Bohoslužby a história Kostola Povýšenia sv. Kríža v Bardejovských Kúpeľoch

Bardejov, pýcha horného Šariša, je mesto s bohatou históriou a nádhernou architektúrou. Z mesta, ktoré kedysi slúžilo ako obchodný uzol a neskôr sa preslávilo liečivými prameňmi v Bardejovských Kúpeľoch, je dnes populárne turistické lákadlo, ktoré mnohých priťahuje nielen bohatou históriou, nádhernou architektúrou, ale aj množstvom zážitkov a lákavých podnikov, kaviarní a reštaurácií.

Okrem historického centra a kúpeľov sa v Bardejove a jeho okolí nachádza množstvo sakrálnych stavieb, ktoré stoja za pozornosť. Medzi ne patrí aj Kostol Povýšenia svätého Kríža v Bardejovských Kúpeľoch, ale aj ďalšie kostoly v meste a jeho okolí.

Poďme sa pozrieť na históriu a architektúru Kostola Povýšenia svätého Kríža a ďalších významných kostolov v Bardejove a jeho okolí.

Kostol Povýšenia sv. Kríža v Bardejovských Kúpeľoch

Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža stojí vedľa Ľudového prameňa v malebných Bardejovských Kúpeľoch. Kostol bol postavený v rokoch 1802 - 1831 a má pôdorys kríža. Rozsiahlejšia rekonštrukcia kostola prebiehala v roku 1941 a rekonštrukcia interiéru v roku 1996. Kostol je obľúbeným miestom na rozjímanie pre domácich i kúpeľných hostí.

Ďalšie Kostoly v Bardejove

V Bardejove sa nachádza viacero ďalších významných kostolov:

Bazilika sv. Egídia

Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Výstavba chrámu sa začala v polovici 14. storočia a stavba bazilikálnej časti bola ukončená v roku 1415. Interiér chrámu je zdobený jedinečným súborom jedenástich neskorogotických krídlových oltárov z rokov 1460-1520. Medzi najcennejšie exponáty patria: Socha sv. Egídia z pôvodného hlavného oltára, Oltárna skriňa Oltára sv. Alžbety Uhorskej či Oltár Narodenia Pána (1480-1490), Oltár Ukrižovania s maľbou - Veraikon, liata bronzová krstiteľnica či Oltár Panny Márie, sv. Erazma a sv. Mikuláša. Dňa 4. januára 2001 bol Dómu sv.Egídia udelený osobný súhlas pápeža Jána Pavla II na povýšenie Chrámu sv. Egídia na menšiu baziliku.

Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla

Postavený bol v južnej časti bývalej hradobnej priekopy (dnes Jiráskova ulica) v rokoch 1901 - 1902. Má pozdĺžny jednoloďový priestor s polygonálnym presbytériom, zaklenutý je pruskými klenbami. Hlavný oltár je z roku 1903 a ikonostas z roku 1914. Chrám má tri veže, dve z nich tvoria priečelie vstupu do chrámu. V ľavej veži sú umiestnené dva zvony: Mikuláš a Mária. Interiér chrámu tvoria tri časti: predsieň, loď a svätyňa.

Evanjelický kostol

Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania je klasicistický kostol v Bardejove. Bol postavený v rokoch 1798 - 1808 na ulici Dlhý rad. Bol postavený podľa podmienok tolerančného patentu Jozefa II., ktorý umožňoval protestantom postaviť si chrám, tam kde bolo 500 ľudí alebo 100 rodín. Chrám je vybavený neogotickým interiérom z 2. polovice 19. storočia.

Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov

Kostol postavili okolo roku 1380 augustiniáni. Kláštor sa staval v niekoľkých etapách. V roku 1528 boli augustiniáni vyhnaní z mesta. Po požiari v roku 1534 zostal kostol opustený a kláštor slúžil ako sýpka. Neskôr ho vyžívali evanjelici a po roku 1686 keď v rámci rekatolizácie objekty prevzali františkáni, kostol zväčšili a rozšírili. Zaklenutie svätyne je gotické, hlavnej lode barokové. Vnútorné zariadenie je neogotické, časť výzdoby je baroková.

Kostol sv. Anny

Kostol sa nachádza v areáli Cintorína sv. Anny v Bardejove. Pôvodná kaplnka z roku 1822 bola v 90. rokoch 20. storočia prestavaná na kostol. Pri kostole stojí kamenný pamätník z roku 1783. V súčasnej dobe je kostol v správe saleziánov.

