Buďte svätí, lebo ja som svätý: Význam a aplikácia

Kľúčovým slovom, respektíve najčastejšie používaným pojmom v knihe Leviticus, je slovo svätý, svätosť, svätyňa. S tým súvisí aj známy výrok: „buďte svätí, lebo ja som svätý“.

Lev 20,26 - „Buďte svätí, lebo ja, Hospodin, som svätý."

Lev 22,32 - „Nepoškvrníte mena mojej svätosti, ale budem posvätený medzi synmi Izraelovými."

Michelangelo - Stvorenie Adama

Čo znamená byť svätý?

O svätosti sa dnes často diskutuje (nielen v sekulárnom svete), ale v prevažnej miere z ľudského hľadiska. V biblickom zmysle „svätý“ nie je človek, ktorý dosiahol určitú úroveň dobroty (ako si to väčšina ľudí myslí), ale ten, ktorý bol Bohom oddelený pre prácu na Božom diele, alebo inak povedané svätí sú tí, ktorých Boh povolal do svojho diela. V takomto chápaní sa so svätými stretávame aj v Biblii.

Boží ľud ako v Starej zmluve (Dan 7,21.25), tak aj v Novej zmluve je nazvaný: svätý, svätí. Jeden z úvodných biblických textov hovorí, že ten, kto posväcuje, teda „robí svätým“ je sám Pán Boh (Lev 22,32). Sami sa nemôžeme stať svätými. Boh, ktorý nás ospravedlňuje, nás zároveň aj posväcuje. Posvätenie nezávisí na našom výkone byť dobrým, lepším či ešte lepším. Pán Boh je aktívny od prvej až do poslednej chvíle nášho života, pretože nás má rád - chce nás zachrániť.

Prečo to Pán Boh robí?

Lev 20,26 - „Buďte svätí, lebo ja, Hospodin, som svätý."

Svätosť Boha a človeka

Jednou z vlastnosti svätého Boha je neprístupnosť - nedotknuteľnosť pre človeka. Miestom stretávania hriešnika so svätým Bohom bol stánok stretávania - svätyňa. Boh ukázal, že hriešny človek jednoducho nemohol vojsť do prítomnosti svätého Boha, ako a kedy sa mu zachcelo, (rozumelo sa totiž, že Boh prebýva vo vnútri svätyne, vo svätyni svätých).

Kým kňaz vstúpil do svätyne svätých, musel prejsť cez tri opony, z ktorých každá naznačovala oddelenie medzi Bohom a ľudom. Prvá bola opona medzi vonkajším táborom a nádvorím, potom to bola opona oddeľujúca svätyňu od nádvoria a nakoniec opona oddeľujúca svätyňu od svätyne svätých. Ceremoniálny zákon (obetný systém) ukazoval na spôsob, ako túto oddelenosť od Boha prekonať. Spôsob, ako k tomu v starozákonnej dobe dochádzalo, bol symbolický.

Uskutočňovalo sa to obetovaním zvierat, pri ktorom hriech človeka bol symbolicky prenesený na nevinnú obeť (zviera), ktorá potom zomrela namiesto obetujúceho. Vo chvíli, keď niesol náš hriech, bol v dôsledku Božieho trestu oddelený od prítomnosti nebeského Otca, bol odsúdený namiesto nás. Boh sám roztrhol chrámovú oponu (oponu pred svätyňou svätých) od hora až dole a tým dal najavo, že cesta do prítomnosti svätého Boha do svätyne svätých, je otvorená - je otvorená pre všetkých, ktorí k nemu prichádzajú s vierou v Ježiša Krista, (Žid.

Človek obyčajne hriech miluje a nerád ho opúšťa. Pre tých, ktorí vierou v Ježiša Krista prichádzajú do Božej prítomnosti a poznávajú Svätého Boha, to znamená, že sa učia nenávidieť hriech, aj keď je niekedy veľmi príjemný a lákavý. Pán Boh skrze svojho služobníka ap. Peter nás vyzýva podobne ako pisateľ kn. Leviticus.

1 Pt. 1,15-16 - „…ale ako svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní."

Možno vás napadne, že k dokonalosti a bezchybnosti máme ešte veľmi ďaleko, ale Pánu Bohu nejde o náš výkon, o to aby sme boli lepší, ako tí druhí, alebo aby sme splnili nejaké naše ľudské kritériá. Mojžiš v Lev 22,32 píše „Nepoškvrníte mena mojej svätosti, ale budem posvätený medzi synmi Izraelovými." Žiť svätý život znamená chodiť každý deň s Pánom, spoznávať svojho Spasiteľa a dôverovať Mu, že v deň svojho návratu ho uvidíme tvárou v tvár.

