníkov, ale aj určovali chod celého vesmíru. Od Dia, pána hromov a vládcu bohov, až po múdru Aténu či neľútostného boha vojny Área, každý z nich zohrával nezastupiteľnú úlohu v mytologickom poriadku.
Historických legiend, hrdinských báji vyplýva, že vojna bola v Grécku častým javom a aj zložitá. Preto Grékom nestačil jeden boh, ale vytvorili si jedného boha pre vojnu vedenú múdro - víťaznú a druhého pre vojnu vedenú so slepou zúrivosťou, teda s nejasným výsledkom. Grékom nestačil jeden boh pre vojnu lebo bola častá, no nevytvorili si boha pre spravodlivú alebo nespravodlivú vojnu, ale pre vojnu vedenú múdro a vojnu vedenú slepou zúrivosťou.
Áres - Boh Zúrivej Vojny
Áres (2. pád Area; lat. Mars, 2. pád Marta) bol bohom zúrivej vojny, vraždenia, krvavého boja na bojovom poli. Vojnu miloval pre vojnu a boj pre boj. Nezáležalo mu prečo vojna vypukla a väčšinou ani ako skončí. Tešil ho vojnový ryk, zvuk rinčiacich zbraní, pach krvi. Zo smrti bojovníkov mal rovnakú radosť, ako z ich odvahy. Opak lásky k vojne bola nenávisť k rádu, ktorý bránil jej rozpútaniu. Podporoval každého, kto bol ochotný porušiť mier. Pre tieto vlastnosti ho bohovia ani ľudia nemali radi.
Sám najvyšší boh Zeus mu niekoľkokrát povedal do očí, že keby nebol jeho syn, už dávno by ho zvrhol do temného Tartaru. Nebolo jediného boja, do ktorého by nezasiahol. S veľkým štítom, medeným pancierom a bronzovým štítom sa náhle objavoval na bojisku a roznášal smrť. Spravidla ho doprevádzali jeho synovia Deimos a Fobos, ktorí boli zosobnením dažďu a hrôzy. Pred jeho vozom pobiehala bohyňa hádky Eris a bohyňa vojnového vraždenia Enyó. Raz podporoval jednu stranu a raz druhú.
Napriek svojej sile a obratnosti nebol neporaziteľný. Keď sa mu myseľ zatemnila vášňou, musel zrazu odísť s tým, že nedosiahol čo chcel. Aténa, ktorá sa nikdy nedala uniesť slepou zúrivosťou nad ním vždy vyhrala. Ho s Aténinou pomocou zranil kopijou vodca Argejcou Dioméde. Áres vtedy zareval bolesťou ako desať tisíc moužov. Celé jeho hrdinstvo bolo preč a s nárekom utiekol na Olymp. Raz ho takisto porazil Herakles a už predtým podľahol dvom malým Gigantom, Ótovi a Efialtovi, ktorí ho zviazali reťazami a zavreli do medeného sudu. Pobudol si tam trinásť mesiacov a keby ho neoslobodil boh obchodu Hermés, bol by tam ostal k radosti ľudí navždy. Inak bol Áres celkom pekný, aj keď niekedy vojenských spôsobov, čo avšak na mnohé ženy príťažlivé.
Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného pozemského života; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševediaci, i nad nimi vládne Osud. Ľudia si o nich rozprávali mnohoé príbehy, legendy, či báje a tým ich prezentovali ako autority, ktoré treba uctievať, ale aj ako dobrých radcov.
Podľa filológov a indoeuropeistov ako sú Jaan Puhvel alebo Martin West náboženstvo klasického Grécka tak výrazne ovplyvnili náboženstvá a mýty Blízkeho východu (odkiaľ prezvalo rôzne božstvá, napr. Adónis, Afrodita, Apolón), že stratilo značnú časť svojho indoeurópskeho dedičstva.
V skutku, porovnávacia religionistika odhalila pestrú históriu božstiev - vznik a zánik, zmeny mien, príchody z cudzích panteónov, dokonca spájanie božstiev, keď jedno prebralo funkcie iného, ktoré upadlo do zabudnutia.
S bohom vojny Areom mala Afrodita napríklad 5 detí.
Ďalší Významní Bohovia a Bohyne
Starí Gréci uctievali veľké množstvo bohov (polyteizmus). Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Podľa Gréckej mytológie najprv vládol Prázdnota alebo Chaos. Z chaosu sa zrodili Nyx, Erebos, Tartaros a Gaia, alebo tiež „Zem“, ktorá porodila Urana, ktorý predstavoval „Nebo“.
Grécki bohovia podľa mýtov sídlili na hore Olymp, konkrétne v svätyni nazývanej Panteón. Z príbehov poznáme až 17 bohov s prívlastkom olympský, no naraz ich nikdy nebolo viac ako dvanásť.
