Friedrich Nietzsche je v rámci dejín západnej filozofie často vnímaný ako "podvratný" mysliteľ a "enfant terrible" filozofie, pretože vo svojich dielach nemilosrdne a občas aj nevyberavým slovníkom kritizoval takmer celú dovtedajšiu filozofickú tradíciu. Svojimi myšlienkami a štýlom Nietzsche prekročil hranice myslenia, ktoré bolo bežné do jeho doby a dodnes vyvoláva diskusie.
Narodil sa v roku 1844 v pruskom Röckene. Zomrel v roku 1899 vo Weimare.
Možno práve preto medzi jeho najdôležitejšie odkazy patrí ideál jednotlivca úplne oslobodeného od sebaklamov, ktoré si vybral sám, aj ktoré mu vnucuje spoločnosť.
Nietzsche bol talentovaný hudobník a skladateľ. Skladal klavírne skladby a piesne.
Nietzscheho dielo inšpirovalo aj psychoanalýzu, konkrétne Carla Gustava Junga, ktorý sa s Nietzscheho myšlienkami intenzívne zaoberal.
Jeho vplyv možno badať v dielach Thomasa Manna, Hermanna Hesseho a mnohých ďalších spisovateľov.
Jeho myšlienky rezonujú aj v súčasnej dobe, v ktorej prebieha debata o morálke, identite a zmysle života.
Jeho dielo malo enormný vplyv na intelektuálne dejiny 20. storočia.
Jeho dielo ovplyvnilo celé generácie mysliteľov, umelcov i politikov - od existencialistov cez psychoanalytikov až po postmodernistov.
Po ukončení internátnej školy Schulpfort sa napriek očakávaniam rodiny nestal teológom, ale venoval sa klasickej filológii, ktorú študoval na univerzitách v Bonne a Lipsku.
Ako 24ročný sa stal profesorom klasickej filológie. Už ako 24-ročný získal profesúru vo švajčiarskom Bazileji a dodnes je na zozname najmladších profesorov vôbec.
Na základe týchto inšpiračných zdrojov napísal prvé väčšie filologicko-filozofické dielo Zrodenie tragédie z ducha hudby (Die Geburt der Tragödie aus dem Geiste der Musik, 1872), ktoré sa však stretlo s nepochopením odbornej aj laickej verejnosti.
Rozpaky, nepochopenie či odmietnutie vyvolali aj jeho nasledujúce diela Nečasové úvahy (Unzeitgemässe Betrachtungen, 1876), Ľudské, príliš ľudské (Menschliches, Allzumenschliches, 1880), Ranné zore (Morgenröthe, 1881), Radostná veda (Die fröhliche Wissenschaft, 1882).
Po odchode z univerzity žil Nietzsche osamelým životom striedavo v Nemecku, Taliansku a Švajčiarsku.
Kresťanstva a jeho morálky, ktoré považoval za nanútenú ilúziu, sa týka aj jeho najznámejší citát.
„Boh je mŕtvy... A my, zabili sme ho my,“ napísal Nietzsche.
O to zlostnejšie útočil na veci, ktoré si nikto nedovoľoval spochybniť.
„Sokrata a Platóna som poznal ako symptómy úpadku, ako nástroje gréckeho rozkladu,“ útočil na základy západného myslenia.
Tradičnú a pokryteckú západnú etiku chcel nahradiť novou, kde väčšiu rolu zohráva moc.
Nietzsche kritizoval tradičnú, najmä kresťanskú morálku, ktorú považoval za „morálku otrokov“, oslabujúcu silných a privilegujúcu slabých.
Nálepku filozof však Nietzsche odmietal.
Vo svojom asi najznámejšom diele Tak hovoril Zarathustra sa ústami proroka novej morálky nazval len „posledným filozofom“.
„Všetky ideály sú nebezpečné, pretože znižujú a znehodnocujú skutočnosť.
Jeho viera neprežila rozpor s esejami Davida Straussa, ktoré kresťanské myšlienky spochybňovali.
Premiestňoval sa z miesto na miesto, hľadal tú správnu klímu a snažil sa preraziť ako nezávislý filozof.
Je si úplne istý svojej "rozhodujúcej úlohy, ktorá dejiny ľudstva rozdelí na dve polovice". Vidí ako svoje povolanie "nútiť ľudstvo k rozhodnutiam ktoré určia celkovú budúcnosť".
Myšlienkový experiment, v ktorom by človek musel prežiť svoj život presne tak, ako ho žil, nekonečne veľakrát.
Zlom v Živote Friedricha Nietzscheho
Čo sa presne 3. januára 1889 stalo, je doteraz záhadou. Najčastejšie opakovaná verzia hovorí o tom, že Friedrich Nietzsche sa psychicky zrútil, keď videl, ako šľahajú koňa.
Kráčal po turínskom Piazza Carlo Alberto, keď na opačnom konci zazrel trpiace zviera.
To je pre mnohých moment, keď profesor klasickej filológie stratil kontrolu nad svojím životom.
Keď ako 54ročný stratil kontrolu nad svojím telom aj duchom, ujala sa ho jeho sestra Elisabeth.
Od detstva trpel migrénami a bolesťami žalúdka, z armády si priniesol záškrt a dyzentériu.
Syfilis, ktorým sa nakazil údajne u prostitútky, ho podľa niektorých priviedol až k bláznovstvu.