Pamiatku svätých v nebi si uctievame nielen pre ich príklad, ale ešte viac preto, aby sa pestovaním bratskej vzájomnej lásky upevňovala jednota celej Cirkvi. Lebo ako nás kresťanské spoločenstvo putujúcich privádza bližšie ku Kristovi, tak nás spoločenstvo svätých oslávených sprevádza s Kristom, z ktorého ako z prameňa a hlavy prúdi všetka milosť a život samého Božieho ľudu.

Dnešnému človeku kedysi frekventované hodnoty z rôznych príčin znejú cudzo, alebo sa im dokonca bráni. Pri vyslovení tohto pojmu cítime pachuť stredoveku, pochmúrne múry kláštora, muzeálnu záležitosť alebo sa nám v lepšom prípade vynorí asketická postava oblečená do vrecoviny, opásaná reťazou, žijúca ďaleko od civilizácie.

Svätý (hebr. kadoš, gréc. hagios, lat. sanctus) sa v náboženských textoch vyskytuje ako jeden z najdôležitejších atribútov, ktorým sa označuje Boh. Boh je svätý v najvyššej miere, čiže absolútne. V Starom zákone vyjadruje, že Boh je iný - rozdielny od všetkého stvorenia, nepochopiteľný: „Kto je rovný tebe medzi bohmi, Pane, kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou? (Ex 15, 11).“

Už na púšti ho vychováva a vytvára z neho „mikra kodeš“ - svätý ľud (porov. Ex 12, 16; 19, 6; Lv 20, 26; Nm 28, 25). Zmyslom celého Zákona, ktorý mal byť „vychováteľom pre Krista“ (porov. Gal 3, 24), je posvätenie - život bez hriechu. Izrael má slobodne odpovedať na Božie vyvolenie a má sa usilovať o posvätenie, aby sa tak chránil každej nečistoty a pripodobnil sa Bohu (porov. No až v evanjeliách túžba po dokonalosti nachádza svoj výrazný orientačný bod.

V prvých kresťanských časoch sa oslovovali „svätí“ tí, ktorí sa hlásili ku Kristovi. Najskôr len v malom spoločenstve v Jeruzaleme, potom sa pomenovanie rozšírilo na kresťanov v Júdsku a konečne na všetkých kresťanov (porov. Veriaci v Krista tvoria opravdivý „svätý národ“ a „kráľovské kňazstvo“ - ako o tom hovorí apoštol Peter (porov. 1 Pt 2, 2 - 9). Jeho život od zvestovania cez účinkovanie je cestou svätosti a posväcovania iných. Svojimi skutkami a zázrakmi, celým svojím životom zjavuje svoju svätosť (porov. Mk 1, 24; 3, 11; Lk 4, 1; 5, 8). Jeho smrť a zmŕtvychvstanie priniesli všetkým ospravedlnenie a posvätenie (porov.

Ježiš sám ukazuje cestu, ktorá vedie k dokonalému životu, a teda aj k Otcovi: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6). Kresťania majú podiel na živote zmŕtvychvstalého Krista vierou a krstom, ktorý im dáva účasť na „posvätení a vykúpení“ (porov. Preto sú „svätými“ (porov. 1 Kor 1, 2; Flp 1, 1) a „chrámom Ducha Svätého“ (porov. 1 Kor 3, 16; Ef 2, 21).

Svätosť nie je útek od života

Svätosť teda nie je útek od života, od povinností, nie je to zaznávanie krásy sveta a radosti ani opovrhovanie ľuďmi. Je to hodnota, ktorá nám patrí. Najprv treba jasne pomenovať, čo svätosť je a čo nie je a ako vyzerá človek, ktorý sväto žije.

Byť svätým je totiž výzvou, ktorú dostal každý pokrstený tým, že sa začlenil do Cirkvi: stať sa Božím synom či dcérou znamená mať v sebe a prejaviť navonok „genetický kód“ rodiny Božích detí a hlavne svojho Otca. A ak tento Otec hovorí: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý,“ (por.

Usmernenie, ako na to, nám ponúka aj Ježiš v reči o blahoslavenstvách (Mt 5, 3 - 12) - aby sa nám náhodou nezdalo, že svätí musia byť všetci rovnakí a nudní ako cez kopirák. Teraz nastáva v pravde iná úloha: Vieme, aký je Boh, keď je svätý? Nemusíme osobitne deliť vlastnosti Boha a tých, čo sa s ním už radujú v plnosti - sú totiž identické a veľmi rýchlo ich pomenujeme, ak budeme dôsledne objavovať osobu Boha v Písme a svätých v ich životoch.

