Obec Moravský Svätý Ján je obcou s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. V tomto článku sa pozrieme na jej dejiny, s dôrazom na cirkevné udalosti a život obce v priebehu storočí. Obec leží približne 5 kilometrov od štátnej hranice s Rakúskom a približne 10 od štátnej hranice s Českou republikou.
Najstaršie zmienky a stredoveké cesty
V 13. storočí uhorský kráľ Bela IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ. I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. V 15. storočí bola majiteľkou svätojánskeho panstva rodina Révayovcov, ďalej patrilo grófom z Pezinka a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň.
Prvá známa písomná zmienka o Závode (okrem nápisu na starom kostole z roku 1339 a potvrdenia existencie starého kostola z roku 1450) je datovaná rokom 1557. Obec sa tu uvádza pod menom ZABOD. Historické pramene z tohoto obdobia uvádzajú, že boli dve osady Závodov, z ktorých jedny mali prívlastok "dedičné".
V dávnych časoch viedla cez náš chotár cesta. Bola to cesta dôležitá, pravdepodobne obchodná - nadregionálneho významu. Od konca 14. storočia do 16. storočia bol napríklad vo Veľkých Levároch aj tridsiatkový (colný) úrad, ktorý kontroloval prepravu tovarov a osôb.
Z historických prameňov vieme, že vo Veľkých Levároch bola farnosť erigovaná už v roku 1397 a v roku 1560-1562 do nej patrili i Malé Leváre, Moravský Sv. Ján a Sekule.
V 14. storočí sa ustálili bezpečnostné pomery na Záhorí a vzrástli obchodné styky Uhorska so Západom. Podľa archívnych prameňov (Budapešť, MOL DL 3270) sa o ceste idúcej našim územím dozvedáme aj z listiny z roku 1372, vydanej v súvislosti so zriadením odbočky z už spomenutej Českej cesty. Aby sa kupci dostali aj do Bratislavy, zriadil uhorský kráľ Ľudovít I.
Habáni v Moravskom Svätom Jáne
V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža. Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň. Po mnohých snahách o rekatolizáciu habánov, väčšina z nich zostala pri katolíckej viere, niektorí sa vysťahovali do Ruska.
Miestne obyvateľstvo nazýva tento dvor aj „Kaníža“. Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom.
Už za pobytu habánov na Morave sa snažili tamojšie cirkevné úrady priviesť habánov do katolíckej cirkvi, ale márne. Prvé rekatolizačné snahy prebiehali v 70. rokoch 17. storočia. Anabaptizmus vychádzal z túžby po dokonalejšom, spravodlivejšom živote. Ich cieľom bol život podľa Biblie, ktorá sa pre nich stala prameňom náboženského poznania.
Cirkevné dejiny a náboženský život
Keďže Záhorie patrilo do centrálneho územia Veľkomoravskej ríše, možno predpokladať, že tunajší Slovieni sa dostávali pod misijný vplyv sv. Cyrila a Metoda. Starí Uhri, ktorí zabrali Záhorie po páde Veľkomoravskej ríše, takisto prijali kresťanstvo. Po roku 1000 bolo zriadené Ostrihomské arcibiskupstvo, do pôsobnosti ktorého spadalo aj Záhorie.
Roku 1561 vizitoval veľkolevársku farnosť šaštínsky archidiakon Juraj Bornemisa. Vtedy tu bol katolícky farár Blažej. Spravoval aj Malé Leváre, Moravský Svätý Ján a Sekule. Koncom 16. storočia sa novým zemepánom Veľkých Levár stal Siegfried Kolonič, ktorý bol protestantom. Podľa vtedajšej zásady poddaní museli prijať náboženské vyznanie svojho zemepána.
Roku 1674 kostol i faru vrátil katolíkom. Potom tu dva roky nebolo farára. Veľkolevársky kostol znovu posvätil 16. mája 1676 ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni-Pohronec a vtedy bola obnovená aj tunajšia katolícka farnosť, ktorej filiálkou sa stali Malé Leváre. Nástupom katolíckeho farára sa obnovil náboženský život v plnej miere a mnohí evanjelici sa vrátili do katolíckej Cirkvi.
18. storočie znamenalo oživenie náboženského života. Prispela k tomu stavba nového monumentálneho farského chrámu v rokoch 1729 - 1733. Kardinál Žigmund Kolonič 14. júla 1735 zložil základinu pre kaplána farnosti. 17. júla 1735 bolo vo Veľkých Levároch založené Bratstvo svätého ruženca.
Roku 1933 sa konali oslavy dvestoročného výročia posviacky farského kostola. Slávnostnú svätú omšu slúžil národný buditeľ, prelát Andrej Hlinka. Roku 1943 na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie farnosť sa zasvätila Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
V roku 1923 posvätil spišský biskup Ján Vojtaššák 50 - kilogramový zvon, ktorý obci venovala rodáčka žijúca vo Viedni Terézia Exnerová.
