Mytológia je plná fascinujúcich postáv a bytostí, ktoré odrážajú kultúrne a filozofické predstavy rôznych civilizácií. Od starovekého Grécka po Egypt a severské krajiny, bohovia a mýtické bytosti zohrávali kľúčovú úlohu v náboženstve, umení a literatúre.
Od počiatku sveta fantáziu ľudstva vzrušujú tajomní bohovia, zázračné bytosti a ľudský hrdinovia. Každá oblasť sveta má svojich špecifických bohov, ktorých uctievali, obetovali pre nich ľudí, konali na ich počesť rôzne obrady a podobne. Asi najzaujímavejší sú bohovia staroveku, kedy bolo polyteistické náboženstvo a uctievalo sa mnoho bohov. Každému boli pripisované určité vlastnosti, ovládali určité územie. Niektorí bohovia boli zlí a krutí, iní dobrí, láskaví, tí ktorí pomáhali ľuďom. Vzťahy medzi nimi boli veľmi zložité a pospletané. Mňa zaujali hlavne grécky bohovia, o ktorých budem aj ďalej písať.
Čo hovorí legenda o najvyššom bohovi? Prečo to nie je prvý boh, ktorý vôbec bol? Ako je nám všetkým známe, najvyznamnejší boh je Zeus. Je však bohom druhej generácie božstva. Prvá generácia vzniká až párením bohov, ktorý patria do pôvodných, nevytvorených božstiev. Sú to Chaos, Gaia, Tartaros a Eros. Zaslúžili sa aj o vytvorenie prvej skupiny bohov. Do prvej generácie patria Uranovci, ktorý vznikli spojením Gaiem s Uranom, teda spojením neba a zeme. V druhej generácii vznikajú Kronovci v spojení Chronosa s Rheou. Patrí medzi nich Hestia, Demeter, Héra, Hádes, Poseidón a Zeus.
Chronos však požiera vlastné deti, a tak Rheia v snahe zachrániť aspoň jedno dieťa, ukryje Zeusa na ostrove Kréte a nahradí ho kameňom, ktorý potom Chronos zhltne a vyvráti. Zeusa zatiaľ na ostrove pridája koza. Keď vyrastie, zbaví Chrona moci a usídli sa na najvyššom vrchu Grécka - Olympe. Ten sa však pokúšajú dobyť Titani. Zeus im čelí za pomoci kyklopov, ktorí mu dajú blesk, ktorý je odvtedy jeho atribútom. Zvíťazí a prinúti Chrona vyvrátiť ostatné deti, ktoré zjedol. Každému z nich potom priradí svoju oblasť - jemu pripadne vzduch, Poseidónovi more a Hádovi podzemie. Zem a Olymp môžu zdielať všetci.
Zeus a Héra, známa dvojica, ktorá bola najskôr vo vzťahu súrodencou, ale neskôr sa stala Héra Diovov manželkou. Prečo sa potom uskutočnilo sprisahanie na Dia na čele s Hérou? Zeus bol veľmi prelietavý, mal veľa lások. Zvádzal bohyne aj smrteľníčky, čo sa dá vysvetliť snahou rozšíriť svoj vplyv. Je to neúnavný zvodca, čím si pohneval svoju manželku Héru, ktorá naňho kvôli jeho neverám zosnuje spolu s Poseidónom a Aténou sprisahanie. Chcú ho spútať, ale bohovia Thetis a Briareos ho zachránia. Zeus Héru potrestá tak, že ju zavesí dolu hlavou nad priepasťou a nechá ju tam vysieť. Neskôr ju však dá zvesiť a všetko jej odpustí, zrejme preto, lebo je to žena a nevie odolať jej kráse. Héra však naďalej musí znášať jeho nevery, na ktoré si musí zvyknúť ak chce žiť s niekým takým ako je Zeus.
Všeobecne som vám predstavila najznámejšie mýty a príbehy, ktoré sa údajne odohrali medzi bohmi, ktorých príbuzenstvo je veľmi zložité.
Okrem Kronosa, existujú aj ďalšie mytologické bytosti a postavy v rôznych kultúrach:
- ERKLING - J. K. Rowlingová prehodila pár písmen a zlúčila slová Erl King alebo Erl Ko“nig (kráľ duchov) z nemeckej legendy. Inak jej opis je pravdivý. Je to zlý tvor v nemeckom Čiernom lese, ktorý sa pokúša unášať deti. Je väčší ako trpaslík, má špicatú tvár a chichoce sa vysokým kotkodákavým smiechom, ktorým očarúva deti. V básni Johanna Wolfganga Goeteho Erl K“onig vábi malého chlapca, ktorý putuje s otcom po lese. Hoci sa chlapec pokúša otca varovať (ten kráľa duchov nepočuje), báseň sa končí tragicky. Tak ako legendy o hlbočníkoch v Anglicku a kappoch v Japonsku, kráľa duchov vymysleli rodičia, aby zabránili deťom túlať sa.
