Veľká noc patrí Kristovi a vzkrieseniu. Aj my sa obetujeme za druhého človeka, tak ako Spasiteľa, ktorý sa obetoval za nás. Ďakujme mu za ten dar, a nemali by sme zabúdať, že život je veľký dar, ktorý by sme si mali vážiť a rozvíjať. Tento týždeň sa budem zaoberať pozitívnymi myšlienkami.
Som už v takom veku, ktorý ma núti zamýšľať sa nad sebou, nad svojimi nedokonalosťami a nad tým, ako sa polepšiť a koho odprosiť. Je to príležitosť na ospravedlnenie sa. Zamyslíme sa nad sebou, koho sme zradili. Ježiš vždy hľadá riešenie v odpúšťaní. Kto nedokáže milovať, ten nie je schopný odpúšťať. V živote je toľko zloby, sme povolaní k láske, rozdávajme ju. Zahĺbme sa do kresťanskej lásky, aby nebudú umierať nevinní ľudia nezmyselnými vojnami.
Láska a odpustenie
Ak potrebujú našu pomoc, poskytnime ju. Povedzme im, že ich milujeme. Nezabúdajme na tých, za ktorých sme zodpovední. Nezabúdajme na ľudí, ktorí pomoc potrebujú, a na tých, ktorí nám ubližujú. Odmeňme sa im láskou, tým, ktorí nám strpčujú život. Ježiš, pre našu záchranu, bol odsúdený na smrť. Spytovať si svedomie, čo nás trápi, a svojim životom ďakujme Ježišovi.
Šťastie sa rodí v láske, ale človek dnes nemá cenu. Peniaze sú dôležitejšie ako ľudský život. Mešec má väčšiu cenu ako ľudský život, a zrada je súčasť ľudského života tak, ako je zrada človeka. Priniesli mu len výčitky svedomia, nakoniec sa obesil, pretože mešec peňazí neznamená nič. My zrádzame ohováraním, ničíme povesť človeku a spôsobujeme mu bolesť.
Boj o moc, nech to stojí čokoľvek, a ľudskú hlúposť. Peniaze sú dôležitejšie ako ľudský život. Boh zvíťazil nad smrťou, a preto sa snažme sa byť lepšími a obrátiť sa k dobrému. Vojny a ľudská hlúposť nám bránia vidieť a vyhľadávať to, čo je v nás dobré. Obavou je, že sa v nás skrývajú priveľké schopnosti.
Viera a nádej
Ak sa stíšiš natoľko, že ho budeš môcť rozoznať, Boh sa prihovára k tvojmu srdcu, nie mysľou. Počuješ Boží hlas v tvojich ušiach ako hudba, ktorý ťa vedie domov. On na nás nezabúda, ani nás neignoruje, že sme starí. On nás miluje takých, akí sme a cítiť Božiu prítomnosť. Nechajme sa viesť Božím hlasom v našom vnútri, ktorý nás vedie s radosťou, prežívame všetko lepšie a intenzívnejšie. Nikdy nič nedokáže ten, kto sa odradiť ľudskou ľahostajnosťou. Beriem každého takého, aký je a nevnucujem sa tam, kde ma nechcú.
Viera je tvorivá myšlienka a láska tvojim bytím. Viera je tvorivá myšlienka a láska tvojim bytím. Sebapoznanie je zmyslom života a radosť je osudom duše, ktorá miluje život. Je smiešne brať sa priveľmi vážne a je treba byť obzvlášť opatrný pocitom, ktoré sú sprevádzané pýchou, utopí sa vo vlastnej kritike. Viera je tvorivá myšlienka, ktorá dáva hodnotu a význam posledným rokom života.
Duchovno je pre mňa základ vzťahu samého so sebou. Pochopil som, že takmer všetci hovoria plus mínus o tom istom. Či je to boh, vesmír, duša, energia alebo duchovno. Každý to volá inak, zažíva to inak, ale vnímam, že je to to isté. Ja cítim, že som sa spojil s mojou podstatou v sebe, ale nemám potrebu nejako to priraďovať. Párkrát do dňa si ľahnem alebo sadnem a meditujem, spájam sa so svojím vnútrom, skúmam svoje emócie. Jednoducho, zaoberám sa sebou a hľadám v sebe odpovede na všetko. Pre niekoho by to mohla byť forma modlitby. Niekto chodí tento pokoj hľadať do kostola, ďalší do lesa, kde sa prechádza, niekto potrebuje zájsť do Indie a iní sa spoja so svojím vnútrom aj doma na gauči.