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, postavený v rokoch 1840-1851 na mieste staršieho barokového kostola.
Klasicistický kostol postavený v rokoch 1840 - 1841 na mieste staršieho barokového kostola. Veža je predstavaná pred západnú fasádu, baroková z roku 1759. Kostol je jednoloďový sakrálny pozdĺžny priestor s presbytériom s rovným uzáverom, zaklenutý pruskými klenbami. Exteriér je hladký, na bočných fasádach empírové okná spojené kruhovou rímsou. Hlavný oltár je klasicistický z roku 1840, uprostred stĺpovej architektúry obraz Krstu Krista. Bočné oltáre sú romantické so staršími obrazmi Zvestovania Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, z prvej polovice 19. storočia. Kazateľnica a lavice s rozetami sú klasicistické z roku 1840. Kostol predstavuje symbiózu dvoch stavebných slohov. Kým časovo staršia veža so zaujímavou neobvykle členitou strechou je baroková z roku 1759, tak samotný vysoký korpus kostola pochádza z jeho klasicistickej fázy výstavby z rozmedzia rokov 1840 - 1841.
V posledných rokoch (od roku 1994) bol po príchode predošlého správcu farnosti Petra Haramiu kostol po 49 rokoch vymaľovaný. Boli opravené oltáre bratislavskou firmou Olšavský v hodnote 350 tisíc korún, pričom bolo zavedené v kostole ústredné elektrické kúrenie.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Kostol sa nachádza uprostred zelene stromov v malom areáli, ktorý je umiestnený v severovýchodnej časti obce.
Kaštieľ Moravský Svätý Ján
História kaštieľa v Moravskom Svätom Jáne siaha do roku 1866, kedy ho postavil gróf Zicsi ako barokový objekt. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Neskôr vyhorel a barón Hirsch ho prestaval a zväčšil na dve poschodia. V roku 1886 kaštieľ vyhorel. Ešte v tom istom roku barón Hirsch kaštieľ obnovil v slohu romantizmu a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Až do roku 1917 bol majiteľom princ K. F. Hohenlohe. Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov.
Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov. Kaštieľ je považovaný za najväčšiu historickú stavbu v obci. V súčasnosti predstavuje veľkú dvojposchodovú pozdĺžnu stavbu s nízkou strechou. Areál parku a objekt kaštieľa je verejnosti neprístupný. Park je oplotený a do areálu vstupuje cez vrátnicu.
Významné osobnosti
Obec Moravský Svätý Ján a jej okolie dali Slovensku mnoho významných osobností. Medzi ne patria:
- Danica Rumanová (1944) - kameramanka
- Ferdinand Ralbovský (1919 - 1987) - redaktor, lesný pracovník
- Tibor Dostál (1902 - 1989) - právnik
- Ing. František Valachovič DrSc. (1919 - 1979) - banský inžinier, vysokoškolský profesor
- JUDr. Ferdinand Klinda (1929) - hudobný umelec
- Ladislav Jánsky (1914 - 1989) - spisovateľ
- Mgr. Jozef Mikuš (1934 - 1997) - stredoškolský pedagóg, regionálny historik
- Pavel Blaho (1867 - 1927) - lekár, politik, publicista, národný buditeľ
Dr. Pavel Blaho sa už ako vysokoškolský študent zúčastňoval nacionálneho ruchu vo Viedni v študentských a spoločenských krúžkoch skoro všetkých slovanských národností bývalej monarchie. Pracoval v spolku „Tatran!“, bol spoluzakladateľom a činným pracovníkom spolku „Národ“.
Osvetová a hospodárska činnosť Dr. Pavla Blahu sa prejavovala v zakladaní ľudových knižníc, roľníckych družstiev, vo vydávaní kalendárov „Nová domová pokladnica“ a v široko rozvetvenej prednáškovej činnosti po celom Záhorí. Organizoval štúdium slovenskej mládeže na českých školách. Usporadúval zájazdy na výstavy v Čechách a na Morave. Spolu s Dr. Ludovítom Okánikom pracoval v Katolíckom kruhu a podľa návrhov architekta Dušana Jurkoviča postavili spolkový dom, ktorý sa stal strediskom kultúrno-osvetovej práce.
Od roku 1906 až do prevratu bol Dr. Blaho poslancom uhorského snemu za Slovenskú národnú stranu a za volebný okres Moravský Sv. Ján.
Roku 1893 a po druhý raz v rokoch 1912 až 1913 bol v Spojených štátoch severoamerických, kde usporiadal množstvo prednášok a získaval slovenských krajanov pre národné hnutie. Prvú svetovú vojnu prežil ako vojenský lekár. Významnú úlohu zohral za prevratu r. 1918, keď ako povereník Národného výboru po Šrobárovom odchode zo Skalice riadil civilnú a vojenskú okupáciu západného Slovenska, kým nebola ustanovená prvá slovenská vláda v Žiline.