- Eset (Isis) - Manželka boha Usira a matka boha Hora. Najuctievanejšia bohyňa starého Egypta. Eset bola akýmsi ideálom ženy: ušľachtilá, krásna, milujúca, verná, mala veľký cit pre materstvo. K tomu bola ešte vybavená kúzelnou mocou, ktorú využívala len na konanie dobra a k obrane spravodlivosti. Uctievanie bohyne Eset sa rozšírilo aj do ďalších krajín. Jej kult prevzali napr. Gréci a Rimania.
- Etengena - Kiwajovia na Novej Gunei neradi rúbu osamelé a výrazné stromy. Tie by mohli byť sídlom lesného ducha - etengena. Preto ak nemajú na výber etengenu poprosia, aby sa odsťahoval. Ak majú po niekoľkých dňoch keď sa k stromu vrátia, ťažké ruky, tak sa etengena síce presťahoval, ale len na chvíľu a to do Kiwajov, aby im vysvetlil, že na tomto mieste sa mu páči a neopustí ho.
- FÉNIX - Čarovný večný vták, žije celé storočia, niektorí ľudia vravia, že 500 rokov a rodí sa zo seba. Fénix je nádherný vták, veľký ako labuť, dlhým zlatým chvostom, zobákom a pazúrmi. Žerie iba rastliny a môže zmiznúť a znova sa zjaviť podľa svojej vôle. Spev fénixa má čarovnú moc - údajne zvyšuje odvahu človeka s čistým srdcom a zasieva strach do sŕdc nečistých. Slzy fénixa majú silné liečivé vlastnosti. Básnik Ovídius píše: Tento posvätný tvor takmer vždy opisovaný ako červeno-zlatý, bol v starom Egypte, odkiaľ pochádza, známy ako Benu. Bol to dôležitý symbol mesta Heliopolis (Slnečné mesto). V egyptskej Knihe mŕtvych, náboženskom texte približne z roku 2000 p. n. l. fénix tvrdí: „Som strážcom knihy vecí, ktoré sú a vecí, ktoré budú.“ V hieroglifike obraz fénixa vyjadruje plynutie času a dodnes zostáva symbolom nesmrteľnosti. Pre spisovateľov je fénix často symbolom nehynúcej lásky a vernosti. Vo Svätorečení zo 17. storočia básnik John Donne píše svojej manželke:Len skrze lásku v tejto hodine. V anglickom origináli je meno Dumbledorovho fénixa - Fawkes. Zjavne je pomenovaný podľa Guya Fawkesa, účastníka slávneho pokusu z 5.11.1605 vyhodiť do vzduchu anglický parlament. „Prachový atentát“, ako sa nazýva, mal byť začiatkom vzbury anglických katolíkov, ktorí boli v tom čase prenasledovaný. Informácie prenikli von, a mužov zatkli a mnohých popravili. V Británii je teraz 5.11. Deň Guya Fawkesa a oslavuje sa zapaľovaním vatier - čo je vlastne pohrebná hranica fénixa.
- Freyja - severská bohyňa plodnosti, ovládala kúzla spojené s veštením, mala brata-dvojča boha plodnosti Freyra, ktorý mal na starosti úrodu a manželské lôžka.
- Ganéša - V indickej mytológii boh múdrosti so sloňou hlavou. Mal tučné červené ľudské telo, 4 ramená a jeden veľký kel. Jazdil na chrbte potkana.
- Gargouille - žil v 17 stor. v rieke Seine. Pramene ho opisujú ako veľkú potvoru s dlhým krkom a úzkym čumákom. Obluda ničila čo sa dalo, až si trúfla na Rouen a mesto zrovnala so zemou. Vyslali proti nej istého dobrovoľníka (odsúdeného predtým na smrť) ktorý sprevádzal Sv. Romana. Ten zložil dva prsty do znaku kríža a dračia potvora sa sklonila k Romanovým nohám. St. Romanus draka odviedol do trosiek Rouenu, kde ho nechal upáliť. Vďaka svojmu vzhľadu sa gargouille dostal do gotickej architektúry v podobe chrličov.
