História farnosti Bohdanovce nad Trnavou

Obec Bohdanovce nad Trnavou má viac ako 1 500 obyvateľov. Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla bol postavený v 14. storočí, neskôr bol viackrát prestavovaný až do dnešnej podoby. Od 70. rokov minulého storočia do roku 1990 bola k Bohdanovciam pričlenená obec Šelpice. V referende v roku 1990 občania oboch častí rozhodli o rozdelení obce na dve samostatné samosprávne jednotky. Farnosť tvorí obec Bohdanovce nad Trnavou a filiálna obec Šelpice.

Bohdanovce boli osídlené už v rôznych dobách predhistorických, našlo sa tu aj sídlisko z doby staroslovanskej. Miesto tejto obce bolo v minulosti mimoriadne výhodné, pretože sa nachádza priamo pod Slanským priesmykom, čo bolo dobré prepojenie s južným Zemplínom. Slovanské nálezisko podľa historika Branislava Varsika svedčí o tom, že názov Bohdanovce je slovanského pôvodu.

Je možné, že k Bohdanovciam sa vzťahuje aj zápis vo varadínskom registri z roku 1220, kde sa uvádza meno Chepanus de villa Bogdan. Tento muž pred zemplínskym kuriálnym komesom Olodarom obdvinil istého Petra. V Zemplíne sa dedina Bohdanovce (maďarsky Bogdány) nevyskytuje, najbližšia obec tohto mena je práve v terajšom okrese Košice-okolie.

Duchovní otcovia farnosti

Náboženský život, spočívajúci na základoch učenia rímskokatolíckej cirkvi, zrejme vo farnosti nenarušil ani mohutný reformačný prúd, ktorý započal v druhej polovici 16. storočia. Ľud bol katolíckeho vyznania a takým zostal podnes. Slovo Božie sa kázalo v slovenčine, lebo etnikum bolo, aj je, slovenské.

Bohdanovskú farnosť tvorili filiálky: Šelpice, Podhajčany, Nemčín, Klčovany (od zriadenia Apoštolskej administratívy trnavskej v roku 1924 patria ako filiálka do farnosti Boleráz) a od polovice 17. stor. do roku 1711 sem patrili i Špačince. O kňazoch, ktorí tu pôsobili v prvopočiatkoch existencie fary, dosiaľ nemáme dostatok spoľahlivých správ. Záznam z roku 1561 hovorí, že fara nebola obsadená.

Sprievodným javom doby bol nedostatok duchovných. Stávalo sa, že farnosť nemala určitý čas kňaza, vtedy tu zastupoval niektorý z okolitých farárov. Nižšie je zoznam pôsobiacich otcov farnosti:

• Hieronym Jutroy (1562 - ?)
• Valentín Dovorányi (1592 - 1613)
• Matej Ripňanský (1613 - 1638)
• Juraj Husár 1638 - (1651 ešte stále)
• Mikuláš Černák (1671 - 1672)
• Juraj Škerlic (1672 - 1675)
• Ján Ignác Veselay (1675 - 1683 do 1684 správa administatívy)
• Ján Kušnický (1684 - 1689
• František Lušinský (1689 - 1691)
• Jakub Bedič (1691 - 1694)
• Juraj Janovič (1694 - 1696)
• Martin Heršány (1696 - 1704)
• Juraj Anton Banóczy (1704 - 1712)
• František Pamár (1712 - 1713)
• Juraj Balšánay (1713 - 1718)
• Michal Zgurič (1718 - 1719)
• Andrej Korompay (1719 - 1724)
• Ján Jozef Kály (1724 - 1727)
• Martin Hulík (1727 - 1728)
• Jozef Mackovič (1728 - 1733)
• Martin Mikšic (1733 - 1740)
• Anton Palkovič (1740 - 1761)
• Ján Valentovič (1761 - 1763)
• Ján Klokner (1763 - 1780)
• Imrich Slovák (1780 - 1811)
• Ján Salava (1811 - 1813)
• Juraj Heteš (1813 - 1830)
• Leopold Grznárik (1830 - 1836)
• Jozef Linek (1836 - 1843)
• Ján Blaho (1843 - 1881)
• Mikuláš Kováč (1881 - 1921)
• Jozef Sučan (1921 - 1939)
• Vojtech Šulko (1939 - 1946)
• František Nehnevaj (1946 - 1968)
• Rudolf Grman (1968 - 1980)
• Cyril Rakovický (1980 - 1985)
• Jozef Labuda (1985 - 1989)
• Viliam Arbet (1989 - 2001)
• Vendelín Pleva (2001 - 2003)
• Michal Strížinec (2003 - 2006)
• František Mrkva (2006 - )

Farský kostol sv. Petra a Pavla

Odpoveď na otázku, kedy bola v Bohdanovciach vystavená prvá sakrálna stavba, nie je známa. Podľa záznamov vyberačov pápežských desiatkov z roku 1332 tu existovala riadna fara. S prihliadnutím na husté osídlenie v období Veľkej Moravy a raného stredoveku treba počiatky stavby kostolíka hľadať v hlbšej minulosti, ako sú údaje decimátorov.

