Viera v Ježiša Krista má pre mnohých ľudí hlboký a transformačný význam. Nie je to len otázka náboženskej príslušnosti, ale skôr osobný vzťah, ktorý ovplyvňuje ich hodnoty, správanie a pohľad na svet. Tento článok sa zaoberá významom Ježiša v srdci veriaceho človeka a jeho vplyvom na život.
Paralelne s prebiehajúcom Rokom viery v katolíckej cirkvi sa Ordinariát OS a OZ SR zapojil aj do prípravy na slávenie 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Keďže obe iniciatívy sú príležitosťou na prehĺbenie viery a bližšie poznávanie dokumentov Cirkvi, historických udalostí v jej dejinách, ale aj jej veľkých osobností, medzi ktoré apoštoli Slovanov nepochybne patria, obrátil sa ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek na jemu zverených veriacich v uniformách príslušníkov Ozbrojených síl a ozbrojených a záchranných zborov a ich rodiny s úvahou pod názvom: „Synovia dôstojníka si nás podmanili láskou“.
V nej sa prihovára veriacim myšlienkami približujúcimi život a dielo oboch vierozvestcov, ako aj význam a zmysel ich odkazu pre generácie našich predkov i súčasnosť. Úvahu zakončuje ordinár Rábek modlitbou k obom svätcom.
Život svätých Cyrila a Metoda
V roku 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava prišli do našich krajov misionári z Byzancie, rodní bratia Konštantín a Metod. Obaja mali z domu dobrú ľudskú a kresťanskú výchovu, vysoké vzdelanie a veľkú praktickú múdrosť.
Aby splnili svoje poslanie, museli opustiť vysoké spoločenské postavenie a kultivované prostredie. Konštantín bol bibliotekárom u patriarchu a vyslancom cisára, Metod bol predstaveným významného kláštora. Odobrali sa do krajín, kde žil nevzdelaný a jednoduchý ľud. Avšak od chvíle, keď dostali a prijali misijné poslanie k našim predkom, zamerali celý svoj záujem iba na to, ako týmto ľuďom pomôcť, ako im priblížiť kresťanské posolstvo, ako začleniť ľudí do spoločenstva Cirkvi a zabezpečiť im trvalú duchovnú starostlivosť, ako odovzdať vzdelanosť a spoločenský poriadok. Nemysleli na seba, nehľadali žiadne svoje záujmy, ale všetky svoje sily a schopnosti vložili do obetavej služby našim predkom.
Prvé, čo urobili, bolo, že Konštantín vytvoril pre náš vtedajší jazyk písmo a začal prekladať do staroslovenčiny knihy Svätého písma. Kultúra nášho národa sa začína prvými slovami Jánovho evanjelia, preloženými Konštantínom a napísanými hlaholikou: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ (Jn 1, 1).
Dôvera ako kľúčový prvok
Prežívame Odvážny rok a dôverovať vyžaduje u každého jedného z nás obrovskú odvahu. Mnohokrát to ani sami nedokážeme, preto sa inšpirujme postavami v tomto príbehu. Postavy apoštolov sú spomenuté, no o ničom inom, o nijakej inej ich činnosti na tejto svadbe, sa nepíše.
Je ale spomenutá veľmi dôležitá osoba, ktorá je tiež medzi pozvanými, a to je Mária, Ježišova matka, naša Nebeská matka. A práve pri nej sa zastavme a všimnime si jej odvahu a zároveň dôveru. Všetci vieme, že voda je k životu nevyhnutná, nevieme si bez nej predstaviť náš život. Ale ponúknuť hosťom na svadbe len vodu? To nie je najlepší nápad. Aká by to bola svadba bez vína? A práve to sa na svadbe stalo, víno sa minulo, „nemajú vína“.
