Boh Bojuje za Teba: Význam a Inšpirácia

Často tvrdíte, že by ste mohli hodiny rozprávať o Božom milosrdenstve. O týchto veciach nemôžeme my kňazi hovoriť konkrétne, dozviete sa to až v nebi.

Veľkosť Božieho milosrdenstva sa prejavuje často v posledné okamihy života.

Dostávam kopance a kopance, je to priama úmera; čím sú spovede kvalitnejšie, tým po tých najkvalitnejších prídu obrovské kopance. Toľko poníženia a utrpenia, čo som zažil za posledné tri, štyri roky, som nezažil za celý život. Ak pri tom nepreklínate a nenadávate, Pán Boh to dokáže dokonale zúročiť a premeniť na dobré.

Diabol zúri, lebo na druhej strane je svedkom najsilnejších spovedí. Priznáva, že posledné roky sú pre neho najnáročnejšie v živote a toľko ponižovania a potupovania doteraz nezažil. A diabol potom zúri.

Duch Svätý je ako GPS, stále hrá za nás. Keď sme v Amerike blúdili po mestách, GPS nám stále hovorilo: Prepočítavam, prepočítavam, prepočítavam… presne taký je Duch Svätý. Ty niečo zbabreš, on ti to nevyčíta, ale prepočítava. Vždy tú najvhodnejšiu trasu k tebe. Boh ti dal takéto GPS do srdca, volá sa svedomie a je hlasom, ktorý prepočítava.

Boh vždy hrá pre nás. Ešte aj z chýb, hriechov vie vyžmýkať to dobré. Boh využíva naše znalosti, záujmy a ešte aj nedokonalosti.

GPS sa neuráža, ja by som sa na jeho mieste urazil: Ak nejdete podľa mňa, tak ja vám viac nebudem hovoriť. Pýcha to GPS zastaví a umlčí. Pokora, čistota, láska a milosrdenstvo. Vždy vyhrajú, nech je pýcha akokoľvek silná.

Všetky poníženia, popol a odpad, Boh použije. A pokora je naozajstná, čistá a pravá, rýdza. Čistota je naozaj čistá a lesklá. Napriek tvojim „prúserom“, napriek tvojim nedostatkom, opakovaným ťažkým hriechom sa čistota cez bolesť a utrpenie krásne vyleští.

Pán Boh sa nepozerá, či máš v srdci smeti, ale či nepodvádzaš, keď ich lopatkou vyhadzuješ von, či čistíš poriadne. Stále máme a budeme mať poklesky, nedostatky i ťažkosti. Treba vždy prosiť za Božiu pomoc zvládnuť ich. Lopatka je spoveď.

Prečo? Lebo prosba je podľa tvojho vzorca, odovzdanie podľa Božieho. Boh vždy dá viac, ako prosíš, ako žiadaš a očakávaš. Odovzdanie je najsilnejšie. Jedna vec je, že prosíš za niečo: Pane Bože, prosím ťa, nech sa nezabijem! Takto sa modlíš, keď letíš dolu kopcom autom - to je úpenlivá prosba. A potom je tu odovzdanie.

Slzy pokánia sú dar, ktorý dáva Boh kajúcnikom. Často vidím po svätej spovedi tých najťažších hriešnikov a kriminálnikov. Tí ľudia plačú, sú zasiahnutí Božou milosťou a nie sú schopní ničoho iného, len plaču. A ak aj neplačú títo ľudia navonok, plačú vnútorne, to vidíte, kto sa ako spovedá. Ak by ste boli kňazom, zbadáte to hneď, kto sa ako spovedá.

Kto ako žije, tak zomiera. Preto je veľmi dôležité sa spovedať a veľmi dobré naučiť sa dobre spovedať. Nevieš, ktorá spoveď bude tvoja posledná, raz určite bude. Jedna vec je, keď ti podarujem auto, druhá je, či ho dostaneš a tretia, či ho prijmeš. Dávam ti možnosť, ale ty ju nedostaneš, lebo nechceš vyznať. Alebo si v ťažkom hriechu svätokrádeže. Musíš prijať v pokore, že ti dal Boh takúto možnosť.

