Viera nás učí, že Ježiš Kristus prišiel na svet, aby sňal z nás hriech i s jeho smutnými následkami, aby nás znova zmieril s Bohom a vydobyl nám jeho priazeň. Čo ho k tomu pohlo, bola jedine láska jeho Srdca.
Pán Ježiš Kristus, Boží Syn, zostúpil na zem a stal sa človekom. Ukázal nám, že sme Božie deti.
Atanáz Veľký hovorí: „Ten, ktorý je Božím Synom, stal sa aj synom človeka.“ To znamená, že Boží Syn neprišiel k človeku, ale stal sa človekom. A hoci sa stal človekom, zostal dokonalým Bohom. Bol v človeku a existoval vo všetkom. „Bol mimo bytostí a spočíval v jedinom Otcovi. A obdivuhodné bolo, že žil a správal sa ako človek, a ako Lógos všetko oživuje, a ako Syn spolu existoval s Otcom.
Boží Syn prijal smrteľné telo, aby ho urobil nesmrteľným. Boh zostúpil na zem, aby človek vystúpil na nebesia. Boh zostúpil na zem, ale zároveň sa nachádza v nebesiach. Celý je v nebesiach a celý je na zemi. Stal sa človekom a stále zostáva Bohom. Je Bohom a prijal ľudské telo. Panna Ho drží vo svojich rukách a zároveň On drží vo svojich rukách celý svet.
Bohatý sa kvôli nám stal chudobným a nemá ani posteľ, kde by sa uchýlil. Položili Ho do skromných jasličiek. On tam pokorne leží a „nebeské mocnosti sa radujú a zem sa veselí s ľuďmi, mágovia prinášajú Vládcovi dary, pastieri sa čudujú Narodenému“.
Prichádzajú k nemu tí ľudia, ktorí videli hviezdu. „Nuž, ako keď niekto chce vidieť Boha, ktorý je od prirodzenosti neviditeľný a nijako viditeľný, uznáva Ho a chápe zo skutkov, rovnako tak ten, kto vidí Christa rozumom, nech Ho pochopí aspoň zo skutkov tela. Rovnako nech preskúma, či sú to skutky človeka alebo Boha; a keď sú ľudské, nech sa vysmieva; keď však nie sú ľudské, ale potvrdzujú Boha, nech sa nevysmieva z nezosmiešniteľného; ale skôr nech to obdivuje, pretože prostredníctvom tejto jednoduchej veci sa nám zjavili Božie veci a prostredníctvom smrti k všetkým prišla nesmrteľnosť, a prostredníctvom vtelenia Lóga sa stala známou Jeho starostlivosť o všetko, a jej poskytovateľom a stvoriteľom je Boží Lógos. Lebo On sa stal človekom, aby sme sa my stali bohmi; a On sa zjavil v tele, aby sme my mali správne chápanie o neviditeľnom Otcovi; a On znášal potupenie od ľudí, aby sme my zdedili nesmrteľnosť. On, prirodzene, neutrpel žiadnu ujmu, pretože je bez zmeny a neporušiteľný a sám Lógos a Boh. Zachováva však a zachraňuje svojou bezvášnivosťou (απάθεια) trpiacich ľudí, kvôli ktorým toto znášal. A všeobecne, úspechy Spasiteľa, ktoré vykonal prostredníctvom vtelenia, sú také dôležité a je ich toľko veľa, že ak by o nich niekto chcel rozprávať, podobal by sa na tých, ktorí pozerajú na neohraničenosť mora a chcú spočítať jeho vlny.
3 Najlepšie spôsoby | Ako zlepšiť komunikáciu a mať väčší vplyv
Stvorenie sveta a človeka
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Boh povedal: „Buď svetlo!“ A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. Svetlo nazval Dňom a tmu Nocou.
Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.“ Boh urobil oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A tak sa stalo. A Boh nazval oblohu Nebom.
Boh povedal: „Vody pod nebom nech sa zhromaždia na jedno miesto a nech sa ukáže súš.“ A tak sa stalo. Boh nazval súš Zemou a masy vôd nazval Morom.
Ďalej Boh povedal: „Zem nech vyženie zelené rastliny: rastliny prinášajúce semeno a ovocné stromy prinášajúce plody podľa svojho druhu a v nich nech je semeno na zemi.“ A tak sa stalo. Zem vyhnala zelené rastliny, rastliny prinášajúce semeno podľa svojho druhu i stromy prinášajúce plody a v nich semená podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.
Boh povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe a nech oddeľujú deň od noci, nech sú znamením období, dní a rokov, nech svietia na nebeskej oblohe a nech osvetľujú zem.“ A tak sa stalo. Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie svetlo, žeby vládlo vo dne, a menšie svetlo, žeby vládlo v noci, a hviezdy. Umiestil ich na nebeskej oblohe, aby svietili na zem a vládli vo dne v noci a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré.
Boh povedal: „Nech sa vody hemžia živými tvormi a vtáky nech lietajú ponad zem na nebeskej oblohe.“ A Boh stvoril veľryby a všetky živé tvory, ktoré sa hýbu a hemžia vo vodách, podľa svojho druhu, i všetky vtáky podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.
Boh povedal: „Zem nech vydá všetky druhy živých bytostí: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu.“ A tak sa stalo. Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky druhy zemských plazov.
Potom Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz, na našu podobu. Nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom, nad zverinou i nad celou zemou; nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi.“ A stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Vzrastajte a množte sa. Naplňte zem a podmaňte si ju.
Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy s ich ovocím, v ktorom je semeno, aby vám boli za pokrm. A všetkým živočíchom zeme, všetkému nebeskému vtáctvu i všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe život, dávam za pokrm všetky zelené rastliny.“ A tak sa stalo. A Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré.
Takto boli dokončené nebo a zem i všetka ich nádhera.
Stvorenie sveta
Dôsledky hriechu
Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil.
Nato Boh riekol: Kto ti oznámil, že si nahý?
Nato riekol Hospodin Boh žene: Čo si to urobila?
Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá.
A Adamovi riekol: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti zakázal: Nebudeš jesť z neho!
Hospodin Boh však riekol: Hľa, človek je už ako jeden z nás, keďže pozná dobro i zlo.
Vykúpenie a nový život
Bratia, všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení. Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.
Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť.
Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu.
Modlitba ako dialóg s Bohom
Ľudia, stvorení na Boží obraz, tiež potrebujú komunikovať so svojím Otcom a Stvoriteľom. A túto konverzáciu nezačíname my, ale Boh. To On ako prvý oslovuje nás, hoci my ľudia Ho nie vždy počujeme a chápeme. To v modlitbe máme príležitosť stretnúť sa s Bohom.
Modlitba je stretnutie osôb, pri ktorom človek počúva, čo mu Boh hovorí, a odhaľuje Bohu, čo má v srdci. Táto interakcia s Bohom je veľmi dôležitá pre každého človeka. Toto je dialóg: Boh hovorí - človek počúva a naopak...
Modliť sa znamená predovšetkým počúvať Boha. Modlitba je konverzácia s Bohom, ktorý neiniciujeme my, ale Boh. On k nám hovorí neustále skrze svojho Syna (porov. Hebr 1,1), hoci my si to neuvedomujeme bezprostredne.
Postupne nás Boh prostredníctvom praxe modlitby učí, že konverzácia sa nezačína našimi slovami, ale skôr naším počúvaním.