Predstava, že by ťa svätosť stála čas navyše, je asi najsilnejšia - ale nie je to tak. Svätosť znamená žiť bežne svoj život a vidieť všade prítomného Krista. Rovnako to robila Matka Tereza: pritom jej deň bol nabitý prácou pre chudobných na dlhé hodiny. Jediné, čo mala ako zbraň svätosti v tejto hore povinností bez zastavenia, bola obyčajná láskavosť.

Ak si myslíš, že v nebi sú medzi svätými len flegmatickí a pokojní ľudia, trošku ťa potrebujeme uviesť do obrazu. Zdá sa ti nemožné opustiť dobrú hudbu, tanec, vtipy, spoločnosť iba kvôli svätosti? Nič nemusíš meniť! A možno málokto vie o svätej Terézii z Lisieux, že patrila medzi riadnych vtipkárov a nemala problém si v dobrom utiahnuť aj z veľadôstojných pánov. Dôležité je, aby si ostal v láskavom nastavení srdca a zachoval hranice patričnej úcty.

Ak ti svätosť príde ako obmedzovanie sa dokonca aj v tom, čo ťa teší a baví, nemáš pravdu! Prostredníctvom svojich záľub nielen títo svätí objavovali Božiu krásu a delili sa o ňu s inými. Máš toho veľa, utekáš z jedného do druhého: z domu a z rodiny do práce, šoféruješ, pracuješ, dávaš sa, potom zas domov k deťom, manželovi, povinnostiam. Kedy sa modliť tak ako svätí, aby si vládal žiť? Už svätý Benedikt hovoril: Modli sa a pracuj!

Teda rob to spolu, pretože aj práca sa môže stať modlitbou, stačí, ak jej dáš krátky úmysel a zmysel. Je to pár slov, ktoré zmenia naše nastavenie a netrvajú dlho. Stačí pokojne pomenovať situáciu, komunikovať s Bohom (a možno aj uprostred práce, keď sa niečo pokazí). Ak máš výčitky (možno skryté) kvôli tomuto „neduhu“, netráp sa! Áno, boli svätí, ktorí sa veľa obetovali, odriekali si, postili sa, ľahko prijímali bolesť a utrpenie. No boli aj iní, takí ako ty.

7. „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. „Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov."

Svätí sú nám blízki, dokonca sú našimi bratmi a sestrami, ktorí sú tí najopravdivejší. Chápu nás, majú nás radi, vedia, čo je pre nás to pravé dobro, pomáhajú nám a očakávajú nás. Sú šťastní a chcú, aby sme boli šťastní spolu s nimi v raji. (Sv.

Čo znamená toto spoločenstvo svätých? Je to spoločenstvo, ktoré sa rodí z viery a spája všetkých tých, ktorí mocou krstu patria Kristovi. Ide o duchovnú jednotu - všetci sme zjednotení -, ktorú smrť nerozdelí, ale ktorá pokračuje v ďalšom živote. V skutočnosti existuje nezničiteľné puto medzi nami žijúcimi v tomto svete a medzi tými, ktorí prekročili prah smrti. My, tu na zemi spoločne s tými, ktorí vstúpili do večnosti, tvoríme jednu a veľkú rodinu.

Všetci veriaci v Krista, akéhokoľvek stavu a postavenia, sú povolaní k plnosti kresťanského života a k dokonalosti lásky. Všetci sú povolaní k svätosti. Modlíme sa skrze svätých k Bohu v Kristovi. Napokon, nie svätí odpovedajú na naše modlitby. Oni len opakujú naše modlitby s väčšou hĺbkou, múdrosťou a láskou.. Tak hovorí Písmo: „Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“ /Jak 5,16/.

Nie sú dve Cirkvi - jedna pozemská a jedna nebeská. Boh neoddelil nebeskú elitu, tých, čo sú už v cieli od zástupov obyčajných nemehiel, ktoré ohrievajú pozemské lavice. Nie, vy a ja veríme v Cirkev, ktorá je zároveň nebeská i pozemská. V tejto Cirkvi sú svätí prítomní a dostupní. Sú našou rodinou. Sú našimi staršími súrodencami, ktorí sú takí ako my, až na to, že sú už očistení od akéhokoľvek súperenia, netrpezlivosti a podráždenosti. Chcú nám pomôcť, aby sme sa aj my stali takými, ako sú oni - svätými. Chcú nám pomôcť dostať sa domov.