Celá starogrécka mytológia je podriadená jednému bohovi. Zeus bol v gréckej mytológií najvyšším a najmocnejším bohom. Bol to vládca celého Olympu a zároveň vládca ľudí. Čo sa týka sféry vplyvu, bol bohom hromu, nebies a bleskov, s ktorými je aj načastejšie zobrazovaný. Zeus mal 5 ďalších súrodencovi: Demeter, Hestia a Héra, ktorá bola zároveň jeho manželka, Hádes a Poseidon. Všetkých menovaných prehltol Kronos, ich vlastný otec, ktorému bolo vyveštené, že jeho dieťa ho zbaví nadvlády - to sa aj stalo.
Druhej generácii gréckych bohov vládol boh Zeus. Bol synom Titana Krona a bohyne Reie. Narodil sa tajne na Kréte vo vrchu Dikte. Tieto opatrenie urabola jeho matka. Jeho otec Kronos totiž všetky svoje deti hneď po narodení prehltol, aby sa zabezpečil proti vzbure. Na vrchu Dikte a ešte vyššej Ide dospel Zeus na muža i k rozhodnutiu, že proti Kronovi povstane a zbaví ho vlády. Vzburu proti Kronovi začal Zeus oslobodením svojich súrodencov, ktorí žili naďalej v Kronových útrobách. Donútil Krona, aby ich vyvrátil, sestry Hestiu, Demeter a Héru poslal na koniec sveta a bratov Háda a Poseidóna vyzval, aby sa k nemu pripojili. Zeus nakoniec zbavil Krona vlády. Potom si s Hádesom a Poseidónom rozdelil vládu.
Poďme sa ale pozrieť na boha vojny.
Prehľad Ďalších Bohov
| Boh | Sféra Vplyvu | Symbol |
|---|---|---|
| Zeus | Vládca Olympu, boh počasia a nebies | Blesk |
| Héra | Bohyňa sobášov a pôrodov | Ľalia, krava, páv |
| Hádes | Boh podsvetia, strážca mŕtvych | Prilba neviditeľnosti |
| Poseidón | Boh mora | Trojzubec, kôň, ryba |
| Héfaistos | Vládca ohňa a sopiek, kováč | Nákova |
| Dionýzos | Boh vína, úrody, plodnosti, divadla | Vinič, brečtan, leopard |
| Apollón | Boh svetla, veštby, poézie, hudby | Vavrín, luk, delfín, lýra, havran |
| Hermes | Boh rečníkov, obchodníkov, zlodejov, posol | Berla s krídlami |
| Aténa | Bohyňa umenia a remesiel, mieru a vojny | Štít, kopija, oliva, sova |
| Artemis | Bohyňa zveri, lovu, rastlín, detí | Céder, laň |
| Afrodita | Bohyňa lásky, krásy, smiechu | Labuť, vrabec, holub |
| Demeter | Bohyňa roľníctva, obnovy života | Obilný klas, mak, prasa |
Bol synom Dia a Héry; bohom zúrivej vojny, vojnového vraždenia. Miloval vojnu pre vojnu, boj pre samotný boj. Nezáležalo mu na tom, prečo vojna vypukla. Tešil ho vojnový hurhaj. Nenávidel poriadok, ktorý bránil rozpútaniu vojny a podporoval každého, kto bol ochotný porušiť mier. Nemali ho radi ani bohovia ani ľudia. Nebolo jediného boja, do ktorého by nezasiahol. S veľkým štítom, medeným pancierom a bronzovým mečom sa znenazdania objavoval na bojisku a roznášal smrť. Sprevádzali ho zvyčajne jeho synovia Deimos (Des) a Fobos (Hrôza), pred jeho vozom behávala bohyňa sváru Eris.
V boji bol nespoľahlivý. Raz podporoval jednu, inokedy zas druhú stranu. Z bitiek nevychádzal vždy víťazne. Viackrát bol ranený, najčastejšie Athénou. Athéna, stelesňujúca rozumne vedenú vojnu, víťazila nad Areovou zúrivosťou a brutalitou. Nezahanbila ho však len Athéna. Porazil ho napr. Arés bol urastený mladý muž s drsnými spôsobmi. Zaľúbila sa do neho samotná bohyňa lásky a krásy Afrodita, Héfaistova manželka, a mala s ním päť detí: Deima a Foba, ktorí zdedili všetky nepríjemné vlastnosti Areove, ďalej Eróta a Anteróta, ktorí boli svojou povahou jednoznačne deti Afroditine, a okrem toho krásnu dcéru Harmoniu.
Jeho kult pochádzal z Thrácie. Gréci ho uctievali menej ako ostatných bohov. V Aténach mu zasvätili pahorok Areopagos, kde bolo sídlo najvyššieho súdu, a okrem tamojšej svätyne ešte chrám na agore. Pred bojom sa vojvodcovia usilovali nakloniť si najmä Athénu. Areovými atribútmi sú pes a sup, symbolmi kopia a horiaca fakľa. Bol zobrazovaný ako mladý muž s prilbou zo psej kože a s kopijou.
Použité zdroje:
- Kerényi, Karl: Mytologie Řeků I. Příběhy bohů a lidí. Praha: OIKOYMENH 1996.
- Zamarovský, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava: Mladé letá 1980. 2. dopl. vyd.