Božie Požehnanie: Význam a Prejavy v Živote Veriaceho

Božie požehnanie je ústredným motívom v živote veriacich a prejavuje sa v rôznych obradoch a situáciách. Mať niečo zasvätené Bohu je darom pre spoločenstvo a jednotlivca. Odmenou za štedrosť, že zasvätili niečo, niekoho, vznešeným cieľom, hodnotám. Tento článok sa zameriava na význam Božieho požehnania, jeho prejavy v liturgických obradoch, v adventnom období, počas Vianoc a v bežnom živote.

Význam Božieho Požehnania

Čo znamená požehnanie? Veľakrát sa stretávame s týmto slovom. O požehnaní sme počuli, sami ho vyprosovali v modlitbe, spomenuli ho v našich žičeniach - požehnané sviatky či požehnaný deň. Čo sa tým myslí? Čo presne znamená slovo požehnanie? Božiu priazeň, zdravie, milujúcu rodinu, šťastie, prácu, prosperitu? V prípade Abraháma tomu naozaj tak bolo. Pán Boh mu povedal: Zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo.

Keď Boh stvoril Adama a Evu, hneď im dal svoje požehnanie - silu konať podľa Jeho zámeru (Gn 1, 28). Požehnanie teda znamená, že Pán Boh udeľuje potrebné dary k tomu, aby sa úspešne napĺňala Jeho vôľa, ktorú má s každým človekom. Požehnanie má úzky súvis s Bohom a s našou spásou, je zamerané na život a jeho plnosť, je prejavom Božej lásky a starostlivosti o človeka (Ž 65, 11). Keď žehnáme iným, uznávame, že bez Pána Boha nemôžeme nič urobiť (Jn 15, 5). Preto priamo od Neho vyprosujeme silu realizovať Jeho plány, ktoré má s nami, pomoc a ochranu pred zlom a hriechom.

A to môže robiť každý a pre každého, ako k tomu povzbudzuje apoštol Peter: Žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania (1Pt 3, 9). Jedno z najúčinnejších požehnaní je to, ktoré deťom dávajú rodičia: je oporou pre domy synov (Sir 3, 10). Žehnať, dobrorečiť, máme každému - to je naše kresťanské poslanie. Ešte aj tým, ktorí nás preklínajú a prenasledujú (Lk 6, 28; Rim 12, 14). Ježiš učí, že slnko - ktoré je určite neodmysliteľným Božím požehnaním pre ľudský život - vychádza rovnako na dobrých i zlých (Mt 5, 45).

Posvätné môžu byť konsekrované veci alebo sväté - Božie sú prirodzenosťou sväté. Takým je telo človeka určené pre vzkriesenie - je Božie, preto ho pochovávame obradom. To je pohreb. Svedomie človeka je svätyňou pre Boha a človeka. Život človeka je posvätný. Preto ochrana nového človeka pri počatí, posvätný, lebo život je Boží, Bohu patrí, osobitne život človeka a to celý. Hriechom je aj usmrtiť nevyliečiteľné chorého starého človeka. Všetko posvätné od prirodzenosti je chránené Desatorom.

Sväteniny pochádzajú z krstného kňazstva: každý pokrstený je povolaný, aby bol „požehnaním“ a aby požehnával. Preto laici môžu udeľovať niektoré požehnania. Medzi sväteniny patria predovšetkým požehnania (osôb, jedla, predmetov, miest). Každé požehnanie je oslavou Boha a prosbou o jeho dary. Kresťania sú v Kristovi požehnaní Bohom Otcom „všetkým nebeským duchovným požehnaním“.

Niektoré požehnania majú trvalý dosah, lebo ich účinok je v tom, že zasväcujú osoby Bohu a vyhradzujú predmety a miesta na liturgické účely. Medzi požehnania, ktoré sú určené osobám - nesmú sa zamieňať so sviatostnou vysviackou - patrí požehnanie opáta alebo opátky kláštora, zasvätenie panien a vdov, obrad rehoľnej profesie a požehnania pre niektoré cirkevné služby (lektori, akolyti, katechéti a pod.). Ako príklad požehnaní, ktoré sa týkajú predmetov, možno uviesť obrad posvätenia alebo požehnania chrámu alebo oltára, požehnanie posvätných olejov, liturgických nádob a rúch, zvonov atď.

Spoločná i súkromná modlitba, svätá omša, požehnanie kňaza, požehnanie od rodičov pre deti i navzájom samých seba. Na to je aj svätená voda v kostole, či doma. Často však veriaci človek minimálne svoju prácu chce darovať tomuto posvätnému miestu. Za čo treba byť len vďačný. Lebo to nie je povinnosť.

Áronovské Požehnanie

Na inak nenápadnom mieste, v 6. kapitole Štvrtej knihy Mojžišovej, sa nachádza jedna z najväčších básní v celej Biblii. Potom nasleduje to, čo dnes poznáme ako „Áronovské požehnanie,“ nielen jeden z najznámejších veršov Písma, ale aj jeden z jeho najstarších. Mnohí kresťania ho dodnes poznajú z piesní a požehnaní pri spoločných bohoslužbách.