- Geryon - ľudská hlava s tromi tvárami. Symbol obra, vládcu búrkovej zimy, ktorý bol podľa gréckej báje zbitý Héraklom. Hlavu s tromi tvárami tiež majú niektoré kresťanské sochy ako symbol trojjedinosti.
- Ghoul - nemŕtve (väčšinou púštne)bytosti živiace sa mŕtvymi telami - nekrofágovia. Kedysi dávno to boli ľudia, ale po svojej smrti sa z nejakého dôvodu premenili na tieto hrôzostrašné bytosti. Ich hlavnou úlohou sa teraz stalo vyhľadávanie čerstvej potravy, kvôli ktorej neváhajú zabiť. Na pohľad ešte stále trochu pripomínajú tvora, ktorým boli pred smrťou, ich zovňajšok je však zohavený hnijúcim mäsom, jazyk sa im predĺžil na ľahšie vyberanie "jedla" spomedzi kostí, zuby sa zostrili a predĺžili a z nechtov sa im stali nebezpečné pazúry. Dokážu sa premeniť aj na zviera. Ak sa náhodou rozhodnú svoju obeť po smrti nezožrať, často sa z nej tiež stane ghoul a pripojí sa ku svojim vrahom. Výnimkou sú len elfovia, ktorí sú tomuto imúnni. Ghoulov nájdete väčšinou v blízkosti cintorínov, ruín alebo na krvavých bojiskách. Islamská tradícia pozná niekoľko bytostí tohto druhu pričom najnebezpečnejší je ghul ženského rodu - norma, upírka, kt. zvádza a zabíja dôverčivých mužov .
- Gryf - Staroveká mytologická obluda z oblasti Stredného východu, kt. bola silnejšia ako sto orlov. Hlavu, krídla i pazúry mala orlie, no zadné laby a chvost ako lev. Strážila ložiská zlata alebo si z neho stavala hniezda, kt. strážila ako oko v hlave, čo je vlastne úloha drakov alebo gnómov v Európe. Niekedy sa považoval za démona ale väčšinou predstavoval symbol Krista. Medzi antických autorov, kt. opísali tohto tvora patria Aischylos, Plínius a Hérodotos, kt opísal ich vojnu s jednookými Arimaspanmi. V starom Grécku predstavoval božskú moc. V kresťanstve symbol vzkriesenia a dvojitej prirodzenosti Krista - boh (vták) a človek (zviera). V Egypte Gryf spája leviu podobu kráľa a sokoliu podobu Hóra a je symbolom víťazného vládcu. V Strednej ríši sa zmenil na ochranného démona, ktorý ťahá voz lovca k víťazstvu. V ptolemajovskej dobe sú Re i Hór zobrazený v podobe Gryfa. Neskôr sa stal symbolom pomsty a ptolemajovci ho priradili k gréckej bohyni Nemesis.
- Hádes - grécky boh podsvetia, cez ktoré pretekalo 5 riek, napríklad (mýtická) rieka Styx a (skutočná) rieka Acherón. Mŕtvy sa pochovávali s mincou v ruke aby mali čím zaplatiť prievozníkovi cez rieku. Hádes predstavoval posmrtný súd - dobrý boli odmenený blahom na Elysejských poliach a hriešnici trpeli mukami v Tartare. Pomáhala mu manželka Persefona.
- Hapi - Ochranca pozostatkov mŕtvych - ochranca pľúc uložených v kanape v hrobke mŕtveho, boh severu a severného vetra. Jeden zo 4 synov boha Hora. Hapi je tiež posvätný býk Apis.
- Harpye - Tieto bytosti z gréckej mytológie mali hlavu a hruď ženy, ale orlie krídla i pazúry. Boli odporne zapáchajúce, špinavé a s obrovským apetítom.