Panna Mária to tieţ veľmi dobre vie, preto v plnej dôvere hovorí sluţobníkom, aby urobili všetko, čo im Jeţiš povie. Sluţobníkom, čiţe aj Tebe. Skús sa vžiť do tej situácie: stojíš tam a čakáš, čo sa bude diať, ako to bude ďalej, odkiaľ vezmeš víno, čo povieš hosťom, ženíchovi, starejšiemu... Obrovský problém, prerastá Ti to cez hlavu. Nevieš ako ďalej.
Nikto nie je nablízku, aby ti poradil, aby ti pomohol... Koľkokrát si bol v takejto situácii bez riešenia, ako keby bez nádeje. Máš pocit, ţe na všetko si sám. Dostávaš sa do slepej uličky a nevidíš ţiadne východisko. A ako riešenie je tu len hlas ţeny -„urobte všetko, čo vám povie“. A v Tebe rezonuje otázka, ako to pomôže, ako to zmení konkrétnu situáciu? Z obyčajnej vody predsa víno nemôže byť. Mám urobiť všetko, ale prečo? Veď to nie je logické! Isto existuje nejaké iné riešenie... No zdá sa, že nie. Nevidíš to ako riešenie, ba dokonca - považuješ to za úplnú hlúposť! To bude hanba! Ako to prežijem? Z vody víno? Prečo? Musí byť iné riešenie! Neostane Ti ale nič iné...
Povzbudení týmito slovami ženy - matky, služobníci robia všetko tak, ako to chce Pán. Ty si ten služobník, si medzi tými služobníkmi, ktorí sa učia počúvať a to, čo počujú, aj uskutočňovať. Naplnia nádoby vodou a napriek tomu, že vedia, že je to len obyčajná voda, zanesú ju starejšiemu. Určite to nebolo jednoduché. Skutok plný otázok a strachu, no žena -matka, Mária, nestráca svoju dôveru, a to isté chce aj od Teba. A ovocím tejto dôvery je to, čo by nikto nečakal. Z obyčajnej, bežnej, každodennej vody je to najlepšie víno. Nie nejaké zlé, podradné víno, ale dobré víno. Pretože Boh, keď mu dôveruješ, nedá Ti zlé, podradné či nepotrebné veci, ale dá Ti to najlepšie.
Preto nás Panna Mária učí počúvať a dôverovať Bohu. Učí nás hľadať a uskutočňovať v našom živote nie to, čo chceš Ty, ale to, čo v Tvojom živote chce Boh. Z vody - víno. Dá sa to, Boh to dokáţe. Z Tvojho problému - východisko. Dá sa to, Boh to dokáţe. Z Tvojho obyčajného ţivota - výnimočný, dobrý a plodný ţivot. Dá sa to, Boh to dokáţe. Jediné, čo potrebuješ, je učiť sa od Panny a Matky bez otázok a strachu dôverovať a odváţne prosiť.
Dôverovať Bohu znamená prežívať všetko s Ním, byť spojený s Ním, počúvať Ho a urobiť všetko, čo povie, no nie ako otrok, zo strachu, ale v plnej oddanosti. Mať Ho na prvom mieste v Tvojom živote a prispôsobovať sa tomu, čo chce On a nie prispôsobiť si Jeho na to, čo chceš Ty. Vždy, keď sobášim, dávam novomanželom do daru kríž. Na tomto kríži pred oltárom vykonajú prísahu vernosti. Povzbudzujem ich, aby ho vo svojom domove dali na viditeľné miesto, aby im stále pripomínal ich krásny deň uzavretia sviatosti manželstva. Tento kríž sa však nie vždy dostane na dôstojné miesto. Raz som sa opýtal jedného páru, kde ho majú. Odpovedali, že si ho strážia odložený v zásuvke, pretože sa im nehodí do interiéru, ani k nábytku. Áno, mnohokrát Boh „nepasuje“ do nášho života, do nášho životného interiéru. Neprežívame s ním živý vzťah, nevieme mu dôverovať, strácame odvahu. No matka Božia, Panna Mária, nás učí počúvať a dôverovať. A tak sa z obyčajných vecí (z vody) stáva niečo lepšie (víno) - v plnej dôvere, že sa nesklameme.
