História a kultúrne dedičstvo Bytče: Od stredoveku po súčasnosť

Bytča, mesto na Hornom Považí, sa nachádza neďaleko Žiliny. Leží prevažne na pravom brehu Váhu, v Bytčianskej kotline v nadmorskej výške 337 m n. m. Zo severozápadu mesto ohraničujú Javorníky a z juhovýchodu Súľovské vrchy.

Prvá písomná zmienka o Bytči pochádza z roku 1234. Bytčianska kotlina však bola osídlená už v neskorej dobe kamennej, eneolite, mladšej dobe bronzovej, v halštatskej, laténskej a rímskej dobe. Archeologický výskum potvrdil okrem iného prítomnosť lovcov mamutov už v staršej dobe kamennej. Osídlenie kontinuitne pokračovalo i v predveľkomoravskom období. Územie patrilo do Nitrianskeho kniežatstva, resp. k ranofeudálnemu štátu Mojmírovcov.

V novodobom politickom zriadení má mesto pričlenených viacero obcí, dnes mestských častí. Niektoré sa osamostatnili (obec Hlboké nad Váhom, 1998). V roku 1996 sa mesto stalo okresom.

Centrum Bytče sa vyznačuje zachovaným historickým jadrom formovaným okolo štvorcového námestia s farským kostolom na jednej strane a areálom kaštieľa na ulici Sidónie Sakalovej.

Bytča bola vždy významným sídlom na Váhu. V meste pôsobili v stredoveku viaceré šľachtické rodiny, od Turzovcov, cez Esterháziovcov, po posledných priemysleníkov Popperovcov. V Bytči pôsobila a besnila Alžbeta Bátoriová. V Bytči sa 13. októbra 1887 narodil prvý prezident Slovenskej republiky dr. Jozef Tiso.

Historický vývoj Bytče

Ako zemepánske mestečko podliehala majiteľom Bytčianskeho panstva. Zložitejšie boli vlastnícke vzťahy v 15. stor. a v prvej polovici 16. stor. Vo vlastníctve Bytče sa vystriedalo niekoľko feudálnych pánov, podľa toho, kto nadobudol prevahu, alebo kto sa dostal do milosti alebo nemilosti u panovníka. Tak sa Bytče postupne zmocnili Ján Podmanický, Peter Kostka a Rafael Podmanický. Nárok na mesto mali však aj jeho legitímni majitelia Imrefiovci.

V r. 1563 získal za 17000 zlatých do tretej generácie hrad Hričov a značne poškodený starý zámok v Bytči spolu s panstvom a mestom František Thurzo. Thurzovci užívali Bytču až do r. 1627. Za ich éry sa Bytča stala centrom kultúry a vzdelania. Thurzovci boli jedným z najmocnejších feudálnych rodov v Uhorsku a Juraj Thurzo, uhorský palatín, mal svoje sídlo v Bytči. Thurzovci postavili zámok, ktorý patrí medzi klenoty renesančného staviteľstva na Slovensku. Bol vybudovaný na gotických základoch vodného hradu staviteľom Jánom Kiliánom z Talianska.

Druhým rodom popri Thurzovcoch, ktorý v dejinách Bytče hral významnú úlohu boli Eszterházyovci. Z početnej rodiny Eszterházyovcov, ktorí vlastnili Bytču v rokoch 1627 - 1868 treba spomenúť Mikuláša Eszterházyho a jeho syna Pavla. Eszterházyovci sa v Bytči zdržiavali iba prechodne a panstvo postupne prenajímali rôznym šľachtickým rodom. V r. 1862 Eszterházyovci prenajali Bytčianske panstvo aj so zámkom a v r. 1868 napokon predali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi. V r. 1882 získal barónsky titul s predikátom "de Podhragy". Popperovci sa zameriavali najmä na exploatáciu lesného bohatstva. V Bytči im patril pivovar, parná píla, zápalkáreň a továreň na železný nábytok. Neskôr aj tieto podniky prenajímali.

Bytča bola od konca 19. stor. osvetlená svietidlami na karbid. Po r. 1918 sa v Bytči začali budovať nové stavby. S elektrifikáciou sa začalo v r. 1922, v r. 1921 postavili budovu Tatra banky, v rokoch 1934 - 1937 sa postavila budova okresného úradu. V r. 1930 telovýchovná jednota Sokol postavila novú telocvičňu s kinom, v r. 1933 bola vybudovaná plaváreň.

1. januára 1946 vznikla obec Bytča, do ktorej patrili aj predtým samostatné obce Hliník nad Váhom a Malá Bytča. Bytča získala štatút mesta až v júli 1960, kedy vznikol i mestský národný výbor.