Najstaršou stavebnou časťou kostola je zachované polygonálne uzavreté presbytérium s krížovou rebrovou gotickou klenbou, dnes vo funkcii bočnej kaplnky. Svätyňa bola orientovaná v smere východ-západ. Mala päť gotických okien. Zvonku ju podopierali štyri pultové piliere. Postavili ju z naplocho kladeného kameňa, zalievaného haseným vápnom. K svätyni bola r. 1397 pristavená kostolná loď. Vstupný portál bol prenesený do južného múra a slúžil do r. 1940 ako hlavný vchod.

Osemboká veža bola vybudovaná v prvej polovici 16. storočia. Zakončovala ju medená prilbica. Svätyňu a loď prikrýval šindeľ. Následkom delostreleckej paľby v roku 1623 bol kostol veľmi poškodený. Patrón Ján Pálffy ho dal opraviť. Tri okná na sanktuáriu boli zamurované a dve zostávajúce zmenené na románske. Zničený gotický oltár nahradil barokový, ktorý existuje doteraz.

Kanonická vizitácia z roku 1782 hovorí o oltároch bohdanovského kostola, že okrem hlavného, s obrazom sv. Petra a Pavla a sochami sv. Augustína a sv. Vojtecha, sú v kostole dva bočné oltáre. Prvý - Panny Márie s Ježiškom na rukách doplňovali sochy sv. Mikuláša, sv. Antona Paduánskeho a sv. Leonarda /hore na oltári/. Druhý bol zasvätený Panne Márie cellenskej /Mariazellskej/. Obohacovali ho sošky dvoch anjelov, sochy sv. Jána Zlatoústeho, sv. Ambróza.

Prvý oltár konzekroval ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy, druhý Štefan Nagy, svätiaci biskup ostrihomský a tretí Anton Revay, svätiaci biskup ostrihomský. Kostol mal 2 kalichy, 1 monštranciu, 1 cibórium, 1 strieborný kríž, 3 misály (1 pohrebný), 3 rituály atď.

Vo veži sa nachádzali tri zvony. Posvätil ich Pavol Revay, svätiaci biskup ostrihomský. Bohdanovské zvony za pôsobenia farára Jána Kloknera v roku 1764 nahradili novými. Tieto v roku 1773 znovu prelial trnavský zvonolejár Matej Orfandl. Dva z nich v marci 1916 zrekvirovali. Jeden vážil 235 kg, druhý 280 kg. V roku 1921, za účinkovania farára Mikuláša Kováča, boli nahradené novými. Aj dnes má zvonové stanovište tri zvony.

Najväčší z nich je zasvätený patrónom kostola a je na ňom nápis: NA ČESŤ SV. APOŠTOLOV PETRA A PAVLA OBETOVALI FARNÍCI BOGDÁNOVSKÍ A ŠELPICKÍ R. 1921. Text na druhom zvone: DAROVALI NA ČESŤ SVOJICH PATRÓNOV IGNÁC A ALŽBETA MIKLOŠOVIČ V BOGDÁNOVCIÁCH ZA PUSOBENIA FARÁRA MIKULÁŠA KOVÁCH. Tretí zvon, tzv. umieráčik, nesie tieto slová: MATHAEVS ORFANDL TYRNAVIAE FVDIT ME IN HONOREM S: MARIAE PRO ECCL. BOGDANOCZIENSI ANNO 1773. Zvony (z roku 1921) zhotovila firma Maňousek a spol. v Brne.

Kostolná veža je zakončená osembokým tehlovým ihlanom, postaveným v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Podklenbená je pruskou krížovou klenbou. Loď bola zaklenbená v roku 1709. V roku 1894, pri príležitosti dvadsaťpäťročného jubilea kňažstva dekana-farára Mikuláša Kováča, kostol prešiel generálnou opravou. Bočné oltáre nahradili novými. Mariánsky ostal na pôvodnom mieste, zo sôch zostala len soška Panny Márie, ostatné boli nahradené sochami sv. Štefana a sv. Imricha. Druhý bočný oltár bol zmenený a zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Po bokoch holi umiestnené sochy sv. Jozefa a sv. Antona Paduánskeho. Vtedy bolo zamurované i pastotórium, pripomínajúce pôvodný gotický sloh kostola.