Nič nebráni procesu posväcovania viac než pocit odsúdenia, ktorý vždy zahrňuje vinu, nehodnosť a pocit nemožnosti dosiahnutia Bohom požadovaných štandardov. Musíme plne „uchopiť“ pravdu, že naša svätosť je plne zabezpečená pred Bohom postavením, ktoré máme v Ježišovi Kristovi. Ježišov čistý register bol pripísaný na náš účet.

Božie slovo je špecifické aj ohľadne svätosti v praxi. Boh chce, aby sme žili svoje životy sväto, aby sme praktizovali svätosť v myšlienkach a v správaní. To ukazuje na rast. Je to, ako keď dorastáme do svätosti, ktorú Ježiš pre nás zabezpečil. Čo tu vlastne v skutočnosti Ježiš hovorí: „Vy teda buďte dokonalí, ako váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý?“

Čím viac rastieme, tým je ťažšie zostávať na tej istej úrovni ako predtým. Spomínaš si na slobodný pocit odplaty, nechať vzplanúť svoj temperament alebo byť sebecký? Všimol si si, že odkedy si sa znovuzrodil, začalo v tebe prevládať chcenie páčiť sa Bohu? Tu je dôvod prečo: Čo sa narodilo z Boha, nechce pokračovať v hrešení, pretože On zasial svoje semeno do teba. Božie semeno je v tebe!

Aký je Boh, ku ktorému sa aj teraz chceme modliť vo „svojich žiadostiach a prosbách“ s vierou a úplnou dôverou že ON má moc vypočuť, zmeniť život, dejiny, dať novú šancu, život srdce.Jedna z jeho zásadných vlastností je Svätosť. Božia svätosť je to, čo Ho oddeľuje od všetkých ostatných bytostí, čo Ho robí jedinečným a odlišným od všetkého ostatného.

Božia svätosť nie je len Jeho dokonalosť, alebo bezhriešna čistota; je to podstata Jeho „inakosti“, Jeho nadprirodzenosti. Božia svätosť spôsobuje, že sme v údive, až v úžase, keď postupne začíname chápať, čo i len po kúskoch, Jeho veľkosť a majestátnosť. Izaiáš bol očitý svedok Božej svätosti, čo je opísané v Izaiášovi 6,1-8 . Aj keď bol Izaiáš Božím prorokom a spravodlivým človekom, keď zažil Božiu svätosť, reakciou bolo, že si uvedomil svoju hriešnosť a cítil sa nečistý a stratený (Izaiáš 6: 5).

Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. Svätosť. Môže sa zdať, že je to archaické slovo, ktoré už nepatrí do 21. storočia. Pozrime sa na to, ako ho vykladá jazykový slovník: Svätý = vynikajúci cnosťami, mravnosťou, bezúhonnosťou; spravodlivý, úplný, dokonalý. Biblický slovník k tomu pridáva, že svätý je niekto, kto je „úplne oddelený od všetkého nečistého či hriešneho.“

Aj anjeli v Božej prítomnosti, tí, ktorí volali „Svätý, svätý, svätý je Hospodin Všemohúci“, si zakrývali tváre a nohy štyrmi zo svojich šiestich krídel. Božia svätosť je pre nás vážnou a zásadnou výzvou, ako sme čítali v dnešnom texte: „Rovnako, ako je svätý ten, čo vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní."

Boh nás volá, aby sme boli iní, oddelení pre väčší účel. Jedným z mien Boha je Jehovah-M'Kaddesh, čo znamená „Hospodin, ktorý posväcuje“ (Levitikus 20,7-8, Exodus 31,13). Posvätenie znamená oddeliť sa alebo separovať sa, nedovoliť, aby sme boli znečistení čímkoľvek, čo uráža a zarmucuje nášho Svätého Boha a Pána.

Chcel, aby boli iní. Pre nás chce dnes to isté. Cirkev, poučená slovami Učiteľa, verí, že človek stvorený na obraz Tvorcu, vykúpený Kristovou krvou a posväcovaný prítomnosťou Ducha Svätého nachádza najvyšší cieľ svojho života v tom, aby bol „na chválu slávy“ Boha (porov. Ef 1, 12), konajúc tak, aby každý z jeho skutkov odrážal jeho jas.