Preto aj Tebe dnes hovorí: „Urob všetko, čo Ti prikáţe, aj keď sa to na prvý pohľad zdá byť nezvyčajné alebo „out“. Ty sám nezvládneš zmeniť vodu na víno, ale Boh, náš Pán, to dokáţe, len potrebuje Tvoju dôveru.“ Buď odvážny, dôveruj tak, ako dôverovala naša Nebeská Matka. Vyprosuj vo svojej modlitbe pre seba a pre všetkých mladých takúto odvahu. Stačí jednoduchý povzdych: „Hľa, tvoj služobník, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
List Koľkokrát si už zobral do rúk Sväté Písmo? A kedy naposledy? Je možné, že to nebolo ani tak dávno. Možno si ho len tak preložil na nejaké iné miesto, možno si ho aj prelistoval. Teraz Ťa pozývam, aby sme spolu trochu listovali a spoznali aktuálnosť Božieho Slova v Tvojom živote. Nájdeme tam mnoho podnetov na zmenu života, množstvo povzbudení, usmernení a rád. Stretávame sa s odvahou, ale najmä s dôverou; s ťažkosťami, ale aj s nádejou; s hriechom a so zviazanosťou, ale na druhej strane aj s Kristovým víťazstvom a slobodou. Celé Sväté Písmo nám odkazuje jediné: Boh Ťa miluje. Veríš tomu? Dôveruješ mu? Možno si povieš - ja to tam nevidím. Niekedy nevieme pochopiť to, čo prečítame. Práve preto skúsme spoločne objaviť ako nás Sväté Písmo posúva, napríklad v dôvere. Jedným z príbehov, kde je dôvera kľúčová, je aj opis uzatvárania manželstva - svadba v Káne Galilejskej.
Rozmýšľal si niekedy nad tým, o čom rozpráva táto stať? Mnohokrát, keď si tento príbeh len tak prečítaš alebo vypočuješ, skonštatuješ, že ho už poznáš, možno si predstavíš aj radosť ľudí na svadbe, jedlo, pitie, tanec, zábavu... A popritom všetkom si ani nevšimneš podstatu prejavu veľkej dôvery, ktorá sa skrýva v týchto riadkoch. V tejto stati spoznávame zázrak Pána Ježiša - premenenie vody na víno. Skúsme sa však pozrieť na to, čo prechádza tento zázrak. Dalo by sa to pomenovať jednoducho - dôvera.
5. Božie slovo prichádza do našich životov rôznymi spôsobmi. Čo s ním spravíš, určí tvoj smer. 5. Božia výzbroj nie je náboženská metafora, ale praktický a nevyhnutný nástroj pre každého, kto chce obstáť v duchovnom boji. 5. Žalm 18 je mocným vyznaním dôvery v Boha ako silu, ochrancu a vysloboditeľa. 5. 5. Pravé evangelium vs. Série Pravé evanjelium pomáhá rozpoznat rozdíl mezi pravým a falešným evangeliem, duchem i Ježíšem. 21. Kristova krv nie je len teologický pojem - je to moc, ktorá očisťuje, ospravedlňuje a chráni. 5. Spoznaj moc živého Božieho slova, ktoré premieňa náš každodenný život. 22. Víťazstvo cez Kristov kríž prichádza vtedy, keď prijmeme, čo Ježiš pre nás urobil. 16. Kurz o víťazstve nad strachom. Nauč sa, ako poraziť mocnosti strachu a získať slávne víťazstvo v Kristovi. 16. Každý z nás si dennodenne prechádza neľahkými prekážkami či bojmi, ktoré mu život prinesie.