Psychológia a viera
Popularizovanie psychológie prinieslo mnohým ľuďom veľa užitočných informácií a možnosť žiť plnohodnotnejší život. Odvrátenou stránkou tohto fenoménu je vyprázdňovanie psychologických pojmov ako trauma, narcis, manipulátor či toxický a zjednodušovanie, hovorí klinická psychologička Mária Tiňová. „Je mi to ľúto, lebo namiesto toho, aby psychológia ľudí uschopňovala, mám pocit, že tieto pomenovania ich skôr zneschopňujú,“ tvrdí Tiňová. Stále sa mi stáva, že príde niekto starší a povie mi: ,No pozrite, ako som dopadol, musel som ísť ku psychológovi.‘ Tak vtedy poviem: ,Fakt je to najväčšia prehra v živote, že sa tu so mnou rozprávate?‘“ hovorí o svojich skúsenostiach.
Myšlienky a pocity sú dôležité, ale skutočná moc tkvie v tvojom cítení. Pocit umožňuje myšlienke stáť sa skutočnou vo všetkých tvojich prejavoch. Pokora umožňuje lásku ku všetkému stvoreniu a súciteniu s ním, bez strachu a odsúdenia. Naučme sa poctivo žiť a poukazovať aj na to, čo sa nám nepáči a pritom neviniť a neodsudzovať. Neodradia nás ironické poznámky, a staňme sa atraktívna ľudská bytosť, nezáleží na veku. Zabudnime na odpor a zatrpknutosti a prijmime pomocnú ruku, ktoré sa vám núka.
Ak si tieto správy odbijeme mávnutím ruky, všetko stratíme a život vo vás pocit prázdnoty a nepokoja. Žiť znamená pozitívne veriť! Budúcnosť je v tvojich rukách, ale v tvojom mozgu a v tvojom srdci. V každom človeku vidím vždy jednotlivca a súcitím s ním. Pomôžeme mu, povzbudíme ho a podporíme ho v jeho úsilí. Záleží na našom postoji k úspechu druhých, a mali by sme hovoriť o našich víťazstvách a radostiach. A radosť je osudom duše, ktorá miluje život a lásky. Všetci máme spoločné poslanie, aj keď hovoríme o vážnych veciach alebo ako sa zabávame. Nemusí nás za nezavinené nedostatky. Všetci sme deti Božie, ale skromne a podceňovať sa, svojmu okoliu neprospejeme. Každý človek je osobnosťou a má právo na to, aby bol sudcom druhého človeka. Je dobré položiť život za svojho brata, a dať mu slovo, pristaviť sa, opýtať sa, ako sa nám darí.
Aké hlboké pravdy evanjelia máme ako moderní ľudia strach vidieť? Ježiš nikdy nehovoril o „rodinných hodnotách“, inštitucionálnej loajalite, národnej bezpečnosti ani o vojnovom hospodárstve, čo všetko dnes cirkev i politici chápu ako samozrejmé náboženské hodnoty. Ježiš v skutočnosti nebol moc dobrým príkladom rodinných hodnôt: zostával sám, žil v celibáte, bol bezdentý a nemal pravidelný príjem ani „miesto, kam by zložil hlavu“. Ježiš od nás požaduje, aby sme sa zjednotili v solidarite s ľudskou slabosťou a utrpením, s outsidermi, s utlačovanými a so znevýhodnenými. Pokiaľ nie sme schopný prijímať tieto „sviatosti ľudskej porušenosti“, ktoré vidíme všade okolo seba, ako by sme mohli mať odvahu objaviť, že i my sami sme porušený?
Všetci sme ľudské bytosti a uzdravením je cesta lásky. Naučme sa milovať sám seba? Pochopenie a láska k sebe samému nájde zmysel, porozumenie a naplnenie svojej túžby v srdci. Každý má strach z budúcnosti, ale byť človekom je dobrodružstvo. Je to náš cieľ a dáva nám naše šťastie. Musíme sa učiť navzájom a byť trpezlivý, vytrvalý, dôsledný, odhodlaný a disciplinovaný. Strach a osobná neistota, je to, čo využíva, aby sa zbavil jedu, ktorý v ňom zanecháva bôľ. Ak je potrebné, nechajte svoje slzy tiecť prúdom, sú perlami života, a verte, že príde deň, kedy vaše slzy budú slzami radosti, pociťované dušou i srdcom. Život a viera nám dokazuje, že sme živí.