Veľmi mi to pomáha, keď sa takto prežehnám a hneď ma to posunie do pozície, že môže Boh konať. Šupne ťa to do pokorného postavenia pred Bohom a do spolupráce s Duchom Svätým. Ak povieš, že nechceš konať zlo, vylúčiš všetky škodliviny, hneď spolupracuješ. Ak chceš konať dobro, zbieraš všetky vitamíny. Na pravé rameno hovoríš: Dôverujem ti, môj Bože. To je najkrajšie a najkratšie vyznanie lásky. A zakončíš to: Chcem ti slúžiť.

Spomínali ste mnoho prekážok a ponižovaní. Mohol by som sa pomstiť, ale nechcem a nemôžem, lebo som kňaz a som kresťan. Čo sa s tým dá robiť? Naučil som sa robiť často znak kríža. Vždy, keď vstanem, sa prežehnám. Poviem si: V mene Otca, ktorý ma stvoril, v mene Syna, ktorý ma vykúpil, a v mene Ducha Svätého, ktorý ma posväcuje, chcem ti Pane obetovať tento deň na tvoju česť a chválu, nie na moju. A na spasenie mojej duše a tých duší, ktoré mi privedieš do cesty. Ďakujem.

Niekoľkokrát denne, vždy, keď mám čas, vbehnem do kaplnky, niekedy raz, inokedy aj desaťkrát. Tam som sa naučil prežehnať takto:

1. Na čelo: Nechcem konať zlo.
2. Na hruď: Chcem konať dobro.
3. Ľavé rameno: Fiat, nech sa stane tvoja svätá vôľa.
4. Pravé rameno: Dôverujem ti, môj Bože.

Minulý rok sme prežívali Rok milosrdenstva. Presviedčam sa dennodenne, že Boh sa nás nikdy nevzdá. Ak Boh pri tebe nestojí, nie je to preto, že ťa opustil. Boh ti dá najprv stíhačku, odmietneš ju v pýche. Potom pošle helikoptéru, nechceš ju. Potom ti dá mercedes, ale ty do neho kopneš. Dá ti bicykel, vrátiš ho. Potom kolobežku, kolieskové korčule, nechceš. Potom ťa ešte volá: Poď peši! Ak aj to odmietneš, je to tvoja tragédia. Boh nezatracuje, zatratíš sa sám. Boh rešpektuje to, čo si vyberieš. Ak odmietneš po smrti Boží pohľad, odmietneš lásku. Ak odmietaš lásku, vyberáš si nelásku. To je peklo a peklo môžeme zažiť aj tu na zemi, ak nemáme nádej.

Je to ako v dielni. Máte sústruh a frézu. V sústruhu sa krúti materiál, hriadeľ a nôž sa prikladá. U frézy je to naopak, točí sa nôž a materiál je upnutý. Takýmto dvojitým spôsobom na nás pôsobí Duch Svätý. Niekedy sústruhom, inokedy frézou. Podľa toho, čo je lepšie. Obetovať ťažkosti za nich a pomáhať im.

Príbehy z praxe farára zo Žakoviec

Áno, práve minulý týždeň ma dievčatá volali: „Farár, poď, Peťo zomiera.“ „Idem,“ hovorím im. „Farár, ale on sa veľmi bojí ísť na spoveď, dlho na nej nebol.“ „Dobre, že mi hovoríte,“ povedal som im. Vošiel som narýchlo do kaplnky pomodliť sa, potom k nemu. Premýšľal som, čo mu poviem, čo o ňom viem, aby sme sa najprv bavili v ľudskej rovine. Vedel som, že sa mu páčia pištole, pušky a že rád chodí s chlapcami strieľať na strelnicu.

„Ty, Peťo, keď si bol minule na strelnici, ako parádne si strieľal…“ On sa začal smiať. Zomierajúci, v poslednom štádiu, pot na tele, sa začal smiať. Pomyslel som si: Bože, už ho mám. „Peťo, keď prídeš hore, vybav nám strelnicu!“ Ešte viac sa smial. „Vybav to tam, keď prídeme my ostatní, hneď môžeme strieľať…“ Pýta sa ma: „Farár a v nebi bude strelnica?“ „Ako by to bolo bez strelnice, veď tam majú byť všetky naše túžby naplnené. Musí tam byť aj strelnica!“ „Farár, a kde to tam mám vybaviť?“ pýta sa on ešte. „U nejakého anjela…“ Pošepli mi: „U Amora…“ To som sa už aj ja smial a nemohol som prestať. V tom momente bol pripravený na generálnu spoveď.

