Áres (2. pád Área; lat. Mars, 2. pád Marta) bol v gréckej mytológii boh vojny, vojnového vraždenia a krvavého boja na bojovom poli. Vojnu miloval pre vojnu a boj pre boj. Nezáležalo mu prečo vojna vypukla a väčšinou ani ako skončí. Tešil ho vojnový ryk, zvuk rinčiacich zbraní, pach krvi. Zo smrti bojovníkov mal rovnakú radosť, ako z ich odvahy. Opak lásky k vojne bola nenávisť k rádu, ktorý bránil jej rozpútaniu. Podporoval každého, kto bol ochotný porušiť mier. Pre tieto vlastnosti ho bohovia ani ľudia nemali radi.
Historických legiend, hrdinských báji vyplýva, že vojna bola v Grécku častým javom a aj zložitá. Preto Grékom nestačil jeden boh, ale vytvorili si jedného boha pre vojnu vedenú múdro - víťaznú a druhého pre vojnu vedenú so slepou zúrivosťou, teda s nejasným výsledkom. Bohom zúrivej vojny,vraždenia, krvavého boja na bojovom poli.
Sám najvyšší boh Zeus mu niekoľkokrát povedal do očí, že keby nebol jeho syn, už dávno by ho zvrhol do temného Tartaru. Nebolo jediného boja, do ktorého by nezasiahol. S veľkým štítom, medeným pancierom a bronzovým štítom sa náhle objavoval na bojisku a roznášal smrť. Spravidla ho doprevádzali jeho synovia Deimos a Fobos, ktorí boli zosobnením dažďu a hrôzy. Pred jeho vozom pobiehala bohyňa hádky Eris a bohyňa vojnového vraždenia Enyó. Raz podporoval jednu stranu a raz druhú.
Napriek svojej sile a obratnosti nebol neporaziteľný. Keď sa mu myseľ zatemnila vášňou, musel zrazu odísť s tým, že nedosiahol čo chcel. Aténa, ktorá sa nikdy nedala uniesť slepou zúrivosťou nad ním vždy vyhrala. Ho s Aténinou pomocou zranil kopijou vodca Argejcou Dioméde. Áres vtedy zareval bolesťou ako desať tisíc moužov. Celé jeho hrdinstvo bolo preč a s nárekom utiekol na Olymp. Raz ho takisto porazil Herakles a už predtým podľahol dvom malým Gigantom,Ótovi a Efialtovi, ktorí ho zviazali reťazami a zavreli do medeného sudu. Pobudol si tam trinásť mesiacov a keby ho neoslobodil boh obchodu Hermés, bol by tam ostal k radosti ľudí navždy.
Inak bol Áres celkom pekný, aj keď niekedy vojenských spôsobov, čo avšak na mnohé ženy príťažlivé. Zaľúbila sa do neho samotná bohyňa lásky a krásy Afrodita, Héfaistova manželka, a mala s ním päť detí: Deima a Foba, ktorí zdedili všetky nepríjemné vlastnosti Areove, ďalej Eróta a Anteróta, ktorí boli svojou povahou jednoznačne deti Afroditine, a okrem toho krásnu dcéru Harmoniu.
Jeho kult pochádzal z Thrácie. Gréci ho uctievali menej ako ostatných bohov. V Aténach mu zasvätili pahorok Areopagos, kde bolo sídlo najvyššieho súdu, a okrem tamojšej svätyne ešte chrám na agore. Pred bojom sa vojvodcovia usilovali nakloniť si najmä Athénu. Areovými atribútmi sú pes a sup, symbolmi kopia a horiaca fakľa. Bol zobrazovaný ako mladý muž s prilbou zo psej kože a s kopijou.
Socha Area
V rímskej mytológii bol Áres známy ako Mars. Zo začiatku boh poľnohospodárstva, neskôr sa o stotožnený s gréckým Areom stal bohom vojny. Je po ňom pomenovaný mesiac marec (latinsky Martius), posvätnými zvieratami boli vlk a ďateľ. Základný rozdiel medzi Martom a Areom je v skutočnosti, že zatiaľčo Ares bol bohom zúrivého vojnového šialenstva, krviprelievania a násilia, Mars prebral skôr atribúty patriace Pallas Athéne a bol bohom stratégie a teda aj víťaznej vojny.
V niektorých provinciách Mars prebral aj funkciu boha liečiteľstva a stal sa i patrónom niekoľkých keltských kmeňov a osád.
V dejinách má vlk časté spojenie s vojnou. V 15. storočí bol založený rytiersky rád nazývaný Rád vlka. Od stredoveku až po revolúciu v roku 1789 sa obyvatelia mesta Bruyéres v Pikardii, ktorí si vytvorili milície, aby so zbraňou v ruke bránili slobodu svojej komúny, hrdo nazývali bruyerskými vlkmi. A napokon: nemeckých vojakov okupujúcich Francúzsko počas 2. svetovej vojne prirovnávali k vlkom.
Je dôležité si uvedomiť, že rímski bohovia sú rôzneho pôvodu - latinského, sabinského, etruského (= tzv. domáci, pôvodní), neskôr aj z rôznych podmanených alebo susedných území (= tzv. novousadlí).
Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva. Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá, napr. Rimania ďalej uctievali Múzy (Musae) - ochrankyne deviatich umení, Hóry - bohyne ročných období, Fúrie - bohyne pomsty a Grácie (Gratiae) - tri bohyne krásy a pôvabu.
Podobnej úcty ako božstvám sa dostalo aj prírodným javom, napr. bohyňou jarnej zory bola Aurora, bohyňou dúhy Iris; a personifikáciám niektorých cností a pojmov, napr. Concordia - občianska svornosť, Iustitia - spravodlivosť a právo, Fortuna - šťastná náhoda, šťastena, osud, Libertas - sloboda, Victoria - víťazstvo, Pax - mier.
Uctievali sa aj domáci bôžikovia ako sú penáti (Penates) - ochrancovia rodiny, domácnosti a štátu, lárovia (Lares) - ochrancovia domácností (ochranné rodinné božstvá), géniovia (Genii) - ochranní duchovia každého jednotlivca a takisto aj duchovia mŕtvych mánovia (Manes) - duše mŕtvych, ktoré chránili rodinu a lemurovia (Lemures) - mátohy, strašidlá, duchovia zomretých, ktorí škodili.
Dalo by sa povedať, že Rimania uctievali skoro všetky javy, zákonitosti a náhody. V súčasnosti tvoria mená rímskych bohov napríklad názvy planét, hviezd a vesmírnych rakiet.
Rímski bohovia
Porovnanie Rímskych a Gréckych Bohov:
| Rímsky boh | Grécky ekvivalent | Funkcia |
|---|---|---|
| Jupiter | Zeus | Vládca bohov, boh neba a hromu |
| Juno | Héra | Kráľovná bohov, bohyňa manželstva a rodiny |
| Neptún | Poseidón | Boh mora a oceánov |
| Pluto | Hádes | Boh podsvetia |
| Mars | Ares | Boh vojny |
| Venuša | Afrodita | Bohyňa lásky a krásy |
| Vulkán | Héfaistos | Boh ohňa a kováčstva |
| Minerva | Aténa | Bohyňa múdrosti, remesiel a vojny |
| Apollón | Apollón | Boh svetla, hudby, poézie a liečiteľstva |
| Diana | Artemis | Bohyňa lovu, divočiny a mesiaca |
| Merkúr | Hermes | Boh obchodu, cestovania a posol bohov |
| Ceres | Deméter | Bohyňa obilia a úrody |
| Bacchus | Dionýzos | Boh vína a zábavy |