Mravný život sa javí ako povinná odpoveď na nespočetné nezištné iniciatívy, ktoré Božia láska pripravuje človeku. Je odpoveďou lásky o najdôležitejšom prikázaní podľa výroku v Deuteronómiu: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, Boha svojho, celým srdcom svojím a celou dušou svojou a celou silou svojou. A tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov“ (Dt 6, 4 - 7).

Tvrdenie, že „len jeden je dobrý“, vracia nás k „prvej tabuli“ prikázaní, ktorá nám ukladá uznávať Boha za jediného a najvyššieho Pána a iba jemu vzdávať úctu pre jeho nekonečnú svätosť (porov. Ex 20, 2 - 11). Dobro znamená patriť Bohu, poslúchať ho, pokorne s ním kráčať životom, pričom treba spravodlivo konať a oddane milovať (porov. Mich 6, 8). Uznať Pána ako Boha je najvlastnejšou podstatou, srdcom zákona, z ktorého vychádzajú a ku ktorému smerujú jednotlivé prikázania.

Iba Boh môže odpovedať na otázku o dobre, pretože sám je dobro. Boh však už dal odpoveď na túto otázku: urobil tak, keď stvoril človeka a múdrosťou a láskou ho priamo uspôsobil na dosiahnutie istého cieľa tým, že mu do srdca vpísal zákon (porov. Rim 2, 15), „prirodzený zákon“.

Ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi, „desať prikázaní patrí Božiemu zjaveniu. Zároveň nás učí pravej ľudskosti človeka. Prikázania, ktoré Ježiš pripomína mladíkovi, chránia dobro ľudskej osoby, Božieho obrazu, chránením jeho dobier.

Mnohí ľudia, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, však takýto postoj nemajú. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.

Sväté písmo nám ukazuje cestu spravodlivosti, najmä skrze slová a život prorokov, Ježiša a jeho učeníkov. Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo. (2.

Človek bol stvorený na Boží obraz. Keď človek zhrešil, jeho bytosť tým bola poznamenaná a jeho vzťah s Bohom a blížnymi narušený. Hriech oddeľuje ľudí od Boha a vedie ich k životu v sebectve a odlúčení.

Božia láska a milosrdenstvo sú nesmierne veľké voči každému, kto sa snaží oddeliť od hriechu a zveriť Mu svoj život. Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil, a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul! Ale vaše hriechy sú priehradou medzi vami a vaším Bohom a vaše viny zakryli jeho tvár pred vami, že nečuje.

Vieme, že Boh miluje každého človeka a prijíma každého, kto chce k Nemu prísť, bez ohľadu na to, ako veľmi je obťažený hriechom. Poznáme Božiu vernosť v tom, že nikdy neodmietne nikoho, kto sa chce na Neho úprimne obrátiť. Avšak mali by sme si uvedomovať, že hriech nás od Boha oddeľuje.

Je dobré a dôležité vyznať naše hriechy Bohu, ale znamením ozajstnej ľútosti je vyniesť naše hriechy na svetlo pred ľuďmi. Ale ak chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. (1.

Keď otvorene predložíme svoje hriechy pred našich bratov a sestry, môžeme od nich dostať podporu a pomoc v našom posvätení skrze ich modlitbu, povzbudenie a napomenutie. Tým, že budeme ľutovať svoje hriechy, Boh môže napraviť to, čo sme v našom vzťahu s ním hriechom zničili a môžeme zakúsiť Jeho odpustenie. Niesť zodpovednosť za vyznávanie hriechov v cirkvi nie je úlohou špeciálne vyškolených duchovných / poradcov, ani kňazov, ktorí sú viazaní sľubom mlčanlivosti. V Biblii nenájdeme žiadny základ pre takúto prax.

Keď pochopíme Božiu svätosť, veľkosť a lásku k nám, porastie v nás túžba priblížiť sa k nemu a chváliť ho skrze našu lásku a službu ľuďom. Posvätenie teda znamená byť otvorení nechať sa Bohom skúmať, viesť a premieňať. Ježiš umyl nohy svojim učeníkom ako príklad toho, ako by sme mali slúžiť jeden druhému (Ján 13:2­-17). Mali by sme sa od neho učiť byť malými pred sebou navzájom, niesť sa v láske, a tak byť schopní rásť v posvätení seba samých a pomáhať v tom druhým. Vzájomnú službu nemožno oddeliť od starostlivosti o spásu druhých. Boh urobil každého kresťana schopným podporovať ostatných tak, aby mohlo byť celé telo budované vo svätý chrám (Efezanom 2:21). On zveruje zodpovednosť za celú cirkev každému kresťanovi.

tags: #budte #svati #lebo #ja #som #svaty