- Hefaistos - Diov syn, boh ohňa a kováčskej práce. Vraj mal svoje vyhne pod dymiacimi sopkami. Bol škaredý a chromý, ale veľký umelec, rím. - Vulkanus
- Hekaté - je zobrazovaná ako bohyňa s 3 telami, 3 hlavami a 6 rukami, ale len s jedným párom nôh. Inokedy má len jedno telo a jednu hlavu, ale 3 tváre /alebo tri hlavy a jedno telo./, ale vždy 6 rúk, v ktorých spravidla drží, pochodne, oblúky a kľúče. Od nej odvodzujú názov najväčšej obete starovekého sveta- hekatomby. Hekatombu v klasickom pojatí chápeme ako obeť 100 býkov /meno bohyne priamo obsahuje číslovku sto/. I pre starovekých Grékov bola takáto obeť výnimočná. Neskôr boli ako hekatomby označované všetky hromadné obete, i keď boli menšie a neboli zasvätené Hekaté. Hekaté sama je veľmi nejasná bohyňa, je bohyňou čarodejníc, jej meno sa niekedy objavuje v bájach, v ktorých vôbec nezasahuje do deja. Inokedy bojuje veľmi zvláštnymi zbraňami- napríklad v Gigantomachii používa rozžeravené kamene. Hekaté môže zasahovať do všetkých svetov a v Aeneade je postavená na rovinu prvotným bohom Erebovi a Chaosu. Podľa všetkého je bohyňou noci, alebo snáď samotnej tmy. Tým sa vysvetľujú i jej zobrazené pochodne. 3-tvár a troje telo a ruky má podľa niektorých výkladov symbolizovať jej všadeprítomnosť. V noci sa zjavovala v prítomnosti nestvory Empusy a hladných ľudožravých prízrakov- Lamií. Jej príchod oznamovalo vytie psov. Mohla byť vyvolávaná na trojcestí. Hekaté je bohyňa s veľmi silným démonickým aspektom, ktorá bola veľmi ctená a vzývali ju často veštkyne a ženy túžiace po pomste. Ako bohyni veštenia sa jej obetovali čierne psi, čierne ovce a med.
- Hel - bohyňa nórskeho panteónu, ktorá vládla v posmrtnej pustine, kam odchádzali duše ľudí ktorí nezomreli hrdinsky v boji ale zomreli na starobu alebo chorobu.
- Hélios - grécky boh slnka, každé ráno sa prebúdzal v kajute parmice, ktorá sa plaví po Ókeane, vo východnom paláci pri Klochide zapriahol snečný voz a prechádzal na ňom oblohou na západ, kde večer vystúpil v druhom pláci vypriahol a celú noc sa plavil v bárke naspäť na východ. Mal syna Faethóna (jeho matkou bola sestra Héliovej zákonitej manželky Klyméné), ktorému sa chlapci posmievali a tak si želal viesť slnečný voz. No nezvládol riadenie a voz spálil zem i nebo a Zeus ho zvrhol z voza a zabil. Odvtedy Hélios smúti za svojím synom a jeho slzy sa objavujú každé ráno - hovoríme im rosa. Okrem neho splodil dcéry Faethúsu a Lampetiu s nymfou Neairé, tie potom strážili jeho stáda na Sicílii. So speojenia s Ókeanovnou Persé sa mu narodil syn Aiétos neskôr Klochidský kráľ a dcéra čarodejnica Kirké.
- Héra - Diova manželka, najmocnejšia bohyňa, kráľovná v sídle bohov na Olympe, symbolom pávie pero, Rím. - Juno
- Hérakles - syn Dia a smrteľnej Alkmény, vykonal mnoho hrdinských činov a napokon sa stal nesmrteľným.
- Hermes - (Merkúr) bol posol bohov. Vedel rýchlo plniť Diove rozkazy, pretože mal okrídlené topánky, ktoré ho odniesli, tam, kde chcel. Ochraňoval obchodníkov a pútnikov, ovládal umenie rečniť, bol ľstivý.
- Hestia - bohyňa domáceho krbu a ohňa. Rimania ju volali Vesta.
- Hlbočníci - Sú to vodní démoni z legiend anglického Yorkshiru. Tieto tvory obľubujú rybníky a jazerá, odkiaľ striehnu na nič netušiace deti, ktoré sa zatúlajú priveľmi blízko a sťahujú ich pod vodu. Volá sa tiež Zelenozubá Jenny, Dlhoruká Nellie. Ich príbuznou je Peg zo studne.
- Hydra - Grécky vodný had s mnohými ohyzdnými ľudskými hlavami - ich počet sa v jednotlivých príbehoch mení od deviatich po rovnú stovku pričom jedna je nesmrteľná. Zakaždým keď jej odťali hlavu vyrástli namiesto nej dve ďalšie. Usídlila sa v bažinách pri gréckom meste Lerna kde ju napokon zabil Hérakles s pomocou Ioláa, tak že každú odťatú hlavu pretiahol horiacou vetvou aby nenarástli nové a nesmrteľnú hlavu zakopal. Dodnes ju pripomína súhvezdie Draka.