Friedrich Nietzsche
V roku 1889 sa Nietzsche psychicky zrútil v Turíne a zvyšok života strávil v starostlivosti svojej matky a sestry.
Paradoxom Nietzscheho myslenia je, že hoci hlása relativizmus všetkých hodnôt a právd, sám často píše s prorockou istotou a autoritou.
Táto priepasť sa definitívne otvorila v roku 1889, keď Nietzsche vo veku 45 rokov utrpel nervový kolaps v Turíne.
Existuje veľa príbehov o tom, čo sa stalo, ale najčastejšie sa uvádza, že Nietzsche bol svedkom bičovania koňa na Piazza Carlo Alberto.
Potom pribehol ku koňovi, objal ho okolo krku, aby ho ochránil, a zrútil sa na zem.
Privolaní lekári mu diagnostikovali paralýzu, ktorá bola pravdepodobne dôsledkom syfilisu, ktorým sa nakazil v skorších rokoch.
Po tomto incidente Nietzsche poslal niekoľko zmätených listov svojim priateľom (známych ako Wahnsinnsbriefe - listy šialenstva), v ktorých sa podpisoval "Dionýzos", alebo "der Gekreuzigte", čo znamená "ukrižovaný".
Nakoniec žil ešte 11 rokov, v opatere rodiny, najmä sestry, ktorá sa starala aj o jeho filozofickú pozostalosť.
Nietzscheho Odkaz a Vplyv
Jeho dielo neskôr zneužili nacisti, o dožívajúceho blázna sa starali matka a sestra.
Blúznivý Nietzsche na posteli sa stal len maskotom vlastného archívu vo Weimare, ktorý zriadila.
Hoci sám filozof sa od antisemitizmu jasne dištancoval, anitsemitka Elisabeth jeho diela vydávala v nebývalých nákladoch. Scenzurované.
FILOZOFIA - Nietzsche
„Nietzscheho archív“ trikrát navštívil aj sám Führer, ktorý ho vyhlásil za „centrum nacionálne socialistickej ideológie“.
Nadšená Elizabeth mu za to vraj venovala bratovu paličku.
Jeho dielo zneužili nemeckí nacisti pre šírenie ideológie výnimočnosti árijskej rasy či antisemitizmu.
Weimarský archív Nietzscheho spisov, ktorý vytvorila jeho sestra, osobne navštívil v roku 1933 aj Adolf Hitler.
Spory o to, nakoľko je Nietzsche sám vinný za zneužitie svojich myšlienok, sa vedú doteraz.
Mnohí ho pripisujú jeho špecifickému štýlu plnému ostrého vtipu a dvojzmyslov.
Možno aj preto nemá žiadnych priamych nasledovníkov a on sám je slepou uličkou filozofie.
Rehabilitácie sa Nietzsche dočkal až omnoho neskôr.
Jeho vplyv citovali Sartre, Foucault a Derrida, ale aj hudobník skupiny Doors Jim Morrison.
„Poznám svoj údel. K môjmu menu sa raz pripne spomienka na niečo obrovské - na krízu, akej doteraz na zemi nebolo, na najhlbšie kolísanie svedomia, na rozhodnutie vyvolané proti všetkému, čo doteraz bolo vierou, požiadavkou, sviatosťou.
V kontraste voči pesimizmu, asketizmu či naivnému utiekaniu sa k iluzórnemu transcendentnu, Nietzsche odporučil vo všetkých oblastiach nášho života bezpodmienečné pritakanie tomuto pozemskému životu so všetkými jeho kladnými i zápornými stránkami.
Kľúčové Body Nietzscheho Myslenia
Nietzsche odmietal existenciu objektívnej pravdy.
Tvrdil, že všetky poznatky a hodnoty sú relatívne a závisia od perspektívy pozorovateľa.
Nietzscheho koncept „vôle k moci“ nie je jednoducho túžba po dominancii, ale fundamentálna hnacia sila všetkého života.
Ide o inštinkt pre rast, prekonávanie prekážok a rozširovanie vlastných schopností.
Nadčlovek je Nietzscheho ideál človeka, ktorý prekoná sám seba, vytvorí si vlastné hodnoty a slobodne sa rozhoduje o svojom živote.
Nietzscheho slávny výrok: "Neexistujú žiadne fakty, len interpretácie," je jadrom jeho filozofie.
Znamená to, že neexistuje neutrálny, objektívny pohľad na svet.
Každé vnímanie, každé poznanie, každé tvrdenie o pravde je vždy spojené s určitou perspektívou, s určitými potrebami, pudmi a hodnotami toho, kto interpretuje.
Nietzsche vidí za každou interpretáciou "vôľu k moci", čo je základný pohon k rastu, prekonávaniu, ovládaniu a seba-tvorbe.
Naše "poznanie" nie je snahou o zrkadlenie objektívnej reality, ale skôr spôsobom, akým si prispôsobujeme svet, aby slúžil našim životným potrebám a zvyšoval našu moc.
Smrť a Dielo
Friedrich Nietzsche zomrel 25. augusta 1900 vo Weimare.
Jeho smrť bola tichá, no jeho dielo zostalo ako výbuch do intelektuálneho sveta - výbuch, ktorý dodnes rezonuje.
Z filozofa vyvrheľa sa stal prorok moderny.
Jeho dielo rezonuje aj v súčasnosti.