Pomyslel som si: Už mi neutečie… Ja som hovoril hriechy a on iba odpovedal áno alebo nie. Bola to kvalitná spoveď a tomu chalanovi odpadol balvan zo srdca. Slzy ho zaliali. Hovorím mu: „To nič, Peťo, poplač si. Slzy pokánia sú dar!“ Hneď potom som už musel ísť za inými povinnosťami. On zaspal a onedlho zomrel.

Doviezli mi chlapa z nemocnice, Jožka, a dávali mu dva, tri týždne života. Pýtam sa ich: „Prečo ste ho doviezli?“ „Aby dôstojne zomrel.“ Prišiel som k nemu a pýtam sa ho: „Ako sa voláš?“ „Jozef…“ „Jozef, musím ti niečo povedať: V týchto dňoch sa stretneš s Ježišom.“ Také krásne modré oči na mňa vypúlil. „Musíme sa na to pripraviť, vyspovedáš sa…“ „Ale ja… keby si vedel moje hriechy…“ „A ty keby si vedel moje! Všetky hriechy, moje i tvoje, sa utopia v Božom milosrdenstve.“ „Ale… ja sa neviem spovedať… roky som sa nespovedal…“ „Pomôžem ti.“

„Ja nie som pánom života a smrti, som len služobník Boží. O centimeter ho neskrátim, o milimeter nepredĺžim, neprišiel som ťa oklamať. Vyspovedal som ho, zaopatril, na druhý deň som mu dal prijímanie, ledva dýchal. „Jožko, pozdrav Pannu Máriu od chlapcov z fary aj od farára Žakoviec!“ Hneď nato zomrel. Nemal bombastický pohreb, nijaké špeciality, nič.

Keď som sem prišiel ako nový kňaz, došli na faru veriaci, že im zomrel 96-ročný blízky a že ho chcú pochovať, no nebol vyspovedaný. „Prečo ste ho nedali vyspovedať?“ „My sme nevedeli, že zomrie…“ „A na čo ste čakali? Urobil som si zoznam všetkých chorých vo farnosti a každý deň, po svätej omši, som im roznášal sväté prijímanie. Každý, každučký deň.

Teraz už mám rozdávačov svätého prijímania, aj kaplána, ale tento zvyk stále trvá. Povedal som, že sme najmenšia farnosť na Spiši, ale budeme mať najväčšie privilégium, lebo každý deň dostanú moji chorí a starí sväté prijímanie. Nie veľa, štyria, piati ľudia, my sme maličká, najmenšia farnosť v diecéze. Ak pridáme ešte našich, ktorí sú ležiaci, tak asi desať ľudí dokopy. Vždy po svätej omši sa chodí. Sväté omše sme mali na striedanie s kaplánom raz v kaplnke, raz v kostole.

Mal som mať omšu v kostole, ale skôr som vstal a mal som v kaplnke, ktorá patrila ten týždeň podľa zoznamu kaplánovi Ľubovi. Po omši prišiel a spucoval ma: „Farár, si to domotal…“ Hovorím mu: „Ľubo, prepáč, si mladší a podriadený, ale máš pravdu! Prepáč mi, bol som unavený, pomýlil som sa…“

Odsúžil som omšu a po nej som, ako vždy, išiel za chorými s prijímaním. Pozerám sa na jedného chlapa, telesne postihnutého, ktorý tam ležal, a pomyslím si: On nechodí na prijímanie ani na spoveď. Vyspovedal som ho, zaopatril a odišiel som na Slavkovský štít. Bola riadna metelica, stretol som dvoch Čechov, ktorí hovorili, že hore sa ísť nedá. Musel som ísť, dal som si mačky, zobral cepy a išiel som.