Až do roku 1940 stál v obci Bohdanovce nad Trnavou gotický Kostol sv. Petra a Pavla zo 14. storočia. V tom roku chrám rozšírili veľkou prístavbou orientovanou kolmo na pôvodnú loď. Obec Bohdanovce nad Trnovou a nepriamo aj samotný kostol sa prvýkrát spomínajú v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. Kostol postavili ako jednoloďovú gotickú stavbu s polygonálnym presbytériom podľa všetkého najneskôr v prvej tretine 14. storočia. Vylúčený nie je ani starší pôvod, keďže polygonálne presbytérium sa v tomto regióne objavuje už v druhej polovici 13. storočia. Podľa niektorých zdrojov mala vzniknúť najprv súčasná svätyňa, ku ktorej mali v roku 1397 pristavať loď. V 16. storočí postavili západnú osembokú vežu. Počas povstania Gabriela Betlena v rokoch 1619-1626 mal byť kostol poškodený delostreleckou paľbou, čo si vyžiadalo následnú opravu. V rámci nej boli tri východné okná presbytéria zamurované a zvyšné dva renesančne upravené. Obnovou prešla stavba aj v roku 1894, pri ktorej dostal kostol aj nové oltáre. Vtedy malo byť zamurované aj gotické pastofórium v presbytériu.

V roku 1933 sa realizovala generálna oprava kostola, ktorá stála 24 000 Kčs. Stredoveký kostol už prestával kapacitne stačiť rozrastajúcej sa obci veriacich, a tak sa rozhodlo o jeho rozšírení. Výstavba nového kostola sa uskutočnila v roku 1940. Pamiatkari si vyžiadali zachovanie presbytéria a západnej veže, ako najhodnotnejších častí staršieho chrámu. Nový kostol bol vysvätený 27. Z pôvodného presbytéria sa stala bočná kaplnka, ktorá bola podľa Súpisu pamiatok Slovenska z roku 1967 zaklenutá gotickou krížovou rebrovou klenbou. Ďalšie práce na kostole sa realizovali v rokoch 1983 - 1985.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Kaplnku dal postaviť v roku 1835 farár Ján Salava so základinou 20 zlatých, ktoré venoval miestny roľník Pavol Horváth. Pri stavbe sa použil materiál získaný z múru, ktorý sa odstraňoval pri rozširovaní cintorína. Kaplnka postupom času chátrala. Opravená bola v roku 1969. Z miestnych občanov sa na renovácií najviac podieľali Karol Slezák a František Počuch.

V kanonickej vizitácii z roku 1847 je zaznamenané, že kaplnka má kapitál vo výške 50 zlatých. V jej veži sa dnes nachádza zvon s nápisom "Mors fvgat aeternvm anno 1803". Jeho hlas ešte v nedávnej minulosti odprevádzal zomrelých. Posledný raz sa na ňom zvonilo v septembri 1973 mŕtvemu Jozefovi Slezákovi.

Misie vo farnosti

Samotným misiám vo farnosti predchádzala víkendová predmisijná akcia. Mladí zo ZMM z okolia Trnavy a Banskej Bystrice, členovia spoločenstva MiSeVi a pár domácich ochotníkov z farnosti rozdávali všetkým obyvateľom „Poštu pre teba“. V sobotu pozvali ľudí na misie, dali im program a vysvetlili im, v čom spočíva zmysel farských misií. Nasledujúcu nedeľu slúžil vo farnosti sväté omše P. Dominik Pavol CM, ktorý pri misijnej kázni pozval všetkých veriacich, priblížil im obsahovú náplň týždňa misií a povzbudil farníkov k intenzívnej modlitbovej a duchovnej príprave na misie.

Misie v Bohdanovciach nad Trnavou sa začali v sobotu otváracou svätou omšou vo farskom Kostole sv. Petra a Pavla spojenou s „odovzdaním“ farnosti misionárom. Miestny farár František Mrkva predniesol modlitbu za misionárov a odovzdal štólu - symbol kňazskej moci. P. Pavol v homílii objasnil veriacim obsahovú náplň misií a povzbudil ich k vykonaniu generálnej svätej spovede. Misie, ktoré konajú duchovní synovia sv. Vincenta de Paul sú zamerané na fenomén generálnej svätej spovede.