Všetko je z lásky a položiť život za svojho brata. Snažme sa konať správne a tešiť sa. Snažme sa vidieť dobro, ktoré je v každom z nich. Ak to dokážeš, vtedy pochopíš, čo je to skutočná radosť zo života. Nezabúdajme na to, že vojna nezastavíte, ak tam budete posielať zbrane. Keby sa mocnosti dohodnúť medzi sebou, vojna by nebola. Ak sa s niekým stretávame so žiarlivosťou, nenávisťou, panuje nenávisť a podozrenia, tak nám to spôsobuje mnoho utrpení. Potrebujeme po peknom, povzbudivom slove, ktoré nám veľmi chybuje. Najsmutnejšie je to, že sa doma cítime ako cudzinci. Sme k sebe ľahostajní, nevieme komu máme veriť a nepravda sa stáva pravdou. Každý túži po ľudskom teple, ktoré sa mu nedostáva, a napokon sa naučíme žiť sami. Stratila sa spolupatričnosť a záujem o človeka. Viac sme sa zaujímali jeden o druhého a pomáhali sme si navzájom. Vtedy aj našu bolesť ľahšie prijmeme, odovzdávame sa do Božích rúk. Kto nenesie bremeno kríža, ten nepozná život, a každé bremeno nám prináša nádej.
Kniha je žriedlo múdrostí. Uvažuj, neohováraj! Ak ma oslovili pekné myšlienky, nenechávam si ich len pre seba, ale hovorím o nich. Aj krátke stretnutie s človekom - ovplyvňuje ich životy väčšmi ako tušíme. Každý z nás má nejaké talenty a energiou. Stačí sa odhodlá k činu a víťazný pocit z úspechu, môže prežiť každý.
Syndróm vyhorenia
Syndróm vyhorenia je konečným štádiom procesu, pri ktorom človek stráca svoje pôvodné nadšenie a pôvodnú motiváciu. Čím skôr tieto prejavy u seba človek spozoruje, tým je zväčša aj terapia jednoduchšia. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb patrí burnout do kategórie Z73, ktorá zahŕňa rôzne ťažkosti spojené so zvládaním života. Syndróm vyhorenia je formálne definovaný a subjektívne prežívaný ako stav fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania, ktoré je spôsobené dlhodobým zaoberaním sa situáciami, ktoré sú emocionálne mimoriadne náročné. Tieto emocionálne požiadavky sú najčastejšie spôsobené kombináciou dvoch vecí: veľkým očakávaním a chronickými situačnými stresmi. Marie Åsberg, profesorka Karolínskeho inštitútu v Štokholme, ktorá študuje burnout, nazvala toto postupné míňanie sa síl človeka ako „tunel vyčerpania“. Mať v tíme človeka - či už nadriadeného, podriadeného, alebo kolegu, ktorý je dlhodobo prepracovaný, znamená, že v prvom rade trpí on sám. Psychicky, fyzicky, emočne. V pracovnom prostredí sa to prejavuje posúvaním alebo rušením termínov stretnutí, pretože pre ľudí bez energie je ranné vstávanie takmer nemožná úloha. Nielenže dochádza k zníženiu výkonu a efektivity človeka, ale zníži sa aj jeho zaangažovanosť v práci. Nie je ochotný stretávať ľudí, stráca záujem o kolegov, izoluje sa, čo má vplyv na atmosféru v tíme. Každému môže pomôcť prekonať akútne fázy syndrómu vyhorenia niečo iné.
