Je homosexualita hriech? Pohľady a postoje v kontexte viery

Otázka, či je homosexualita hriech, je dlhodobo predmetom diskusií a rôznych interpretácií, najmä v náboženskom kontexte. V súčasnosti je táto téma veľmi aktuálna a vyvoláva silné emócie na oboch stranách.

Biblický pohľad a jeho interpretácie

V základnej línii je hodnotenie homosexuality v Biblii, v Starom a Novom zákone, jednoznačné: Je to hriech proti Bohu a predstavuje závažné previnenie. Exegetické poznámky sa v zásade obmedzujú na stručné konštatovanie: “Nová zmluva odmieta mužské a ženské h[omosexuálne] akty (Rim 1:26-27) a spomína najmä žiadostivcov a ‘sodomitov’ (1Kor 6:9-10; 1Tim 1:9-10).

Bailey z toho pre sexuálnu etiku cirkvi vyvodzuje obmedzenie legitímnych sexuálnych vzťahov na “heterosexuálne a najmä manželské vzťahy”. Dodáva však, že v tejto otázke panuje v cirkvi nesúhlas. V roku 1962 bol židovský sociálny etik Hans-Joachim Schoeps prvým nemeckým autorom, ktorý vystúpil s podrobným exegetickým príspevkom. Schoepsov príspevok priniesol radikálne prehodnotenie biblických textov: Podľa neho starozmluvné verše nie sú etickými smernicami, ale čisto kultovo-kritickými textami, ktoré sú zamerané výlučne proti kultovej prostitúcii v kanaánskom prostredí Izraela.

Popri tomto výrazne hermeneutickom prístupe sa koncom 20. storočia presadil prístup, ktorý argumentuje predovšetkým sociokultúrnym kontextom (napr. Karl Hoheisel). V nadväznosti na neskoro moderné koncepcie identity sa tvrdí, že homosexualita mala v staroveku úplne iné “miesto v živote” ako dnes. V tom čase sexualita osôb rovnakého pohlavia znázorňovala a upevňovala spoločenské mocenské vzťahy (napr. pán a sluha). Konsenzuálna a verná láska medzi osobami rovnakého pohlavia neexistovala.

Ale aj v takýchto partnerských vzťahoch sa dnes v každom prípade v sexuálnej praxi deje presne to, čo je konkrétne pomenované v starozákonnej 3. Knihe Mojžišovej (Lv 18:22; Lv 20:13) a v novozákonnom Liste Rimanom (Rim 1:26): Súlož mužov s mužmi. Práve tieto sexuálne akty sú odsúdené ako “ohavnosti”, resp. V čase Starého a Nového zákona sa určite ešte nepočítalo s “dlhodobými milostnými vzťahmi s osobami rovnakého pohlavia”, ako je to dnes.

Podľa môjho názoru za týmto vývojom nie je veľký pokrok vo výklade príslušných biblických textov, ale obrovský spoločenský tlak, pod ktorým sa dnes nachádza cirkevné kázanie a prax. Dnes je situácia úplne iná. Homosexualizácia súčasnosti dosahuje rekordnú úroveň. Ba čo viac: zdá sa, že okolo homosexuálov vznikol dráždivý kult, homosexualita sa stala akýmsi náboženstvom.

Kto vyjde von, stane sa žiarivým mučeníkom vyznávajúcej cirkvi. Každý, kto sa postaví proti tomuto kultu, je vyhnaný. Tak ako vo všetkých systémoch viery, aj tu platí to isté: Každý, kto sa mračí, sem nepatrí.

Odborné a osobné pohľady

Psychológ Robert Máthé, ktorý pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave a v Slovenskej sexuologickej spoločnosti, tvrdí, že homosexualitu si človek nijakým spôsobom nevolí. „Sexuálna orientácia je celoživotne daná a žiadnym spôsobom sa nedá zmeniť. Svoju sexuálnu orientáciu si nevolíme, ale máme ju biologicky podmienenú. Tak ako ľudia s väčšinovou, t. j. heterosexuálnou orientáciou, ani gejovia a lesby si svoju orientáciu nevybrali.“ Aj Máthé považuje homosexualitu za bežný prejav sexuálneho správania.

„Riešila som to a riešila,“ vraví Mária Ščepková, ktorá sa otvorene hlási k homosexuálnej orientácii. „Vychádzalo mi z toho, že Boh buď neexistuje, alebo je zvláštne krutý. S takým Bohom by však nik nedokázal žiť. Uvedená podmienka pri homosexualite odpadá. „Svoju homosexualitu prežívam ako spôsob bytia. Nie je to len niečo, čo človek cíti v pohlavných orgánoch, je to spôsob cítenia, lásky, vzťahu. Roky som počúvala, že homosexualita je ohavnosť a hriech.

„Bola som v tom, že homosexualita je hriech, a mala som predstavu, že sa musím liečiť,“ hovorí Mária Ščepková, keď spomína, ako v 90. Zo všetkých síl sa snažila žiť podľa cirkevného učenia, no ako vraví, „skoro ma to priviedlo k smrti“. „Roky som sa riadila dobrým stromom - dobre myslenými teóriami, predpismi a radami -, no môj stav bol stále horší. Prehlbovala sa depresia a úzkosť, brala som stále silnejšie lieky a hlavne, bola zo mňa vnútorná mŕtvola a mala som túžbu nežiť.

Rozpor, ktorý plynul z homosexuálnej orientácie a viery, priviedol Ščepkovú nielen k samovražedným myšlienkam. „Skoro som stratila vzťah s Bohom,“ vraví. „Dlho som myslela, že Boh sa na život pozerá len tak, ako to vidí katolícka cirkev. Ani dnes nemám odpovede. Ščepková ukazuje aj iné rozpory: „Ak by heterosexuál zhrešil hoci aj každý deň s iným partnerom, je dobrým synom cirkvi, ak sa vyspovedá.