Choroby, sklamania, depresia, zlé rodinné, priateľské či partnerské vzťahy, rozvody, rozchody, ohováranie, osočovanie, znásilnenia, vraždy… „Prečo, Pane?“ Otázka, ktorú sa zvykneme Boha opýtať ako prvú, keď do nášho života príde ťažkosť a trápenie. Prečo Boh dopustí, aby som trpel? A načo je toto utrpenie dobré? Si zvedavý, prečo práve ty musíš niesť tento kríž? A prečo v tomto čase? Veľakrát sa cítiš nepochopený v tom, čo prežívaš, čo sa deje v tvojom srdci?Neboj sa zakričať moje meno nahlas.Pozývať Boha do tvojho utrpenia znamená dovoliť mu, aby ho premenil na víťazstvo. Boh ťa z každej ťažkosti, ktorou si musíš prejsť, vyvedie cestou, ktorá ti prinesie úžitok, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá. Každý úlomok tvojho života tvorí jeden majstrovský neopísateľný obraz. A Boh ťa skrze túto biedu formuje.
No určite si si prešiel tým, že si sa modlil a prosil Boha o pomoc, no mal si pocit, že Boh mlčí. Nastal nový deň a ty si v súžení znovu opakoval, že Boh ťa nepočuje a nie je tu. Poviem ti, je to normálne. Je normálne mať pocit, že nás Boh nepočuje a takisto i to, že si myslíme, že je ďaleko a opustil nás. On nám rozumie. On je ten, ktorý vidí do nášho srdca, pred ktorým nemusíme skrývať to, čím si prechádzame.
Dnes ti chcem povedať, že Boh je práve teraz tam, kde si ty. Boh je v centre tvojho srdca a prežívania danej situácie. Nevzdialil sa. Aj keď si možno myslíš, že ťa opustil. Jedinou cestou, ako prekonať všetky prekážky života, je odovzdanosť. Sama som si prešla ťažkou životnou skúškou, kedy som mala pocit, že Boh na mňa nemá práve teraz čas. Modlila som sa, prosila, verila, čakala na zázrak. Tak veľmi som Bohu hovorila o svojom prežívaní, túžbach a pocitoch, až sa moja modlitba z odovzdanosti Bohu zmenila na to, čo chcem ja. Tak veľmi som prosila, aby sa veci zmenili a zlepšili namiesto toho, aby som sa toho pustila a dovolila Bohu konať.
Bola som presvedčená o tom, že som Bohu všetko odovzdala. No čo znamená úplná odovzdanosť? Znamená to aj napriek túžbam, ktoré mám, dovoliť Bohu, aby bol v centre môjho problému, môjho prežívania, môjho života i srdca. Odovzdanosť znamená nechať Boha konať. Dovoliť mu priniesť požehnanie do môjho života v takej miere, ktorá mi prinesie úžitok a radosť a dá mi silu vydržať i prekonať dané trápenie.
Boh ťa znova volá k úplnej odovzdanosti. Ježiš tak veľmi túži, aby si vedel, že je stále pri tebe. Veľmi túži, aby ho skrze teba druhí spoznali. Tak veľmi túži, aby si spoznal, že si milovaný. Tak veľmi milovaní až na smrť na kríži…Ale krížom to nekončí - poď za ním - za vzkrieseným Kristom, ktorý prináša život.
Nebolo by skvelé, keby ti niekto jednoducho predložil jasné dôkazy o existencii Boha? Žiadne myknutie plecom. Začnime však niekde inde. Každý dôkaz sa dá prekrútiť alebo „racionálne“ vysvetliť, ak sa daný človek vopred rozhodne neveriť mu. Je to podobné, ako keď niekto odmieta veriť tomu, že človek vystúpil na Mesiac. Nezáleží na tom, koľko informácií mu predložíš - satelitné zábery kozmonautov prechádzajúcich sa po Mesiaci, rozhovory s nimi, kamene z Mesiaca… jeho názor sa nezmení.