Kostol sv. Rodiny na Vinbargu

Rímskokatolícky kostol sv. Rodiny bol postavený na sídlisku Vinbarg v roku 1999. V súčasnosti je v správe saleziánov. Súčasťou Farnosti sv. Rodiny je aj oratórium, ktoré má pod správou rehoľa Saleziánov Don Bosca.

Kaplnka sv. Jakuba

Kaplnka bola postavená okolo roku 1820. Vnútri sa nachádza oltár sv. Jakuba s obrazom svätca a Márie Magdalény. Kaplnka je situovaná na cintoríne sv. Jakuba v Bardejove.

Pravoslávny kostol

Kostol sa začal stavať v roku 1991. Charakteristický je vďaka využitiu byzantského štýlu v modernejšej forme. Spodný chrám je zasvätený svätcom-Cyrilovi a Metodovi a vrchný chrám je zasvätený prepodobnému Serafímovi Sarovskému. Chrám sa nachádza sa pod sídliskom Vinbarg.

Prehľad kostolov v Bardejove

Drevené Kostoly v Okolí Bardejova

Okolie Bardejova je známe aj vďaka dreveným kostolom. Tieto kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke. Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov.

V okolí Bardejova a území severovýchodného Slovenska nájdeme prevažne drevené kostoly východného obradu.

Medzi najvýznamnejšie patria:

• Hervartov: Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi. Kostol bol spolu s inými v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
• Tročany: Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu pochádza z konca 15. a začiatku 16. storočia.
• Krivé: Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša bol postavený roku 1826.
• Kožany: Kostol Stretnutia Pána so Simeonom bol postavený v druhej polovici 18. storočia.
• Jedlinka: Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky bol postavený v roku v prvej polovici 18. storočia.
• Lukov: Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána.
• Frička: Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela bol postavený v roku 1829.
• Ladomirová: Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala. Kostol bol postavený v roku 1742.

Už ako samotný názov vypovedá, drevené kostoly boli postavené za použitia dreva ako stavebného materiálu. Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach. Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom. Vstup do areálu tvorila vstupná brána. Kostoly mali prevažne zrubový charakter, stáli na kamennej podmurovke, boli trojdielne (symbol Svätej Trojice).

Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri. Exteriér dopĺňala napríklad vyzdobená strešná krytina, rôzne geometrické ornamenty na jednotlivých častiach kostola, vyzdobené mohli byť aj dvere, okná, mreže, kríže a podobne. Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode.

Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu. Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.

Odporúčané trasy pre návštevu drevených kostolov:

• Trasa 1: Bardejov - Kružlov - Krivé - Hervartov (cca 40 km)
• Trasa 2: Bardejov - Frička - Sveržov - Gerlachov - Lukov (cca 45 km)
• Trasa 3: Bardejov - Tročany - Raslavice - Buclovany - Marhaň - Kožany (cca 66 km)
• Trasa 4: Bardejovské Kúpele - Zborov - Regetovka - Jedlinka - Nižná Polianka - Ladomirová (cca 78 km)

Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.

Skanzen Ľudovej Architektúry v Bardejovských Kúpeľoch

V Bardejovských Kúpeľoch sa, okrem známych kúpeľov a historického kúpeľného areálu, nachádza aj pozoruhodná pamiatka ľudových tradícií a staviteľstva - Skanzen ľudovej architektúry, ktorý predstavuje jednu z expozícií Šarišského múzea. Múzeum ľudovej architektúry leží na okraji areálu Bardejovských Kúpeľov v blízkosti Vily Rákoci. Ide o najstarší skanzen svojho druhu na Slovensku. Múzeum sa rozkladá na ploche približne 1,5 hektára. Návštevníkom sú tu od roku 1965 prezentované exponáty, ktoré predstavujú ľudové staviteľstvo a kultúru dvoch etník. História samotných stavieb siaha do 18. až 20. storočia. Jednotlivé exponáty predstavujú rôzne druhy profánnej a sakrálnej architektúry.

Prevažné zastúpenie majú obytné zrubové domy a hospodárske objekty ako napríklad sýpky, stodoly, dielne či sušiareň na ovocie a iné. Ďalej sa tu nachádzajú sakrálne stavby ako zvonice, kaplnky a drevené kostolíky. V skanzene sa nachádza 24 historických exponátov. Areálu dominuje drevený Kostol zo Zboja z roku 1776, či gréckokatolícky drevený Kostol z Mikulášovej z roku 1730.