Zdenko Hoschek založil portál ZľavaDňa.sk v roku 2009. Prvé príznaky začali, ešte keď som pracoval v banke. Prišiel som večer domov, snažil som sa zaspať a nič. Najviac sa to však prejavilo, keď som založil firmu. Niekedy som nespal aj dve - tri noci po sebe. Noci, kedy som nespal vôbec, sa striedali s tými, kedy som spal klasických osem hodín. Nič medzi tým pre mňa neexistovalo. Pokiaľ by som to mal napočítať, tak dve - tri noci som sa vyspal dobre a zbytok týždňa som nespal vôbec. Aj ste to nejako reflektovali? Nie, vôbec, nestaral som sa o seba takýmto spôsobom. Vôbec som nevnímal, že sa mi tým moje vnútro snaží dať najavo, že niečo nie je v poriadku. Ignoroval som to. Napokon, telo to vydrží a ide ďalej, až ma fascinuje, ako veľmi je odolné. Najhoršie bolo, keď som nespal celý týždeň. Ležal som v posteli, mal som zatvorené oči až do rána a vírili mi myšlienky hlavou. Potom som sa obliekol a išiel som do práce. Na stretnutia som chodil úplne vyčerpaný. Bol som ako živý „zombie“. Aj prácu som vykonával automaticky. Prebehla jedna porada, druhá, s niekým som sa porozprával. Je to taká šeď života. Bez radosti.
V tej dobe som vyskúšal na dva týždne tabletky na spanie, po ktorých som síce reálne zaspal, ale nikdy som sa nezobudil oddýchnutý. Pocit vyčerpania neodznel. Dnes viem, že som mal radšej ubrať z projektov, pracovať menej a viac sa venovať sebe. Práve v tomto sa mi veľmi páči prístup Miloša Formana, ktorý urobil film iba raz za niekoľko rokov. Ale ten film bol vždy super. Jeho schopnosť...
Kosí kohokoľvek, ale veriaci majú jednu obrovskú výhodu - záchranné lano, ktoré pomáha (pre)žiť aj v temnote depresie. Niekoľko týždňov, mesiacov sa cítim ako živá mŕtvola. Umytie zubov a zjedenie obeda sa pre mňa stáva výstupom na Mount Everest. Spánok neprichádza. Jesť mi nechutí. Nič ma neteší. Zostala len tma a smútok. Smrť sa javí ako jediné východisko z tejto nekončiacej sa temnoty a bezvýchodiskovosti. Viera a depresia sú podľa mňa dve spolu nesúvisiace skutočnosti, ktoré netreba spájať. Niektorí ľudia hovoria o tom, že sa začali vďaka nej väčšmi utiekať k Bohu, budovať s ním vzťah, dôverovať mu aj v strachu a depresii (hoci nie hneď zo začiatku, spočiatku to bol len hnev na Boha). Mnohí sa zhodli na tom, že depresia ich priblížila k Bohu alebo že práve skrze ňu sa dostali k Pánovi. Pochybnosti o existencii Boha, strata dôvery, nádeje, strácanie zmyslu v tom všetkom, upadanie do hriechu, myšlienky na to, že Boh na mňa zabudol, že ma nemá rád, človek sa cíti opustený Bohom, v depresii pohľad na Boha, ktorý sa zdá menší ako samotná depresia, problémy s modlitbou, prestali praktizovať svoj duchovný život či prijímať sviatosti, časté vyčítanie Bohu, že majú depresiu, vzdialenie sa od Boha (Bože, kde si?), hnev na Boha, človek sa cíti opustený Bohom, výčitky (Bože, prečo si to dopustil?)
Bežne totiž označujeme ako depresiu aj to, o čom inak hovoríme ako o skľúčenosti, zlej nálade, malomyseľnosti, neúspechu. Iste, nemusí ísť o maličkosti, no ešte to nie je stav, ktorý dokáže človeka úplne vyradiť z normálnej činnosti. Ak si niekto neuvedomuje túto závažnosť, môže mať tendenciu vidieť problém veľmi jednoducho alebo skratkovito ako nedostatok viery či dôvery v Boha. Priame spájanie depresie a posudzovania „dostatku viery“ mi príde ako neužitočné, ba až kontraproduktívne. Depresia je duševná choroba, ktorá neprichádza ako dôsledok nedostatku dôvery v Boha. Niekedy býva skôr prirodzenou reakciou na nenormálnu situáciu, ktorá nás v živote stretla a ktorej musíme čeliť a naučiť sa zvládať ju.