1. Je množstvo príkladov, ktoré poukazujú na to, že vesmír nevznikol náhodou. Zem… Jej rozmery sú dokonalé. Veľkosť Zeme a jej zodpovedajúca gravitačná sila udržiava tenkú vrstvu dusíkatých a vodíkových plynov, ktorá sa rozprestiera len do výšky cca. 70 km nad povrchom Zeme. Keby bola Zem menšia, jej atmosféra by nebola vhodná pre život, ako napr. planéta Merkúr. Zem sa nachádza v ideálnej vzdialenosti od Slnka. Všimni si napríklad teplotné výkyvy: je to zhruba od -35 do +50 °C.
Keby naša Zem bola o niečo ďalej od Slnka, všetci by sme zamrzli. A keby bola bližšie? Zhoreli by sme. Čo i len nepatrný rozdiel v pozícii Zeme voči Slnku by život na našej planéte znemožnil. Zem tak zotrváva v ideálnej vzdialenosti od Slnka, pričom sa okolo neho otáča rýchlosťou takmer 90 000 km/hod. Aj náš Mesiac má správnu veľkosť a vzdialenosť od Zeme. Pôsobením jeho gravitácie vznikajú dôležité javy ako príliv, odliv a iné pohyby. Voda… Je bez farby, vône, chuti, a predsa by bez nej žiadny živý tvor nedokázal prežiť. Organizmus rastlín, živočíchov i ľudí sa skladá prevažne z vody (približne dve tretiny ľudského organizmu tvorí voda). Voda má nezvyčajne vysoký bod varu a mrazu. Umožňuje nám žiť v prostredí s rozkolísanou teplotou, pričom v nás udržiava stálu telesnú teplotu cca. Voda je univerzálnym rozpúšťadlom. Voda je zároveň chemicky neutrálna. Voda má jedinečné povrchové trenie. Deväťdesiatsedem percent všetkých vôd Zeme tvoria oceány. Na našej Zemi však existuje systém, ktorý filtruje z vody soľ a potom túto vodu rozširuje po celej planéte.
Vďaka vyparovaniu morská voda zbavená soli vytvára oblaky, ktoré dáva vietor do pohybu, aby zavlažovali pevninu dostatočným množstvom vody pre vegetáciu, živočíchy i ľudí. Ľudský mozog… Simultánne spracúva neuveriteľné množstvo informácií. Tvoj mozog vníma všetky farby a predmety, ktoré vidíš, teplotu v miestnosti, tlak tvojich nôh na podlahu, okolité zvuky, sucho v tvojich ústach, dokonca aj povrch klávesnice, na ktorej máš prsty. Tvoj mozog registruje a spracováva tvoje emócie, myšlienky a spomienky. Zároveň kontroluje stále funkcie tvojho tela ako napr. Ľudský mozog dokáže spracovať viac než milión podnetov za sekundu. Tvoj mozog analyzuje dôležitosť každej jednej informácie, pričom vyfiltruje tie, ktoré sú relatívne nedôležité. Práve táto funkcia ti umožňuje sústrediť sa a efektívne fungovať každý deň.
Keď NASA vyšle do vesmíru raketoplán, predpokladá sa, že ho nenaplánovala opica, ale inteligentné a rozumné ľudské bytosti. Čím možno vysvetliť existenciu ľudského mozgu? Oko… Dokáže rozlišovať až 7 milión odtieňov. Má automatické zaostrovanie a dokáže spracovať neuveriteľných 1,5 milióna informácií - naraz. Evolúcia sa zameriava na mutácie a zmeny vrámci existujúcich organizmov. 2. Vedci sú presvedčení, že náš vesmír vznikol pri jedinej obrovskej explózii energie a svetla, ktorý nazývame veľký tresk. Bol to počiatok všetkého, čo existuje. Vesmír neexistoval vždy. Mal svoj počiatok… ale čo ho zapríčinilo? 3. Vesmír sa riadi konštantnými zákonmi prírody. Ako je možné, že tu máme prírodné zákony, ktoré sa nikdy nemenia? Aj najväčších vedcov zaráža, aké je to zvláštne.