- Hypogryf - Inunguntur iam gryphes equis čiže krížiť kone s gryfom bolo príslovie vyjadrujúce že je niečo nezmyselné. Prvý taký tvor vznikol asi v 16 . stor v mysli Lodovica Ariosta v knihe Zúrivý Roland. Hypogryf má hlavu ako orol ale telo koňa a stal sa symbolom lásky alebo duchovného vzostupu. Keď sa približujete k hipg.
- Acromantula - obludný pavúk s ôsmimi očami, vie rozprávať ľudskou rečou, pochádza z Bornea. K jeho charakteristickým znakom patria husté čierne chlpy, rozpätie nôh až 5 metrov, čeľuste ktorými hlasno cvaká keď je rozrušená alebo nahnevaná a jedovaté výlučky.
- Afrodita - Diova dcéra (rím. Venus), bohyňa krásy a lásky, mala syna Érosa.
- Ach - bola akási nemateriálna časť v každom človeku v starovekom Egypte, ktorá vznikala pri zrodení a zostávala aj po smrti jedinca. Ach bola zdrojom psychických a intelektuálnych schopností človeka. Aby Ach mohla existovať aj po smrti, muselo byť telo správne munifikované a za predpísaných obradov uložené do hrobky. Pozostalí potom prinášali Ach zosnulého obeti v podobe potravín a nápojov.
- Aiolos - kráľ sídlil na ostrove Aiolii alebo v Thrákii, vládca vetrov a vynálezca lodnej plachty. Niekedy je zamieňaný so svojím vnukom rovnakého mena. Obaja boli vládcami vetra už za svojho života a za zásluhy sa stali nesmrteľnými nižšími božstvami a pokračovali v práci naďalej. Mala na tom zásluhu hlavne Héra ktorá o tom presviedčal Dia. Hére ako vládkiny smrti patrili vetry pôvodne a muži nad nimi nemali moc. Dlho sa tradovalo že vietor sú vlastne duše zosnulých a až do 17. storočia mu vládli čarodejnice. Aiolovych mužov tvorilo 8 synov Astraia a bohyne Éos, všetci sú vyobrazený vo Veži vetrov v Aténach.
- Amfisbéna - Legendárny grécky netvor s hlavou na oboch koncoch tela, ktorý sa vedel pohybovať dopredu aj dozadu.
- Amon (Amun) - Jeden z najvyšších bohov, neskôr najvyšší. Boh, ktorý vznikol ako prvý a jeho podstatu nikto nepozná, stvoriteľ a Pán sveta. Má v ľudskú podobu s korunou na hlave, slnečným kotúčom a dvoma pštrosími perami. Amonovým posvätným zvieraťom bol baran, zobrazovaný obvykle v podobe sfingy.
- Anieli - sú to čistý duchovia, nemajú telo aj keď sa tradične zobrazujú ako krásne ľudské postavy s krídlami v bielych šatách. Teológia pozná 9 andelských rádov: serafíni, cherubíni, trónovia, kúry anielské, cnosti, mocnosti, kniežactvá, archaniely a aniely. Najvyšší slúžia bohu, nižší majú na strosti ľudské záležitosti. Teológovia opísali aj občiansku vojnu v nebi pri ktorej anjel Lucifer viedol vzburu proti Bohu, bol vyhnaný a stal sa Satanom. Aniely navštevovali kresťanských svätcov a islamského proroka Mohameda. Zo 7 kresťanských archanielov sú v Biblii len Michael a Gabriel (ktorý trúbením ohlási deň posledného súdu, moslim. Israfel). Rafael sa objavuje v Apokryfoch a mená Uriel, Chamuel, Jophiel a Zadkiel sú zo starých hebrejských textov.
- Ankou - je strašidlo francúzske. Jazdí po nociach v kočiari, ťahanom 4 vraníkmi. Je to kostlivec, ktorý zbiera duše.
- Apitau - Viera v duchov, obývajúcich stromy, je rozšírená po celom svete. Dajakovia na Borneu si pred výrubom stromu musia uzmieriť jeho duchového obyvateľa pastou z ryže, krvi a vajíčok, ktorou potrú kmeň. Zapáleným ohňom si potom udržujú od tela lesného ducha Apitau.
- Apolón - (Rimania ho nazývali Apollo)- syn Dia a titanky Létho, narodil sa na bludnom ostrove Délos lebo Héra prekliala zem a Létho nesmela porodiť na pevnej pôde. Taktiež ju prenasledoval Pythón , ktorého Apolón neskôr zabil za čo musel odpracovať ...