Vyšiel som hore na štít, zobral do rúk mobil, čo mi dali dievčatá, volal som im: „Dievčatá, pozrite z okna, uvidíte ma…“ „Farár, kde si? Nič nevidíme!“ „Tam pred vami, na Slavkovskom štíte…“ „Si blázon…!“ A hovoria mi: „Farár, Stano zomrel. Zrazu, nič mu nebolo… a zomrel. Kľakol som si na Slavkovský štít, v tej metelici som nakreslil veľké srdce a do stredu som napísal: Boh je láska. Tam som sa za neho modlil. Srdce hneď zafúkalo, ale anjeli si to prečítali. A ja som zišiel dole vyšťavený fyzicky, ale psychicky oddýchnutý.

Hneď som si dal zavolať kaplána: „Chlapče, poď sem, a zapíš si to do hlavy i do srdca…“ „Čo?“ „Farár sa mýliť môže, ale Boh sa nikdy nemýli. Kaplán, išiel by si Stana zaopatriť po omši?“ „Nie.“ „Pán Boh vedel, že pôjdem ja. Preto som to doplietol.

Boh využíva naše znalosti, záujmy a ešte aj nedokonalosti. Boh vždy hrá pre nás. Ešte aj z chýb, hriechov vie vyžmýkať to dobré.

Často bývam z niektorých spovedí omráčený. Prichádzajú ťažkí väzni, po opakovaných vraždách, ktorí sa nespovedali mnoho rokov. S poriadne domotaným životom. Prichádzajú však veľmi bojazlivo, ak by som na nich urobil „hu“, tak padnú na zem. Najdôležitejšie nie sú prednášky, ktoré je vidieť navonok, ale spovede po nich. Do Žakoviec potom prichádzajú mnohí a mnohí, niekedy som šokovaný, na akých parádnych autách.

Nie sú to len ťažkí väzni, ale aj väzni svojho vnútra, mnohí sú často veľmi nóbl oblečení. Raz sa tu zastavil dokonca člen českej vlády, meno vám nepoviem. Hovoril, že cestovali autom a v rádiu na Slovensku naladili moju kázeň alebo prednášku, a keďže cestou na Ukrajinu išli okolo, odbočili. Prišla parádna limuzína, vystúpil, že sa chce vyspovedať. Každý, kto dovolí, aby sa ho dotkol Duch Svätý, dostane milosť a vyzná svoje hriechy. Vždy, keď niekto príde do spovednice, pomyslím si: Keby si ty vedel, že sa za teba už dlho modlím, hoci ťa vidím prvý raz! Už roky sa modlím jeden desiatok denne za tých, ktorých raz budem spovedať.

Marián Kuffa, farár zo Žakoviec.

