Na Slovensku sa nachádzajú rôzne centrá a komunity, ktoré sa venujú budhistickej praxi. Tieto centrá ponúkajú širokú škálu aktivít, od meditačných kurzov až po štúdium budhistickej filozofie.
V tradičnej tibetskej kultúre existujú dve cesty nasledovania budhistického učenia: mnísi a mníšky žijúci v kláštoroch a laici, ktorí integrujú učenie do svojho každodenného života. V modernom svete sa tieto hranice stierajú a čoraz viac ľudí hľadá harmóniu medzi duchovnou praxou a bežným životom.
Ako sa žije v buddhistickom kláštore_verejná prednáška
Tradícia a Učenie
V tibetskej tradícii je veľký dôraz kladený na líniu, z ktorej pochádzajú učenia. Jedine neprerušená reťaz majstrov zaručuje, že sa stretávame s autentickými náukami pochádzajúcimi od samotného Buddhu Šakjamúniho.Rovnako ako všetky línie tibetského budhizmu, aj línia Džonang teda nachádza pôvod v učeniach historického Buddhu Šakjamúniho. Výnimočná je dvomi ucelenými vyučovacími systémami. Prvým je tzv. náhľad žentong. Ten hovorí, že jedine konečná povaha nášho vedomia je skutočná, všetko ostatné sa javí ako klamlivé. Nabáda nás tak spoznať ju, aby sme viac nežili v ilúzii, ktorá je základom utrpenia v našom živote. Druhým je meditačný systém Kálačakra - veľký ucelený systém náuk, ktorého výnimočnosť a dôležitosť zdôrazňuje aj samotný Dalajláma, sám tak dbá o jeho šírenie.
Oba náhľady sú vysoko rešpektované u všetkých významných tibetských majstrov, nech už pochádzajú z ktorejkoľvek línie. Iste je tomu tak aj preto, že obe špecifické učenia pochádzajú od Budhu šakjamúniho a ďalej sa šíria cez neprerušenú líniu veľkých majstrov. Najznámejšími v Línii Džonang sú Dolpopa Šerab Ďaltsen (známy ako Buddha z Dolpo) a Džecun Taranatha. Aj cez nich prešli učenia postupne až k hlavnému učiteľovi meditačného centra v Tibetskom parku mieru a harmónie. Je ním Alak Džonang 2.
Praktické liečivé meditácie pochádzajúce zo starých indo-tibetských poznatkov sú vhodné pre každého, neviažu sa k žiadnemu náboženstvu. Vychádza z nich živá tradícia hlbokých učení o ľudskej psychike, ktoré nám otvárajú možnosť spojiť sa s nekonečnou liečivou silou našej mysle, nadobudnúť morálku, disciplínu myslenia a žiť zmysluplný život.
Zen Budhizmus a Meditácia
Zazen Slovensko je občianske združenie založené v roku 1994 žiakmi Majstra Sando Kaisena, ktoré zaštiťuje aktivity spojené so šírením autentického učenia Soto zenu, ktorého hlavnou náplňou je meditácia v sede, Sed Buddhu (zazen). Úzko spolupracuje s asociáciou HO SHO JI, ktorá spravuje centrálny kláštor Žiariaceho Štítu vo Francúzsku a napomáha šíreniu učenia Majstra Sando Kaisena po celej Európe.
Zen nie je náboženstvom, ani nejakým druhom filozofie. Je to prax každodenného života, vhľad do skutočnosti takej, aká je. Nehľadá pokoj, múdrosť či lásku, pretože to všetko sa už skrýva vo vnútri každého z nás. Stačí sa navrátiť k svojej pôvodnej prirodzenosti a naša komnata pokladov sa otvorí sama od seba.
Učenie a prax našej školy pochádza od Buddhy Shakyamuniho. Soto zen (jap. sotoshu) je školou zenového buddhizmu, ktorej základy položil majster Eihei Dógen v 13. storočí v Japonsku. Do Európy sa Soto zen rozšíril v 60. rokoch minulého storočia zásluhou japonského majstra Taisena Deshimarua.
