V rodine Munkovcov, ktorú tvorili Tomáš, mama Gizela a Juraj, zohrávalo dôležitú úlohu hľadanie pravdy a túžba po hlbokom duchovnom živote. Zaoberali sa židovstvom i kresťanstvom a hľadali medzi nimi súvislosť. Mali korene v židovskom náboženstve, no objavovali Ježiša Krista ako cestu svojho života, ako pokoj, aký im nemohol dať nik iný. A tak sa otvárali pre kresťanstvo a krst.
Rozhodnutie pre krst
Vstup rodiny Munkovej do Katolíckej cirkvi nebol náhodný, ani nebol motivovaný iba spoločenskou situáciou, ktorá sa na Slovensku stávala pre nich veľmi nepriaznivou. Bol vyústením ich hľadania pravdy. Gizela Munková už v roku 1933 napísala: Neviem, či ako Židovka nestojím bližšie ku kresťanskej ideológii než masy, ktoré majú vo svojich matrikách zapísané katolík.
Sekretárka Františka Munka Ružena Schniererová dosvedčuje: Pán Munk mi hovoril, že my, ktorí sme sa narodili ako katolíci, ako kresťania, to berieme ako viacmenej samozrejmú vec, že sme kresťania; ale on a celá rodina z túžby po poznaní a preto, že zistili, čo obsahuje kresťanstvo a katolícka viera, sa dali pokrstiť.
Písomné vyjadrenie rozhodnutia
V roku 1939 boli všetci členovia rodiny rozhodnutí prijať sviatosť krstu. Svoje rozhodnutie vyjadrili aj písomne. František Munk v žiadosti o krst okrem iného napísal: Podľa svedomia môjho, duševne a so srdcom som už dávnom členom Cirkvi Kristovej. Nebol to ani rozkaz ani zákon, ktorý mi to predpisoval, bola to túžba vnútorná, neomylné želanie po najsprávnejšej, pre mňa šťastie značiacej dráhe životnej. Prehlasujem teda s dobrým svedomím a s dušou otvorenou, úprimnou, že - ako vďační a verní stúpenci Kristovi - chceme vstúpiť do Cirkvi katolíckej, aby i naše deti a ich potomci viedli svoj život podľa najčistejších zásad kresťanských a mohli tak vzdorovať prípadným pokušeniam, ktoré by ich odvrátilo z rovnej cesty. K tomuto nášmu rozhodnutiu prosíme o požehnanie Pána Boha, Ježiša Krista a tých, ktorí v mene apoštolov ich Cirkev spravujú.
Gizela Munková v zdôvodnení napísala: Uprostred vášní si chcem zachovať jasný pohľad; aby som všetkému mohla porozumieť a všetko milovať. Patrím teda do Kristovho spoločenstva. Môj vstup do Katolíckej cirkvi by bol iba vonkajším ustanovením mojej najvnútornejšej duševnej štruktúry, ktorá sa nikdy od Ježiša neodklonila - bez neho sa nikdy nezaobišla.
Tomáš zdôvodnil svoj krst slovami: Som radosťou naplnený v očakávaní milosrdenstva Pána, vstupujúc do Jeho cirkvi. Keď teraz túto očakávajúcu radosť mám odôvodniť, zdá sa mi to byť veľmi ľahkou úlohou. Je to asi preto, že som učenia Kristove už predtým hlboko cítil, než som ich znal. Cítim však predsa, že týmto krokom ukážem s hrdou a šťastnou mysľou, že chcem navždy patriť do tábora Kristovho, že mojou zbraňou je práca a láska k blížnemu, mojou helmicou duch, mojím štítom pravda, a že to všetko je podopreté vierou v jediného Boha a vo večnú silu učenia Jeho Syna, - že takto vyzbrojený nemusím sa báť ničoho, ani pokušenia, núdze, ale najmenej zla, každodenných krívd a nespravodlivostí ľudských. - Lebo: Ak je Pán Boh so mnou - kto proti mne?
Svojím písomným zdôvodnením len dovŕšili svoje osobné rozhodnutie stať sa kresťanmi. Keďže prvé manželstvo Gizely Munkovej komplikovalo prijatie krstu, obrátil sa ružomberský farár Ján Ferenčík na spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Vo svojom liste potvrdil, že v rodine Munkovcov sa všetci dlho pripravovali na krst, učili sa základy viery a mravov. Zdôraznil, že krstom neočakávajú nijaké výhody z hľadiska spoločenského postavenia a že ich záujem o krst je úprimný.