Mali by sme sa započúvajme sa do slov tých, ktorí si tým sami prešli/prechádzajú. „Pre mňa bola kľúčová podpora kresťanského spoločenstva, lebo zo začiatku som nedokázal sám počuť Boží hlas a neveril som, že veci sa môžu zmeniť. No Boh hovoril druhým ľuďom a oni ma podržali svojou vierou. Väčšinou si sami prešli podobnými vecami a zažili Božie konanie. Ich svedectvo a viera ma podržala. Vždy ma však viedli k modlitbe a aby som sa sám pýtal Pána. Neskôr, keď som sám začal vnímať Boží hlas, veci sa začali riešiť rýchlejšie a bol som sám schopný pomáhať iným ľuďom. Vždy mi pomohlo, keď sa ľudia, s ktorými som sa rozprával, pýtali Boha, čo mi majú odpovedať. „Určite pomáha modlitba príhovoru, ale vždy si najprv rozmyslím, koho o ňu požiadať. Veľmi pomáha modlitba kňaza, rozhrešenie (znak toho, že je mi odpustené a môžem začať odznova). Tiež pomáha chváliť Boha a ďakovať mu za to, čo mám.
Niekedy nestačí mať dobrý úmysel, keď chcem byť nápomocný človeku, ktorý trpí depresiou. Keď depresia začne nado mnou vyhrávať, tak v prvom rade, nebáť sa vyhľadať odbornú pomoc a neodmietať ju. Už prvé vysvetlenie diagnózy, príčin a príznakov môže človeka trpiaceho depresiou oslobodiť od pocitu viny alebo nedostatočnej dôvery v Boha. Takisto mu to pomôže aj ľahšie znášať nekompetentné vysvetlenia a nevhodné poznámky okolia. Vďaka modlitbe žalmov, hoci boli napísané pred tisíckami rokov, sa môžeme spojiť s ľuďmi, ktorí si prešli podobnými situáciami a vieme, že v tom nie sme sami.
Je potrebné rozlišovať, čo sú to emócie, a že tolerancia a úcta k vlastným citom a k citom svojho partnera. Často krát citové prejavy dieťaťa prechádzajú rodičia bez povšimnutia. Pohŕdaví rodičia, emócie dieťaťa neriešia - nerešpektujú. Berú city dieťaťa tak vážne, čo vlastne dieťa nahnevalo. Treba sa s nimi rozprávať, a riešiť jeho problém. Ak sa nás pýta, treba mu odpovedať primerane jeho veku. Medzi dieťaťom a rodičom by mala byť dôvera. Ak sa im to nedostáva, trpia. Ak sa dieťaťu venujeme, zdôverí sa nám. Práve jednota názorov v rodine, uznanie - vedú k víťazstvu. Musíme sústavne porovnávať, zrovnávať slová a skutky, zámery a činy.
Dôležitým predpokladom pre rozvoj charakteru je sebaovládanie. Stojí predovšetkým na sebaovládaní, a ak chceme viesť ostatných konať správne, musíme ovládať sami seba. Sebaovládanie je vládou rozumu, potrebujeme silu vôle, a musíme sa učiť pozerať i z pohľadu druhého človeka.
Dieťa je otvorené, a ak sa mu venujeme, zdôverí sa nám a my ho usmerníme a budeme sa s ním rozprávať. Ak sa nás pýta, treba mu odpovedať primerane jeho veku. Práve dôvera medzi dieťaťom a rodičom je veľmi dôležitá, a nemali by sme dopustiť nezrovnalosti medzi rodičmi. Deti sa potrebujú zdôveriť. Ak sa im to nedostáva, trpia. Práve učiteľ, hlavne na prvom stupni, je veľmi dôležitý, pretože práve tam získava základné vedomosti. Práve na týchto vedomostiach bude dieťa stavať vo vyšších ročníkoch. Je dôležité aby sa rodičia zaujímali o jeho napredovanie, a aby sa nevzdávali. Byť trpezlivý, vtedy sú aj výsledky. Najhoršie pre dieťa je vtedy, ak je učiteľ benevolentný, nezodpovedný a nemá rád deti. Vtedy sa u dieťaťa prejavuje neistota a tá sa s ním nesie celý život. Ak žiak v niečom zaostáva, tak treba odstrániť medzery a naučia ho to, čo ho nenaučila pani učiteľka. Potom sa z hlúpučkého žiaka sa stane vyznamenaný žiak. Mnohí zo zaostávajúcich žiakov sa stávajú osobnosti.