Mesto sa od r. 1990 po súčasnosť zameralo najmä na riešenie problémov transformácie hospodárstva, ale aj potrieb svojich občanov. Bol vybudovaný ďalší obytný dom so 42 bytmi na sídlisku Úvažie, ale tiež sociálne nájomné byty. Uskutočnili sa dve etapy budovania pešej zóny v meste. V pričlenených obciach sa vybudovali viaceré domy smútku a obradov, niekde kostoly. Renovoval sa i farský kostol v meste.

Významné pamiatky Bytče

Bytča ponúka návštevníkom bohaté kultúrne dedičstvo, medzi ktoré patria:

• Kaštieľ Turzovcov: Dvojpodlažná renesančná štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím a nárožnými vežami, z rokov 1571-1574. V súčasnosti tu sídli oblastný archív.
• Sobášny palác: Dvojpodlažná renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou, z roku 1601. V súčasnosti sa tu nachádzajú expozície Považského múzea.
• Meštiansky dom: Vstupná budova areálu kaštieľa, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s troma rizalitmi, z rokov 1571-1574. V súčasnosti tu sídli Okresný úrad.
• Kúria v časti Hliník nad Váhom: Bývalý hostinec, jednopodlažná jednotraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L z roku 1575.
• Kaštieľ v časti Hrabové: Dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L s párom polkruhových arkierov, z roku 1690.

Medzi skvosty areálu Bytčianskeho zámku patrí aj Sobášny palác z roku 1601. V súčasnosti je zámok sídlom štátneho archívu. Sú tu uložené cenné dokumenty, z ktorých napríklad najstarší pochádza z roku 1263. Medzi unikáty archívu patrí tiež rozsudok na Jurajom Jánošíkom, listy Alžbety Báthoryovej a iné.

Medzi pamätihodnosti patrí aj kostol Všetkých svätých, ktorý stojí na námestí. Je to pôvodne gotická stavba, prestavaná v rokoch 1590 a 1628. Pri opravách v rokoch 1955 - 1957 boli objavené nástenné maľby, sgrafitá, sedílie a zvyšky gotických okien. Druhý kostol, ktorý stojí na cintoríne je zasvätený sv. Barbore a bol postavený pravdepodobne na prelome 16. a 17. stor. Zachovala sa tiež židovská synagóga zo začiatku 20. stor.

Bytča má typické stredoveké štvorcové námestie. Z pôvodných meštianskych domov sa vo väčšej miere zachovali len kamenné pivnice s valenou klenbou, svedčiacou o pôvodných stredovekých dispozícií jednotlivých objektov.

Novšiu mestskú výstavbu z prvej polovice 20. stor. charakterizujú budovy bývalej Tatra banky z r. 1921 a bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice (1938), postavené podľa projektov významného slovenského architekta Milana Michala Harminca. V rokoch 1926 - 1928 v meste postavili budovu bývalej meštianskej školy podľa projektu pražského architekta P.

Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová pôvodne stredoveká stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z polovice 15. storočia. Výraznou renesančnou úpravou prešiel v druhej polovici 16. storočia, keď Bytča patrila Turzovcom. V tomto období bol kostol evanjelický. Autorom renesančnej prestavby bol taliansky majster Ján Kilián a kamenársky majster Andrej Pocabello. Z tohto obdobia pochádza aj renesančný portál z roku 1590. V roku 1628 nový zemepán Mikuláš Esterházi kostol venoval katolíckym veriacim, prešiel barokovou úpravou. Súčasná podoba kostola je výsledkom prestavby z rokov 1937-1938 vedenej M.M. Harmincom. V tomto období bola zbúraná renesančná zvonica, ktorá pri kostole stála. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie. Hlavný oltár Všetkých svätých je ranobarokový z roku 1696, jeho donátorom bol biskup Andrej Matúšek. Kazateľnica je ranobaroková z roku 1694. Bočné oltáre Panny Márie z roku 1745 a oltár sv. Františka z Assisi z roku 1763 sú taktiež barokové. Krstiteľnica je klasicistická z prelomu 18. a 19. storočia. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými okami so šambránami.

Rímskokatolícky kostol sv. Barbory, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z prvej polovice 17. storočia. Klasicisticky bol upravovaný v roku 1813. Neskôr prešiel obnovou v roku 1861 a 1939, keď bola pristavaná veža. Poslednou obnovou prešiel v roku 2002. Interiér je zaklenutý krížovými hrebienkovými klenbami. Nachádza sa tu oltár z roku 1901 od R. Hanela z Nového Jičína a klasicistická kazateľnica z prvej polovice 19. storočia. Na stenách sú viditeľné fragmenty malieb Mučenie Krista a Nanebovstúpenie Krista z roku 1629. Fasády sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s kamennými kružbami.