Je dobré sem prísť s duchom prirodzeným a zbaveným akéhokoľvek zámeru, akéhokoľvek cieľu a akéhokoľvek duchovno-imaginatívneho hľadania. Nie je tu žiadna strohosť a vážnosť, žiadna zvláštna morálka a etika, žiaden prísľub šťastia či slobody. Každý z nás je odjakživa osvietený vo svojej vlastnej Esencii. Tento "každý z nás" vytvára od počiatku bez počiatku sväté Spoločenstvo ctihodného Buddhu.
Wangdenling: Miesto s Potenciálom
Budhistov by ste hľadali asi skôr v Tibete než na kopaniciach v Novej Bošáci neďaleko Nového Mesta nad Váhom, ale stalo sa. Slovenskí vyznávači učenia Dzogčhenu našli pokoj na rozjímanie uprostred nádhernej prírody. Na lúke pod lesom dokončujú meditačnú drevenú halu - gonpu.
Prví vyznávači východných kultúr prišli na kopanice pred siedmimi rokmi. Vtedy kúpili starú chalupu aj s pozemkom. Ich komunita má dnes asi 80 členov nielen zo Slovenska, ale aj z Česka či Ameriky.
Wangdenling, v preklade „miesto majúce potenciál“, ako nazývajú svoje sídlo, oficiálne uzrelo svetlo sveta 6. januára 2009.
Podľa Ľuba ich vyšla asi na stotisíc eur zo zbierky a z darov. Slúžiť bude nielen na meditácie, ale aj kurzy s budhistickými učiteľmi, jogu, semináre o tibetskej medicíne, i prednášky o ekológii a ochrane krajiny. Niekoľko desiatok metrov od objektu sa týči takmer päťmetrová stúpa s malou soškou Budhu.
Stavali ju pod vedením Tibeťana Migmara a vlani v novembri ju posvätil svetový učenec a majster meditácie Samdhong Rinpochem. Symbolizuje prebudenie majstra a miesto na meditácie.
Niečo o tibetskej kultúre
Dzogčhen - znamená veľkú alebo úplnú dokonalosť a tento pojem označuje prvotný stav človeka. Poznanie siaha do dávnych čias a jeho náuka je po stáročia odovzdávaná z učiteľa na žiaka až do súčasnosti.
Návštevy a Pobyty v Kláštoroch
Mnohí ľudia radi cestujú. Väčšina pre dovolenku, no Košičan Viliam Schiller je iný prípad. Košičan navštívil a nejaký čas pobudol v kláštoroch v Španielsku, Francúzsku, Malajzii a v Japonsku.Program možno na prvý pohľad neznie lákavo. Skoré vstávanie, modlitby, fyzická práca. Bez internetu, mobilu či televízie. Dni strávené modlitbami a fyzickou prácou sú však dobrou alternatívou ku každodennému zhonu. Možno aj preto sú kláštorné pobyty čoraz vyhľadávanejšie nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku. Prijímajú ľudí bez rozdielu pohlavia, veku a vierovyznania.
Mnísi pre hostí neorganizujú špeciálny program. Mnísi však začínajú rannými chválami o 5.30, po nich nasleduje svätá omša a raňajky. Od ôsmej do dvanástej hodiny zvyčajne pracujú, neskôr sa venujú posvätnému čítaniu či dennej modlitbe. Večer končia modlitbou kompletória o 20.00. Po nej je tak, ako aj v iných kláštoroch čas ticha a odpočinku.
Tabuľka: Bežný denný program v kláštore
| Čas | Aktivita |
|---|---|
| 5:30 | Ranné chvály |
| Po chválach | Svätá omša a raňajky |
| 8:00 - 12:00 | Práca |
| Po práci | Posvätné čítanie a denná modlitba |
| 20:00 | Modlitba kompletória |
Vilo priznáva, že je to dosť náročné, no dá sa to zvládnuť. Potom nasledujú vždy tri voľné dni. V čase voľna si čítal, chodil do lesa, či opravoval šaty. V kláštore bol aj s kamarátom. S ním v čase voľna navštívil niektoré starobylé kláštory v Kyote či v Nare.
tags: #budhisticky #klastor #na #slovensku