Elementárne bytosti už starí gréci predpokladali že svet sa skladá zo 4 prvkov - oheň, voda, zem, vzduch. V Indii to zase boli tzv. praprvky - agni =oheň (niekedy tédžas - žiar), ap= vzduch, prthiví = zem, váju = voda, ákaša = priestor, vidžňána = vedomie. Išlo o filozofické predstavy podľa poznatkov vtedajšej doby do ktorých boli neskôr pripletené bytosti, podľa Paracelsa tieto:
Elementárne bytosti
- Zem - duchovia zeme a hôr sa väčšinou volajú gnómovia alebo pigmajovia. Prechádzajú horninami a zemou v ktorej si aj stavajú svoje príbytky - nevysoké miestnosti s klenutým stropom a podlahou z udupanej hliny. Nepotrebujú vzduch (dýchajú minerály) ani vodu, lebo smäd je vlastný iba ľudským bytostiam. Sú to dve piade vysoký škriatkovia, kt. hľadajú a strážia drahé kovy z kt. razia mince, kt občas darujú dobrým ľuďom. Nemajú radi slnko.
- Vzduch - bytosťami vzduchu sú sylfovia (sylvestrovia), ktorý dýchajú vzduch a sú ľudom najbližšie a predstavujú búrku, vietor, krupobitie a iné. Ich znázornenia sú veľmi odlišné.
Existujú aj ďalšie postavy z gréckej mytológie, ktoré trpia za svoje zlyhania:
- Medea - čarodejnica z Kolchidy, sa rozhodne pomôcť Jasonovi, ktorý sa jedného dňa z ničoho nič zjaví v jej meste. Zradí pri tom svoju rodinu, pretože musí odstrániť svojich bratov. S Jasonom utečú do Théb, no Jason sa tu plánuje oženiť s Glauce, tamojšou princeznou. Asi si viete predstaviť ako to Medey ublíži. Pošle Glauce šaty natreté jedom, ktoré ju pripravia o život spolu s jej otcom - kráľom Kreónom. Následne zabije aj dve deti, ktoré s Jasonom počala.
- Erysichthon - Zobrazuje veľmi arogantného a chamtivého kráľa Erysichtona, ktorý vydal rozkaz, aby muži postupne vyrúbali každý strom v kráľovstve. Oni však odmietnu vyrúbať jeden konkrétny so súvisom s obeťami Demeterovi. Erysichthon teda vzal sekeru a urobil to sám. Nevedel však, že strom bola v skutočnosti lesná nymfa. S posledným výdychom prekliala Erysichthona k životu večného hladu. Čím viac zje, tým je hladnejší. Nič mu nestačí až nakoniec predá vlastnú dcéru, aby sa mohol najesť.
- Pentheus - nepodporuje pitie a zábavy, ktoré sa organizujú v jeho meste. Ako autorita sa rozhodne potlačiť toto správanie silou. Ako odplatu Dionýzos, boh vína, zláka ženy z Pentheovej rodiny na obrovskú párty. Pentheus sa pokúsi Dionýza uväzniť, no to sa mu nepodarí. Navyše si Penthea oslávenci pomýlia so zverou a odtrhnú mu končatiny.
- Agamemnón - V predvečer trójskej vojny sú všetci najväčší grécki hrdinovia zhromaždení v Aulise, pripravení odplávať do Tróje a viesť boj. Vietor im však v odchode bráni. Agamemnón sa teda poradí s veštcom, ktorý mu povie, že sa na neho bohovia hnevajú. Ak chce odplávať do Tróje, aby pomstil bratovu česť, musí obetovať svoju dcéru Ifigéniu.
Cronus zosadil z trónu svojho otca a zasadol na jeho miesto vládcu vesmíru. Nemôže si však svoju vládu užívať, pretože ho prenasleduje proroctvo, že bude zosadený jedným z jeho detí. Rhea, jeho manželka, ktorá sa takmer zbláznila z konania svojho manžela, vymyslí plán. Pri jednom pôrode nahradí dieťa kameňom. Cronus zje kameň a Rhea ukryje chlapčeka Zeusa. Keď Zeus vyrastie a dospeje, rozhodne sa svojmu otcovi postaviť.
Kronos požiera svoje deti
Mytológia je bohatý zdroj príbehov a postáv, ktoré pretrvávajú v kultúre a umení dodnes. Od starovekých bohov po mýtické bytosti, tieto príbehy nám pomáhajú pochopiť rôzne aspekty ľudskej existencie a sveta okolo nás.