Na začiatku sú tri riadky požehnania dôkazom starostlivého, poetického spracovania. Prvý riadok („Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ochraňuje!“ 4M 6:24) obsahuje tri slová v hebrejčine. Druhý riadok ich obsahuje päť („Nech rozjasní Hospodin svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý!“ 4M 6:25) a tretí riadok ich má sedem („Nech obráti Hospodin svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj!“ 4M 6:26). Každý riadok sa zväčšuje o dve slová. A tiež o dve slabiky (v prvom riadku dvanásť, potom štrnásť, potom šestnásť).

Najvýraznejšie je opakovanie Božieho zmluvného mena, ktoré sa tu a ešte šesť tisíckrát v Starom zákone uvádza ako „Hospodin“. Každý riadok sa začína Božím menom a po ňom nasledujú dve slovesá. Prvý riadok (4M 6:24) zachytáva podstatu a súhrn: „Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ochraňuje!“ Potom druhý riadok (4M 6:25) rozširuje požehnanie, zatiaľ čo tretí riadok (4M 6:26) rozširuje ochranu.

Požehnanie sa končí dôrazom na „pokoj“. Božie meno sa opakuje trikrát, riadky sa predlžujú a všetko vrcholí hebrejským slovom šalom, ktoré vyjadruje „pokoj“ v plnšom a celistvejšom zmysle, než sme dnes možno zvyknutí. Tento pokoj neznamená len ukončenie vojny, ale úplnú pohodu, plný rozkvet. Boh hovorí, že vyslovením tohto posvätného požehnania „dáva svoje meno“ svojmu ľudu. Identifikuje ich ako svojich. Patria mu. Vedia to oni a budú to vedieť aj okolité národy. Sú jeho ľudom a reprezentujú ho vo svete. Sú jeho obrazom. Nesú jeho meno.

Kresťania sa dnes stretávajú s trojslovným zhrnutím Áronovho požehnania vždy, keď čítajú listy apoštola Pavla a Petra: milosť a pokoj. Teraz poznáme tohto veľkého Boha zmluvy v Ježišovi Kristovi a ako Ježiša Krista. A v ňom teraz poznávame Boha ako svojho Otca. Videli sme a zakúsili milosť v oveľa väčšej definícii a hĺbke ako Boží ľud prvej zmluvy. V Kristovi „zjavila sa milosť Božia“ (Tit 2:11).

Božie Požehnanie v Liturgických Obradoch

Požehnanie sa často udeľuje počas rôznych liturgických obradov. Tieto obrady slúžia na posvätenie predmetov, osôb alebo udalostí. Niektoré z týchto obradov zahŕňajú:

• Požehnanie venca a sviec v advente: Tento obrad sa koná pri adventnom venci, ktorý symbolizuje príchod Ježiša Krista. Počas obradu sa používa fialová farba liturgického rúcha. Kňaz incenzuje veniec a sviece a zapáli prvú sviecu.
• Požehnanie betlehema: Tento obrad sa týka vyobrazenia scény Ježišovho narodenia. Jasličky sa stavajú od čias sv. Františka z Assisi, ktorý v roku 1223 postavil prvé živé jasle v talianskom Grecciu.
• Požehnanie vody: Tento obrad sa často používa na požehnanie veriacich a ich príbytkov. Voda sa posväcuje a používa na kropenie, čo je znak Božej moci a blízkosti.
• Požehnanie liturgického rúcha: Tento obrad sa vykonáva na posvätenie rúcha, ktoré sa bude používať pri liturgickej službe.
• Požehnanie kalicha a patény: Tento obrad sa vykonáva na posvätenie nádob, ktoré sa používajú pri slávení omše.
• Požehnanie kríža: Kríž je symbolom spásy a Božej sily. Požehnanie kríža má veriacich chrániť a priviesť k spáse.
• Požehnanie obrazu blahoslavenej Panny Márie: Tento obrad sa vykonáva na verejné uctievanie Panny Márie, aby si veriaci upevnili vieru a úctu k nej.
• Požehnanie sviec: Sviečky symbolizujú neprestajnú prítomnosť Boha medzi nami. Kňaz pokropí sviece požehnanou vodou.
• Požehnanie knihy: Kňaz pokropí knihu požehnanou vodou ako symbol modlitieb Cirkvi.

Význam Božieho Požehnania v Advente a Vianociach

Advent je obdobie očakávania príchodu Ježiša Krista. Počas tohto obdobia sa veriaci pripravujú na Vianoce a spomínajú na príchod Spasiteľa. Adventná liturgia zdôrazňuje Máriinu prítomnosť v dejinách spásy, ktorá zažiarila ako "ranná hviezda" v noci očakávania.