Medzi zaujímavé stavby v skanzene patria:

• Obytné zrubové domy
• Hospodárske stavby
• Technické stavby
• Sakrálne stavby

Objekty sú zariadené nábytkom a náradím zodpovedajúcim obdobiu vzniku stavieb.

Kalvária v Bardejove

Kalvária v Bardejove dotvára siluetu mesta Bardejov. Vypína sa nad mestom, na jeho východnej strane. K Pútnickému kostolu povýšenia Svätého kríža vedie 13 zastavení v podobe kaplniek, ktoré symbolizujú krížovú cestu Ježiša Krista. V okolí kostola sa nachádza cintorín, kde sú pochovaní významní obyvatelia mesta Bardejov. Bardejovská kalvária sa nachádza v blízkosti mesta Bardejov. Vypína sa na pomerne strmom svahu na východnej strane mesta. Celú kalváriu tvorí 13 kaplniek, ktoré symbolizujú jednotlivé zastavenia Kristovej krížovej cesty. Vrcholu kopca dominuje Pútnický kostol sv. kríža, ktorý postavili v eklektickom historizujúcom slohu. Kostol sv. kríža je dvojvežový, fasáda kostola je výrazná. Najvýraznejším prvkom interiéru je oltár s obrazom Snímania Ježiša Krista, ktorý maľoval aj spolu s obrazmi v kaplnkách maliar N. Gavalier. Pred vstupom do kostola je priestor, ktorý umelo vybudovali počas výstavby a podopiera ho múr. Tu sa nachádza vstup do podzemnej kaplnky sv. Márie Magdalény.

V minulosti jednotlivé kaplnky slúžili na celebrovanie omší. V každej kaplnke sa nachádzal svätý obraz. a boli uzatvorené dverami. Vstup do kaplnky dnes namiesto dverí zamedzuje mreža. V okolí kostola sa nachádza cintorín, na ktorom sú pochovaní významní obyvatelia mesta Bardejov. Pochovaný je tu kňaz a starosta Bardejova Gejza Žebrácky, uhorský kartograf Jozef Homolka, prírodovedec Kornel Chyzer a iní. Zároveň tu pochovali aj jednotlivích remeselníkov, ktorí sa podieľali na výstavbe kalvárie.

Pozemok pre kalváriu kúpila Bardejovská rímskokatolícka cirkev dňa 12.11.1858. Výstavba kalvárie začala v roku 1863 zásluhou Eduarda Kaczvinského. V roku 1868 kalváriu dokončili a následne ju v roku 1869 vysvätil košický biskup Ján Perger. Kalváriu financovali z milodarov. Pôvodne mal kostol dva zvony, v roku 1904 pribudol ďalší zvon. V roku 1920 až 1921 prebehla na kalvárii oprava z dôvodu poškodenia zubom času a vojnou pod taktovkou Gejzu Žebráckeho. Opravu financovali veriaci z farnosti a americkí vysťahovalci, ktorí tiež prispeli. Postavili novú strechu, kostol nanovo vymaľovali a pribudol aj nový oltárny obraz. Pred kostolom postavili mramorový kríž. Okná financovali darmi jednotlivých rodín v meste. Ďalšia oprava prebehla v rokoch 1991 až 1993.

Zaujímavosťou bardejovskej kalvárie je počet kaplniek. Krížová cesta Ježiša Krista mala 14 zastavení, ale kaplniek má bardejovská kalvária iba 13.

Kalvária bola vystavaná v rokoch 1863 - 1869 zásluhou katolíckeho farára Eduarda Kacvinského. Pri jej budovaní bola príkladnou horlivosť a oduševnenosť miestnych obyvateľov. Postavená bola z milodarov, pričom jej výstavby sa bez nároku na mzdu zúčastnili takmer všetci bardejovskí remeselníci, ako aj mnohí ďalší obyvatelia, vrátane nekatolíkov. Po celý čas vynášali na horu tehly a kamene, kopali, fúrikovali, či vykonávali ďalšie práce bohatí i chudobní, mladí i starí, páni i panie so svojimi služobnými. Jednalo sa o mimoriadne vzácny spoločenský úkaz.

Kostol sv. Kríža bol dokončený v roku 1868. V jeho interiéri sa nachádza oltár s obrazom Snímania Ježiša z kríža, či pôvodné kalvárske obrazy. Na chóre je umiestnená pamätná doska tvorcovi a zakladateľovi bardejovskej Kalvárie - Eduardovi Kacvinskému. Ten je pochovaný v hrobke pod svätostánkom kostola. Medzi vežami kostola stojí socha archanjela Gabriela.