Z logického hľadiska nie je nevyhnutné, aby sa vesmír riadil akýmikoľvek pravidlami, nieto ešte aby podliehal matematickým pravidlám. Tento údiv pramení z uznania skutočnosti, že vesmír sa takto správať nemusí. 4. Akákoľvek inštrukcia, akékoľvek učenie, akékoľvek školenie si vždy vyžaduje určitý zámer. Každý, kto napíše inštrukčný manuál, ho píše s určitým cieľom. Vedel si, že v každej jednej bunke tvojho tela sa nachádza podrobný inštrukčný kód, veľmi podobný miniatúrnemu počítačovému programu? Možno vieš, že počítačový program sa skladá z jednotiek a núl, napr: 110010101011000. Spôsob, akým sú tieto čísla usporiadané, komunikuje počítačovému programu, čo má robiť. Kód DNA v našich bunkách je podobný. Skladá sa zo štyroch prvkov, ktorým dali vedci skratky A, T, G a C.
V ľudskej bunke sú usporiadané asi takto: CGTGTGACTCGCTCCTGAT atď. Tak ako ty dokážeš nastaviť svoj telefón tak, aby na ňom zazvonil budík, aj DNA vydáva inštrukcie bunke. DNA je program zložený z troch miliárd písmen, ktorý vydáva bunke povel, ako sa má správať. Prečo je to také zvláštne? Človek si musí položiť otázku: Ako sa tento informačný program dostal do každej bunky ľudského tela? Toto nie sú obyčajné chemické prvky. Toto sú prvky, ktoré vydávajú inštrukcie a ktoré veľmi detailným spôsobom kódujú, ako sa má telo človeka vyvíjať.Prirodzené biologické príčiny nie sú dostačujúcim vysvetlením existencie programovaných informácií. 5.
Vieme, že Boh existuje, lebo sa s nami snaží nadviazať vzťah. V minulosti som bola presvedčená ateistka. A ako mnohým ateistom, aj mne liezlo na nervy, ako mohli ľudia veriť v Boha. Čo poháňa ateistov, aby strávili toľko času, pozornosti a energie vyvracaním niečoho, čomu ani neveria, že existuje? Prečo to robia? Keď som ešte bola ateistka, svoje konanie som pripisovala snahe pomôcť tým úbohým ľuďom, ktorí prepadli sebaklamu či náboženským bludom, aby som im vysvetlila, že ich nádej je založená na úplne nesprávnej báze. Ale ak mám byť čestná, musím uznať, že som mala ešte jeden motív. Keď som kládla náročné otázky tým, čo verili v Boha, hlboko vo svojej duši som bola zvedavá, či ma dokážu presvedčiť o opaku.
Súčasťou mojej „misie“ bolo oslobodiť sa od otázky Boha. Neuvedomovala som si však to, že dôvod, prečo ma toľko zamestnávala otázka existencie Boha, bol ten, že ma k tomu „tlačil“ samotný Boh. Prišla som k presvedčeniu, že Boh chce byť poznaný. Stvoril nás s tým zámerom, aby sme ho poznali. Obklopil nás dôkazmi o sebe a neustále pred nás stavia otázku o svojej existencii. Nedokázala som uniknúť myšlienkam o tom, že čo ak Boh naozaj je. Podobnú skúsenosť majú aj iní. Malcolm Muggeridge, ľavicový filozof a spisovateľ, napísal: „Mal som pocit, že napriek svojmu hľadaniu niekto hľadal mňa.“ C. S. Lewis si spomína: „Sotva som svoju myseľ odtrhol od svojej práce, noc čo noc som cítil trpezlivé, neúprosné dobiedzanie toho, koho som ja tak zúfalo nechcel stretnúť. Lewis po tom, čo spoznal Boha, napísal knihu Zaskočený radosťou. Ani ja som nemala žiadne očakávania, keď som uznala, že Boh existuje. 6.