Program pokračoval v jednotlivé dni svätými omšami s misijnými kázňami na rôzne témy. Nechýbali stretnutia s mládežou a deťmi, stavovské náuky pre mužov a ženy, sprievod na cintorín s pobožnosťou za zosnulých, adorácia na spôsob Taizé, obnova manželských sľubov, večerná krížová cesta ulicami obce, spoločné vysluhovanie sviatosti pomazania chorých, prezentácia Zázračnej medaily divadelným spôsobom, návšteva chorých v domácnostiach a mnohé iné. Misionári ponúkli aj aktivitu s názvom „Nikodémova noc“, ktorá dala možnosť osobného stretnutia a rozhovoru s misionármi ľuďom, ktorí z rôznych príčin nemôžu pristupovať k sviatostiam. P. Dominik najmenším účastníkom misií prístupným spôsobom sprostredkoval základné pravdy viery počas svätých omší za účasti detí. Nechýbali ani rôzne aktivity a súťaže, do ktorých sa deti zapájali s veľkým záujmom.

Sviatosť zmierenia sa vysluhovala vo farskom kostole dopoludnia od 9:00 do 12:00 a popoludní od 14:00 do momentu, kedy to bolo potrebné. V úvodnú nedeľu misií boli sväté omše o 8:30 v Šelpiciach a o 10:00 v Bohdanovciach. Popoludní o 15:00 bolo stretnutie s mládežou a o 17:00 stavovská náuka pre mužov. V pondelok P. Pavol a P. Alojz navštívili vedenie miestnej samosprávy a ZŠ a MŠ. Popoludní bola svätá omša za účasti detí. Svätú omšu spevom sprevádzala laická misionárka a spolupracovníčka misijného tímu Mária, ktorá z miestnych detí vytvorila krásny spevokol. Večer sa konala stavovská náuka pre ženy.

V utorok misionári navštívili svojho spolubrata, otca arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, ktorý sa zaujímal o dielo ľudových misií na území jeho arcidiecézy. Počas nasledujúcich dní misijný program pokračoval s konkrétnym zameraním, napr. na spomienku na zosnulých, na deti, manželov, seniorov. Piatok bol tradične pôstnym dňom obetovaným za duchovné ovocie misií. V sobotu popoludní bol program pre mladých, ktorý si pripravili seminaristi Misijnej spoločnosti Samuel Mladý a Peter Ťažký a povzbudili ich v objavovaní vlastného povolania. Počas večernej svätej omše sa požehnali a odovzdali dve putovné kaplnky Panny Márie Zázračnej medaily a predtým deti zahrali divadelné predstavenie o zjavení Panny Márie sv. Kataríne Labouré.

Misie sa uzavreli v nedeľu dopoludňajšími svätými omšami. Popoludní bolo spoločné ukončenie misií. Začalo sa vystavením Najsvätejšej Oltárnej sviatosti a nasledovala eucharistická adorácia s úkonom zverenia farnosti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Potom miestny pán farár poďakoval veriacim za pomoc pri organizovaní misií a aj celému misijnému tímu. Za všetkých prítomných sa poďakovali viacerí farníci a deti.

Následne sa všetci presunuli na priestranstvo pred kostolom, kde sa požehnali misijné kríže pre farnosť aj filiálku a misijné krížiky i devocionálie, ktoré si farníci zadovážili. Misionári potom „vrátili“ farnosť pánovi farárovi Františkovi a každý z prítomných si osobne uctil misijný kríž a mohol tak získať plnomocné odpustky. Sväté misie vo Farnosti Bohdanovce nad Trnavou sa konali po 13 rokoch, ktoré taktiež viedli pátri vincentíni. Na záver sa veriaci osobne rozlúčili s misionármi.

2.4.2023 navštívila farnosť po niekoľkých rokoch sestra Mária Gostíková z rehole vincentiek v Nitre. Po nedeľnej svätej omši v Šelpiciach a neskôr v Bohdanovciach nad Trnavou oboznámila veriacich so Združením Zázračnej medaily, vysvetlila rozdiel medzi zeleným a červeným škapuliarom názornými obrazmi. Rozprávala o živote svätice sv. Kataríny Labouré, sv Lujzy de Marillac. Zároveň priniesla množstvo literatúry, modlitieb, ale aj medailí a škapuliarov. Na záver naznačila duchovný program, ktorý čaká počas nadchádzajúcich misií v farnosti realizovaný Misijnou spoločnosťou sv.

tags: #bohdanovce #nad #trnavou #farnost