Kalvária bola vysvätená v roku 1869. Kostol mal vtedy dva zvony odliate vo zvonolejárskej dielni Jána Šmilniaka v Bardejove. Menší Štefan dostal meno po prvom uhorskom kráľovi, väčší Eduard po Eduardovi Kacvinskom. V roku 1904 dostal kostol sv. Kríža ďalší zvon, pomenovaný Anton. Zvony Štefan a Eduard boli v čase prvej svetovej vojny zrekvirované na zbrojárske účely.

Pred kostolom sa rozprestiera široký priestor, umelo vytvorený počas výstavby. Zo strany od mesta je podopretý múrom, v ktorom je vstup do podzemnej kaplnky sv. Márie Magdalény. Vnútri tejto svojho druhu ojedinelej stavebnej pamiatky je umiestnený Boží hrob, ako aj oltár zasvätený Márii Magdaléne.

Pred kaplnkou sa nachádza cintorín, na ktorom Bardejovčania v minulosti pochovávali významné osobnosti. Ležia tu kňaz a starosta mesta Gejza Žebrácky, uhorský kartograf Jozef Homolka, prírodovedec Kornel Chyzer a mnohí ďalší. Pochovaní sú tu aj stavitelia bardejovskej Kalvárie.

Súčasťou diela bola aj výstavba radu kaplniek, symbolizujúcich 14 zastavení krížovej cesty. Zaujímavým faktom je, že kaplniek má bardejovská Kalvária iba 13, keďže siedme a ôsme zastavenie je umiestnené v zdvojenej kaplnke. Do roku 1868 bolo postavené siedme až štrnáste zastavenie. Prvých šesť zastavení pribúdalo postupne až do začiatku 20. storočia. Kaplnky sa kedysi uzatvárali dverami a slúžili sa v nich aj sväté omše. Dnes ich chránia iba mreže, pričom olejomaľby s výjavmi zastavení sa v nich už nenachádzajú.

Po 50 rokoch existencie Kalvárie bolo potrebné prikročiť k veľkej oprave kostola, ktorý bol časom i vojnou veľmi poškodený. Opravy sa ujal farár Gejza Žebrácky a zrealizovaná bola v rokoch 1920 - 1921. Postavila sa nová strecha, kostol sa vymaľoval, pribudol nový oltárny obraz, maľované okná, či mramorový kríž pred kostolom. Okná boli darmi jednotlivých rodín v meste. Na opravu bola vyhlásená zbierka, ktorej sa zúčastnili veriaci z množstva farností. Žebrácky však rozpracoval aj veľkú akciu medzi vysťahovalcami v Amerike. Z amerických zbierok rodákov boli v českom Broumove odliate dva nové zvony namiesto chýbajúcich.

Ďalšia veľká oprava kostola sa udiala v rokoch 1991 - 1993.

Poloha Kalvárie nie je náhodná. Kedysi bolo možné vidieť kostol z viacerých okolitých dedín. Táto dominantnosť je dnes potlačená rozrastajúcou sa zeleňou. Púte sa tu konajú trikrát v roku, a to v nedele po sviatkoch Nájdenia a Povýšenia sv.

Bohoslužby

• Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža
  • Pondelok - Sobota 16.15 hod.
  • Nedeľa 8.00 hod., 9.30 hod.
• Gréckokatolícky drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky/skanzen/ 054/474 68 57, 0911 811 275
  • od mája do októbra:
  • Pondelok - Piatok 16.00 hod.
  • Nedeľa a sviatok 9.30 hod.
• Pravoslávny drevený chrám prenesenia ostatkov sv. Mikuláša divotvorcu /skanzen/ duchovný správca: 0902 151 154
  • o 8:30 h. ČASY, o 9:00 h. SV. LITURGIA
• Pravoslávny chrám sv. veľkomučeníka a liečiteľa Panteleimona /skanzen/ duchovný správca: 0902 151 154
  • Nedeľa 8:30 hod. časy 9:00 hod. sv. liturgia
  • Sviatky - juliánsky kalendár 8:00 hod. sv.

Bardejov a jeho okolie ponúka bohaté kultúrne a historické dedičstvo. Kostol Povýšenia svätého Kríža v Bardejovských Kúpeľoch a ďalšie kostoly v meste a jeho okolí sú svedkami bohatej histórie a kultúry tohto regiónu.

tags: #bohosluzby #v #bardejovskych #kupeloch #kostol #povysenia