Bol členom Revolučného národného zhromaždenia, referentom poľnohospodárstva v Ministerstve pre správu Slovenska, poslancom a prezidentom Zemedelskej rady pre Slovensko. Bol dopisovateľom Amerikánsko-slovenských novín. V lete 1893 odišiel na pozvanie Petra V. Rovnianka do USA, kde pracoval ako redaktor v Amerikánsko-slovenských novinách. V roku 1896 bol spoluzakladateľom Českoslovanská jednoty. Venoval sa aj novinárskej a publikačnej činnosti.
V roku 1898 začal vydávať ľudový kalendár Nová domová pokladnica, ktorý vychádzal až do prvej svetovej vojny (1914). Spolu s Vavrom Šrobárom založil časopis Hlas. Bol prvým šéfredaktorom pokrokového časopisu Hlas, ktorý vystupoval proti pasivite Slovenskej národnej strany. Okolo časopisu sa sústredila skupina mladých národne orientovaných ľudí a celá táto nová generácia slovenských politikov sa podľa časopisu nazývala hlasná generácia.
Popri lekárskej praxi sa angažoval aj v zakladaní potravných a peňažných družstiev. V roku 1898 založil Gazdovsko-potravný spolok v Skalici, ktorý bol podnetom pre zakladanie podobných spolkov na západnom Slovensku. Podieľal sa aj na vzniku potravného družstva v Gbeloch v roku 1901. V roku 1904 uviedol do prevádzky Roľnícke mliekarenské družstvo v Skalici.
Založil Družstvo na nákup a speňaženie ľudového priemyslu, ktoré organizovalo obchod so slovenskými výšivkami. Založil približne 100 potravných, úverových a svojpomocných družstiev. Organizoval divadelné predstavenia skalických ochotníkov. Na Záhorí zakladal spolky triezvosti, ľudové knižnice. V Skalici založil spevokol. Spolu s Milanom Hodžom boli predstaviteľmi raného agrarizmu na Slovensku. Od r. 1899 bol členom mestského zastupiteľstva v Skalici a v roku 1906 bol zvolený za poslanca uhorského snemu za okres Svätý Ján. Za poslanca bol zvolený aj druhýkrát v roku 1910.
V rokoch 1903-1914 a 1918 pracoval ako sezónny lekár v kúpeloch Luhačovice. V rokoch 1908-1914 bol hlavným organizátorom porád Českoslovanskej jednoty v Luhačoviciach.
V roku 1912 odišiel druhýkrát do USA, kde navštívil krajanské spolky a prednášal o postavení Slovákov v Uhorsku. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský lekár v Kroměříži (1914-1916) a v Székesfehérvári (1916). Po vzniku SNR sa stal jej členom, pre chorobu však nebol aktívny. Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Od 6. novembra 1918 menovaný povereníkom pražského Národného výboru pre politickú administratívu, poľnohospodárstvo a zásobovanie v prvej dočasnej vláde na Slovensku. Od 17. decembra 1918 referent poľnohospodárstva na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. V rokoch 1918-1920 bol členom Revolučného národného zhromaždenia, v rokoch 1920-1927 poslancom NZ za agrárnu stranu. Od roku 1920 predseda dozorného výboru Ústredného družstva v Bratislave.
V júni 1909 založil Roľnícku a priemyselnú banku vo Veľkých Levároch, ktorá sa v roku 1917 sfúzovala s Meštianskou bankou v Topoľčanoch a o dva roky neskôr s Obchodnou bankou v Skalici. V roku 1919 preniesol sídlo banky do Malaciek a ešte v tom istom roku do Bratislavy.
Súčasnosť obce
Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17. Od 19. st. dochádzalo k častým zmenám vo vlastníctve panstva. Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí - v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť. Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen. Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu. Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva.
V r. 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec. Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce - ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách. Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V r. 1833 bol postavený drevený most, ktorý v r. 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky slama, keramika, dobytok, husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 - 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky.
Obec je plynofikovaná na 100 %. Má vybudované bezprašné miestne komunikácie, chodníky, ktoré už potrebujú obnovu a opravy hlavne asfaltových kobercov, čo je pri dnešných príjmoch obce prakticky nemožné zabezpečiť.
V obci sa v posledných rokoch z fondov EÚ uskutočnili významné úpravy a rekonštrukcie: v roku 2005 bol známy pontónový most cez rieku Moravu nahradený pevným mostom, v roku 2010 bola ukončená rekonštrukcia námestia a tiež športový areál.
Dejiny Moravskej cirkvi | Kniha 1: Českí bratia (audiokniha)
Dúfame, že tento článok vám poskytol ucelený pohľad na históriu a súčasnosť obce Moravský Svätý Ján. Moravský Svätý Ján je obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Od historických pamiatok, cez živú umeleckú scénu až po významné osobnosti, obec ponúka fascinujúci pohľad do minulosti i súčasnosti.