Židovská synagóga, historizujúca trojloďová stavba na pôdoryse písmena T s polygonálnym záverom, z roku 1907. Donátorom stavby bol barón Leopold Popper. Fasády synagógy sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými neorománskymi suprafenestrami. Korunná rímsa je dekorovaná zuborezom.

Zvonica v časti Hliník nad Váhom, ľudová stavba na pôdoryse štvorca ukončená stanovou strechou.

Kaštieľ v Bytči

Synagóga v Bytči

Priemysel a hospodárstvo

V Bytči dominuje najmä strojársky priemysel (výroba ložísk, kovových konštrukcií, strojov). V meste sa nachádza viacero významných spoločností.

Postavenie Považskej železnice Bratislava - Žilina v r. 1883 znamenalo pre Bytču ďalšie zlepšenie hospodárskych podmienok.

Školstvo a spolková činnosť

V Bytči bolo gymnázium už v 16. stor. Bol to typ vyššej strednej školy, schola magnatum et nobilium. Majitelia Bytče Thurzovci školu hmotne podporovali a v snahe o vysokú úroveň gymnázia pozývali učiteľov i z cudziny. Po ukončení štúdia študenti odchádzali na domáce a zahraničné univerzity. Archívne dokumenty z tohto obdobia spomínajú priamo na zámku v Bytči dve školy a to "hornú školu" na poschodí a "dolnú školu" na prízemí.

V súčasnosti sú v meste dve základné školy, gymnázium a špeciálna škola.

Spolková a športová činnosť má v meste dlhú tradíciu. Vznik prvých spolkov spadá do polovice 19. stor. Bola to Matica slovenská, Bytčiansky čitateľský krúžok, Katolícky kruh, Živena a mnohé ďalšie. Židovskí občania založili v Bytči niekoľko spolkov (Chevra Kadiša, Ahavat Zion). Významným spolkom bol Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý vznikol v r. 1875 ako jeden z prvých na Slovensku.

Turistika a rekreácia

Z Bytče možno podnikať výlety a cesty za poznávaním každým smerom. Bytčiansku kotlinu z juhu obklopuje CHKO Strážovské vrchy, ktorých súčasťou je najatraktívnejšia prírodná oblasť okresu Súľovské skaly. A zo severozápadu Javorníky, kam zasahuje chránená prírodná oblasť Kysuce. Mesto je tak východiskovým bodom do viacerých lokalít s veľkými možnosťami pre pešiu, cyklistickú turistiku i zimné športy. Podmienky pre vodné športy, prípadne rybolov vytvárajú aj neďaleké vodné nádrže Beňov a Hvozdnica.

Turistov však môže prilákať aj nemálo stavebných historických pamiatok profánneho i sakrálneho charakteru. Medzi najcennejšie patrí národná kultúrna pamiatka, renesančný kaštieľ v Bytči, ktorý dal v rokoch 1571 - 1574 postaviť František Thurzo na mieste pôvodného vodného hradu. Taliansky staviteľ Ján Kilian vybudoval poschodovú štvorcovú budovu s nárožnými okrúhlymi vežami, nádvorím s arkádami a vstupnou vysokou vežou s portálom. Na budove sú renesančné sgrafitá, na stenách arkád, na nádvorí nástenné maľby historických osobností.

Do areálu zámku patria tri ďalšie objekty, z ktorých najzaujímavejší je Sobášny palác z r. 1601 so sálou, ktorej rozmery sú 34,5 x 12,5 m a prekrásnou sgrafitovou výzdobou portálu v strede priečelia. Od r. 1955 je zámok sídlom štátneho archívu. Písomnosti, ktoré archivuje odzrkadľujú minulosť a významné kultúrnohistorické tradície územia Turca, Liptova, Oravy a časti Považia.

Medzi najznámejších rodákov patria A. Lombardini advokát, archivár Žiliny, J. Lycius, rektor školy v Ružomberku a Bytči, J. Korinthinus starotrakvistický kňaz a básnik, J. Mallo, kňaz a právnik, J. Škorvánek, maliar, S. Bíroš, sochár, maliar, grafik a výtvarný pedagóg, L. Árvay, hudobník a hudobný pedagóg, S. Sakalová, detská spisovateľka, A. Chura, lekár, pediater, F. Švec, lekár, farmakológ, J. Červeňa...

tags: #bytca #cast #hrabove #kostol