Snahy o "liečbu" a pastoračné prístupy

Peter Kovalčík z Linky Valentín pre Denník N povedal, že homosexualitu nepovažujú za chorobu, od jej liečby sa dištancoval, no prihlásil sa k tomu, že homosexualita nie je normálna. Kovalčík tiež tvrdí, že homosexualitu považujú za zranenie. „Je stavom nedokončeného rozvoja osobnosti po emocionálnej stránke a stavom nenaplnenej potreby lásky vo vzťahu s osobou rovnakého pohlavia. Pomoc, ktorú Linka Valentín homosexuálom ponúka, spočíva v „duchovných uzdraveniach z homosexuality“.

Ščepková má tiež skúsenosti so skupinami pre takzvanú pastoráciu homosexuálov. „Jedni ponúkajú duchovné riešenia: sviatosti, modlitbu a Bibliu. Keď som sa ešte dávno na nich obrátila, prišla mi hrubá obálka a v nej kópie duchovných textov, no nič o homosexualite. Je to, ako keby ste mali zlomenú nohu a hovorili vám, aby ste sa veľa modlili. Kovalčík z Linky Valentín tvrdí, že majú „pomerne veľa“ prípadov ľudí, ktorým pomohli. Psychológ Máthé to však spochybňuje: „Uvedené postupy nemôžu viesť k žiadnej zásadnej zmene či k ‚preorientácii‘. Zmena môže nastať jedine na úrovni správania navonok, s úmyslom vyhovieť svojmu okoliu.

Kovalčík z Linky Valentín je však presvedčený, že hoci homosexualita nie je voľbou, ľudia jej môžu vzdorovať tak, že sa rozhodnú pre život v celibáte. Roman Dulgerov podstúpil v 80. rokoch averzívnu terapiu, aby nebol gej. Dávid Marcel z Gay Christians Slovakia objasnil, ako vyzerá pastoračné sprevádzanie u nás a vo svete: „Človeka navádzajú k životu v čistote, čo sa nechápe ako integrácia sexuality do života človeka, ale práve naopak, ako zrieknutie sa akejkoľvek sexuálnej aktivity a celoživotný celibát. Pripomenul, že v Spojených štátoch existujú organizácie, ktoré sľubujú liečbu z homosexuality. Dodajme, že Americká psychologická asociácia, Americká psychiatrická asociácia a rad ďalších odborných inštitúcií dôrazne varujú pred akoukoľvek snahou meniť sexuálnu orientáciu človeka.

Postoje cirkvi a pápeža Františka

Pápež František v rozhovore pre agentúru AP kritizoval zákony, ktoré kriminalizujú homosexualitu, ako „nespravodlivé“. Pápež vyhlásil, že takéto zákony sú „nespravodlivé“, a povedal, že Katolícka cirkev môže a mala by sa usilovať o ich zrušenie. Pápež je presvedčený, že Katolícka cirkev by mala prijímať každého a nediskriminovať. Boh totiž miluje všetky svoje deti také, aké sú.

Cirkevné učenie tvrdí, že homosexuálne činy sú hriešne alebo vnútorne neusporiadané. Pápež povedal, že treba rozlišovať medzi zločinom a hriechom, pokiaľ ide o homosexualitu. "Byť homosexuálom nie je zločin," uviedol a dodal: "Áno, je to hriech. Dobre, ale v prvom rade rozlišujme medzi hriechom a zločinom."

Pápež František pripustil, že katolícki biskupi v niektorých častiach sveta podporujú zákony, ktoré kriminalizujú homosexualitu alebo diskriminujú komunitu LGBTQ ľudí. "Títo biskupi musia prejsť procesom konverzie (premeny)," povedal František.

Približne 67 krajín alebo jurisdikcií po celom svete kriminalizuje konsenzuálnu sexuálnu aktivitu ľudí rovnakého pohlavia, pričom 11 z týchto krajín môže alebo aj udeľuje trest smrti. Uvádza to organizácia The Human Dignity Trust, ktorá pracuje na ukončení takýchto zákonov.

Dikastérium pre náuku viery vydalo 18. decembra deklaráciu Fiducia supplicans, ktorá umožňuje požehnanie „neregulárnych“ párov, teda aj párov rovnakého pohlavia. Ide o gesto pastoračnej blízkosti, ktoré však nesmie obsahovať prvky ani vzdialene podobné manželskému obradu.

Učenie cirkvi o manželstve sa nijako nemení . No manželstvo má byť pre všetkých ľudí a nielen pre ľudí s heterosexuálnou orientáciou. Ak sa majú gejovia a lesby, ktorí sú veriaci, plne zapojiť do života cirkvi, mali by takúto možnosť mať. V niektorých krajinách s protestantskou a anglikánskou tradíciou majú tieto páry možnosť uzavrieť manželstvo aj pred duchovným svojej cirkvi.

Dôležité je, že František prelomil bariéru a odhodlal sa ukázať, že stredom vesmíru je človek, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu. Gejovia a lesby sa dočkali od pápeža explicitného prijatia ako ľudia, takí, akí sú. Obrad požehnania spolužitia je ľudským prijatím ich životnej situácie aj rozhodnutia.

Homosexualita nie je hriech. Hriech je sexualita, ktorá je nástrojom ponižovania a násilia.Pojem z 19.storočia Z tohto hľadiska je významný novozákonný text apoštola Pavla 1 Kor 6,9-10.

Tabuľka: Porovnanie pohľadov na homosexualitu

tags: #je #byt #gayom #hriech