Prečo práve Ježiš? Ak preskúmaš najväčšie náboženstvá sveta, zistíš, že Budha, Mohamed, Konfucius aj Mojžiš pokladali seba samých za učiteľov či prorokov. Ani jeden z nich nikdy netvrdil, že je rovný Bohu. Ježiš to však o sebe trvdil. A práve tým sa Ježiš líši od všetkých ostatných - to ho robí výnimočným. Povedal, že Boh existuje a že ho máme rovno pred očami. Aj keď hovoril o svojom Otcovi na nebesiach, nehovoril to s postojom odstupu, ale blízkej jednoty s Otcom, jedinečnej v histórii ľudstva. Povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života.“ Nárokoval si na vlastnosti, ktoré sú príznačné len pre Boha: schopnosť odpúšťať ľuďom ich hriechy, oslobodiť ich od hriešnych návykov, dať im zmysluplný a hojný život na zemi a večný život v nebi.
Na rozdiel od iných učiteľov, ktorí zameriavali pozornosť ľudí na svoje slová, Ježiš poukazoval na seba samého. Nehovoril: „Nasledujte moje slová a nájdete pravdu.“ Povedal: „Ja som cesta, i pravda, i život. Čím dokazoval Ježiš svoj božský pôvod? Robil veci, ktoré ľudia nedokážu robiť. Ježiš konal zázraky. Vyliečil ľudí - slepých, chromých, hluchých, dokonca niekoľkých vzkriesil aj z mŕtvych. Mal nad vecami moc - dokázal z ničoho nič stvoriť toľko jedla, ktoré nasýtilo tisícky ľudí. Konal zázraky nad prírodou - kráčal po vodnej hladine, zastavil ničivú búrku, aby zachránil svojich priateľov. Ľudia ho nasledovali všade, kam šiel, lebo Ježiš nadprirodzeným spôsobom napĺňal všetky ich potreby. Čo Ježiš odhalil o tom, aký je Boh? Ježiš ukázal, že Boh je nežný a milujúci, že vie o našej sebeckosti a chybách, napriek tomu však túži po vzťahu s nami.
Ježiš nám zjavil, že aj keď nás Boh považuje za hriešnikov hodných trestu, jeho láska k nám zvíťazila a Boh vymyslel nový plán. Boh na seba zobral podobu človeka a prijal trest za naše hriechy. Zdá sa ti to absurdné? Možno, ale veľa milujúcich otcov by sa s radosťou vymenili so svojimi deťmi na onkologickom oddelení, keby to bolo možné. Ježiš zomrel za nás, aby nám bolo odpustené. V žiadnom inom náboženstve na svete nevidíme, že by sa Boh priblížil k človeku. Prostredníctvom Ježiša nám Boh umožnil, aby sme s ním mohli mať osobný vzťah.
Ježiš dokázal, že má srdce ako Boh - plné lásky, napĺňa naše potreby a priťahuje si nás k sebe. Vďaka jeho smrti nám môžu byť odpustené hriechy, Boh nás plne prijíma a úprimne miluje. Existuje Boh? Ak to chceš vedieť, preskúmaj Ježiša Krista. Boh ťa nebude nútiť veriť v neho, aj keby mohol. Namiesto toho poskytol dostatočné dôkazy o svojej existencii, aby sme mohli na to zareagovať. Rozhodnutie záleží na tebe, nikto ťa k tomu nemôže prinútiť. Ak chceš, aby ti Boh odpustil, a ak s ním chceš mať vzťah, môžeš ho hneď teraz poprosiť o odpustenie a o to, aby vstúpil do tvojho života. Ježiš povedal: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak po tom túžiš, ale nevieš, ako to vyjadriť slovami, možno ti pomôže nasledujúca modlitba:„Pane Ježišu, ďakujem, že si umrel za moje hriechy. Poznáš môj život a vieš, že potrebujem odpustenie. Prosím ťa, aby si mi teraz odpustil. Príď do môjho života. Ďakujem ti, že so mnou chceš mať osobný vzťah. Boh pokladá tvoj vzťah s ním za trvalý. O tých, ktorí v neho veria, Ježiš povedal: „Ja ich poznám a oni ma nasledujú. Takže existuje Boh?