Izrael

Existuje na Zemi jeden národ, ktorého rodokmeň siaha až k Adamovi, ktorého stvoril Boh. Tento národ je špeciálny v Božích očiach. Je to národ, ktorému Boh zveril úlohu zjavovať na svete Jeho slávu. Ano je to IZRAEL, národ židovský. Národ tak dôležitý pre túto Zem, že z tohto národa sa narodil človek Ježiš Kristus, ktorý je Boh aj syn človeka zároveň. Tento Žid Ježiš je súčasť, osoba večného Boha, Alfa i Omega, prvý a posledný, začiatok i koniec. Tomuto Bohu sa klaniam, Jeho slovo akceptujem a pokladám ho za apoštola a veľkňaza môjho vyznania. On je verný, aj keď ja ako človek som Bohu neverný a padnem do neposlušnosti. On je verný. Tento izraelský (židovský) národ trpel a veľmi trpí na tejto Zemi nie však kvôli tomu, že by tento národ Boh nemiloval, ale kvôli tomu, že si ustavične zatvrdzujú srdcia a sú neposlušní. Miesto toho, aby prišli v pokore k svojmu Bohu, veľa krát prišli k modlám. Kvôli svojej neposlušnosti a svojvoľnosti blúdili štyridsať rokov na púšti, stali sa korisťou pre svojich nepriateľov. Napriek tomu však majú požehnanie a plnia sa na nich proroctvá viac ako tisíc rokov staré. Napr. proroctvo, že budú vlastniť krajinu, ktorú im dal Boh, proroctvo, že púšť v ich krajine zakvitne, proroctvo, že ich nikdy ich nepriateľ nevyhľadí zo Zeme. Napriek tomu, že boli a sú v mnohom neposlušní voči svojmu Bohu, napriek tomu nie sú porazení. Každý kto sa postaví ako nepriateľ voči Izraelu, tak sa postavil proti samotnému Bohu v troch osobách. Kto bojuje s Bohom nemôže vyhrať a preto Izrael, aj keď zdanlivo prehráva svoj boj, tak je neporaziteľný. Kresťania sa skrze svoju vieru stali súčasťou Izraela a sú taktiež neporaziteľný. Je smutné, že mnohí kresťania si túto súvislosť neuvedomujú a stali sa nepriateľmi Izraela a pomáhali zabíjať Židov. Veď svätá rodina Jozef, Mária a Syn Boží Ježiš sú židia. Apoštoli a proroci, prvotní kresťania sú tiež židia. Kresťania a Židia sú v Kristovi Ježišovi jeden národ oddelený na vlastníctvo Bohu. Keď prehovorí Boh je to ako dvojsečný meč, ktorý preniká hlboko do vnútra človeka. Pred Božím slovom neexistuje neviditeľné stvorenie. Preto nebuď milý čitateľ pyšný na seba a neposlušný, aby si neblúdil vo svojom živote a nezomrel prekliaty a biedny na púšti tohto sveta. Vstúp vierou, pokorou a s úprimným srdcom do Božieho kráľovstva, kde Boh za Teba bojuje. Dávaj si pozor, aby si nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha Ježiša Krista, spasiteľa sveta. Ak si Ho prijal si Jeho súčasťou a ak si Jeho súčasťou, tak si aj súčasťou Izraela. Preto žehnaj židovskému národu a modli sa za Izrael. Nemaj hnev voči židom, kvôli tomu, že si zatvrdili svoje srdce. Veď mnoho krát si ho tiež zatvrdzuješ. Milý čitateľ nezatvrdzuj si svoje srdce pred Bohom Stvoriteľom. Nedaj sa oklamať diabolskou múdrosťou tohto sveta, ktorou je len ľudská filozofia a mámenie bohatstvom. Tento svet nenávidí Židov, len kvôli tomu, že je nositeľom Božieho mena, len preto, lebo sa skrze tento národ Boh zjavuje svetu. Svet však Boha odmietol. Veď sa pozri, kde je Boh v kultúre, školstve a vede, v ekonomike a v politike tohto sveta. V médiách nikto neoslavuje Boha, neustále sa oslavuje iba človek sám seba. Oslava človeka je pyšný humanizmus a pyšná sloboda, neposlušná voči Bohu. Boh je Stvoriteľ a jednoducho si nárokuje od človeka, úctu, poslušnosť, pokoru, ale nie z donútenia. On nechce, naše srdce z donútenia, ale z lásky. Milý čitateľ, ak pristúpiš s dôverou k trónu milosti a prijmeš s vierou evanjelium - radostnú správu o spasení, tak dosiahneš u Boha milosrdenstvo a nájdeš milosť a pomoc v pravom čase. Preto neváhaj a urob to DNES, lebo zajtra môže byť pre Teba neskoro. DNES ešte trvá Božia milosť, DNES sú ešte dvere otvorené. Uvedom si, že ak pre neveru nevojdeš, tak zomrieš na púšti (v čakárni) a sám seba si odsúdil a uvrhol do večného zatratenia, kde je len plač, úzkosť, škrípanie zubami. Som presvedčený, že aj tam budeš mať telo a zuby a budeš trpieť viac ako u zubára, tak, že si to ani nedokážeš predstaviť. Bože, ak existuješ daj sa mi DNES poznať. Ak je nenávisť tohto sveta voči Židom klamstvo, tak ma z neho vysloboď. Ak je Žid Ježiš Kristus Boh a naozaj aj Spasiteľ, tak ho chcem prijať. Táto modlitba Ti zmení život, ak ju povieš úprimne.

Poloha Izraela.

Tabuľka: Prostriedky v duchovnom boji

tags: #boh #za #teba #bojuje #do #psolednej