O svedomitej príprave Munkovcov na krst svedčia farárove slová: Rodina sa nedala odradiť ani ťažkými podmienkami od svätého krstu. Najvzornejšie sa pripravovala na krst. Prevzala najdôkladnejšie katechizmus. Objednala si Sväté písmo, modlitbové knihy, apologetické a liturgické knihy a študovala pravdy nášho náboženstva.
24. novembra 1939 farár Ján Ferenčík v ružomberskom kostole pokrstil Františka, Gizelu, Tomáša a Juraja Munkovcov. Od svojho krstu žili Munkovci horlivým náboženským životom, vzdelávali sa a rozširovali si obzor. Každodenne navštevovali bohoslužby (vo farskom či jezuitskom kostole) a pristupovali ku sviatostiam. Často si vykonávali duchovné cvičenia a uvažovali o Bohu, v ich spoločných rozhovoroch mali náboženské témy ústredné miesto.
Ľudia a udalosti, ktoré zmenili svet v roku 2025
Vplyv na okolie
Ich príkladný život ovplyvnil viacerých ľudí, s ktorými sa stretali. Jedným z tých, ktorých výrazne poznamenalo svedectvo ich života, bol aj židovský lekár Pavol Strauss, ktorý ako lekár pôsobil vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. U Munkovcov videl, čo znamená nasledovať Ježiša Krista v každodennom živote, v neustálej práci na sebe, v láske ku každému a znášaním krížov.
Sám dosvedčuje: Život zdanlivo pozostáva iba z náhod - no v úvodzovkách. „Náhodou“ som sa zoznámil s rodinou, ktorá ma „náhodou“ poučila o svätej omši a hneď ma vzala do kostola, kde som prvý raz vedome sledoval svätú obeť. Žil som s nimi a prežíval ich konvertitský zápal, ich nesmierne vnútorné vypätie smerom k Absolútnu a napriek mojej stálej oponentúre rozplýval sa postupne môj odpor v intenzite ich žitého a prežívaného kresťanstva, aké som si do tých čias nevedel predstaviť.
Pavol Strauss sa v roku 1942 definitívne rozhodol pre vstup do Katolíckej cirkvi. V auguste toho istého roku prijal krst a jeho krstnými rodičmi boli František a Gizela Munkovci. Vyznal: U krstných rodičov som spolu s nimi prežíval krásu a hĺbku kresťanstva. Život modlitby a lásky. Krásne prostredie krásnych ľudí. Boli voči mne nesmierne láskaví a pozorní. Čítali sme spolu staršiu i novšiu duchovnú literatúru a chceli sme úprimne žiť len z toho.
V roku 1943 povzbudená príkladom ich života vstúpila do Katolíckej cirkvi Matilda Domaratzká, pôvodne evanjelička.
Život po krste
Od svojho krstu žila rodina Munkovcov intenzívnym náboženským životom. František každý deň navštevoval bohoslužby a pristupoval ku sviatostiam, viackrát si vykonal duchovné cvičenia. Centrom ich spoločného uvažovania v rodine sa stali náboženské témy. Viera v Ježiša Krista a život podľa evanjelia utvárala z celej rodiny krásnych ľudí. Ako dosvedčil Pavol Strauss: Viera v Ježiša Krista umožnila z rodinného a manželského spoločenstva Munkovcov utvárať krásnych ľudí a krásne prostredie. Ich príkladný manželský a rodinný život postavený na evanjeliu dodnes ostáva výrečným a aktuálnym posolstvom pre našu dobu. Život v duchu evanjelia je cestou k obnove dnešných manželstiev a rodín.
Konvertita, katolícky kňaz Peter Edmund Bárdoš spoznal vo Františkovi Munkovi človeka, ktorý ako otec vynikal v rodine Munkovcov. Charakterizuje ho týmito slovami: múdry, kľudný, vyrovnaný. V spomienkach na koncentračný tábor napísal: Otec Munk so synom Tomášom boli stále so mnou. Poznal som v nich ľudí vysoko kultivovaných, na vysokej duchovnej výške zjednotených s Kristom. Živé exempláre ozajstných kresťanov!