Počas Vianoc si pripomíname narodenie Ježiša Krista. Jasličky sú dôležitým symbolom Vianoc, ktorý pripomína Ježišovo narodenie v Betleheme. Obrad požehnania betlehema je pre kresťanov radosťou a pripomienkou Ježišovho príchodu na svet.

Božie Požehnanie v Každodennom Živote

Božie požehnanie sa prejavuje v každodennom živote veriacich. Mnohí putujú na rôzne miesta z náboženských dôvodov, aby si vyprosili milosť alebo poďakovali Bohu. Putovanie je symbolom životnej púte do domu Nebeského Otca. Každý veriaci by mal mať záujem o Božie požehnanie a žiť tak, aby sa Pán Boh mohol priznať k jeho životu a požehnať ho.

Evanjelické služby Božie majú svoj ustálený poriadok, ktorý bráni chaosu a prispieva k budovaniu jednoty a identity. Poriadok služieb Božích je výrazom kontinuity a nadväznosti na vieru predkov. Služby Božie obsahujú pokánie, oslavu Boha, čítanie Biblie, vyznávanie viery, zvestovanie Božieho slova, modlitbu a obetavé dávanie. Celý priebeh sa "točí" okolo Ježiša Krista.

Slovo požehnanie v nás vyvoláva predstavu vzývania Boha za účelom získania nejakej milosti, či dobrodenia alebo zvláštnej ochrany. Dobro, ktoré požehnanie prináša, nie je presne určený predmet, nejaký vymedzený dar, nepochádza z činnosti človeka, ale z konania Boha. Človek si teda nemôže od Boha nárokovať „veľkosť a silu“ požehnania. Boh ho dáva ako svoj dar a tak, ako On sám chce. Božie požehnanie je a bolo prítomné v celých ľudských dejinách; vidieť to aj v mnohých spisoch Starého zákona. Môžeme smelo povedať, že celé dejiny Izraela sú dejinami Božieho požehnania. Z jeho dejín jasne vidieť, že Božia prítomnosť v živote človeka, ba aj celého národa, sa prejavovala požehnaním. Práve požehnanie sa ukazuje ako jeden zo základných prejavov Božej lásky a starostlivosti o človeka.

V Starom zákone sa za požehnaného človeka považoval ten, komu sa v živote dobre darilo, čiže bol zdravý, mal hojnosť majetku, bol úspešný. Pán Ježiš - presne naopak - požehnanými, blaženými nazýva tých, čo sú čistého srdca, čo sú chudobní v duchu, trpiaci a prenasledovaní pre spravodlivosť (porov. Mt 5, 3 - 11). V tom je „novosť“ Nového zákona.

Ako Dávať a Prijímať Požehnanie

K človeku, ktorý mi dáva svoje požehnanie, by som mal mať dôveru. Potrebujem mať istotu, že svoje požehnanie nespája s nekalými úmyslami, alebo s osobnými záujmami. Vtedy by mi „požehnanie“ mohlo uškodiť a nebolo by skutočným požehnaním. Cirkev si toto riziko uvedomuje, preto požaduje od tých, ktorí žehnajú druhým, aby boli vnútorné čistí. Aby naozaj boli nástrojom v Božích rukách.

Keď ma niekto požiada o požehnanie, snažím sa vcítiť do jeho situácie a zistiť, po čom túži v hĺbke svojho srdca. Požehnanie má byť odpoveďou na bytostnú túžbu a na skutočnú potrebu tohto človeka. Dôležité je dôverovať svojej intuícií a hovoriť len tie slová, ktoré mi vychádzajú zo srdca. Ak by som ho nemal čisté, ako by som mohol nájsť tie správne slová? Dôležité je nepoužívať frázy, ale dať konkrétny prísľub, prejaviť sympatiu, povzbudiť a uistiť o Božej láske a ochrane.

Počula som viackrát označenie: To je požehnaný človek. Nezdá sa mi vhodné tvrdiť niečo také. Jednak toho druhého do hĺbky nepoznáme a všetko vie o ňom len Boh. A tiež mi to pripadá nesprávne, lebo týmto „titulom“ označil anjel Pannu Máriu, a preto má na to jedinečný nárok, keďže bola bez hriechu počatá. Iná situácia nastáva, keď chceme o niekom povedať, že je požehnaný človek. V určitom zmysle možno povedať, že každý človek je Bohom požehnaný, pretože sme ním všetci rovnako milovaní a praje si pre každého len a len to najväčšie dobro - večný, blažený (blahoslavený, naveky požehnaný) život.

Milá čitateľka, čím však nikdy nešetrite, je požehnávanie. Zvolávajte požehnanie na každého človeka, na celý svet. Dobro môžete priať naozaj každému. Keď sa za niekoho modlíte, keď sa o ňom pekne vyjadrujete, keď ho aj napomenúť dokážete s úctou a láskou, tak tým na ľudí zvolávate Božie požehnanie a aj sama ho môžete pociťovať.

tags: #bozie #pozehnanie #skuska