V Biblii nachádzame mnohé zmienky o znameniach, ktorými Boh prehovára k ľuďom. Tieto znamenia majú rôznu podobu a slúžia na rôzne účely, no vždy sú prejavom Božej moci a Jeho záujmu o človeka.
11. kapitola nám pripomína veľké činy Božie a zdôrazňuje dôležitosť lásky k Hospodinovi a zachovávania Jeho prikázaní. Je to výzva k poslušnosti a vernosti, ktorá vedie k požehnaniu a dlhému životu v zasľúbenej krajine.
Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, a po všetky dni budeš zachovávať Jeho nariadenia, Jeho ustanovenia a Jeho právne predpisy i Jeho prikázania.
Dnes predsa poznáte, čo nepoznali a nevideli vaši synovia, ako vás Hospodin, váš Boh, vychovával, jeho veľkosť, jeho mocnú ruku a jeho vystreté rameno, jeho znamenia a jeho skutky, ktoré v Egypte vykonal faraónovi, egyptskému kráľovi, a celej jeho krajine, čo urobil egyptskému vojsku, jeho koňom a vozom, ktoré zaplavil vodou Červeného mora, keď vás prenasledovali, a Hospodin ich ničil, ako je to dodnes, čo vám urobil na púšti, kým ste prišli na toto miesto, a čo urobil Dátanovi a Abíramovi, synom Rúbenovca Elíaba, keď zem roztvorila svoj pažerák a pohltila ich aj s rodinami, stanmi a so všetkými ich prívržencami z celého Izraela. Lebo na vlastné oči ste videli všetky veľké skutky, ktoré Hospodin konal.
Zachovávajte každý príkaz, ktorý vám dnes dávam, aby ste boli silní, keď pôjdete obsadiť krajinu, do ktorej sa uberáte a ktorú máte obsadiť, aby ste dlho žili v krajine, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil vašim otcom a ich potomkom, krajinu oplývajúcu mliekom a medom.
Krajina, do ktorej sa uberáte a ktorú máte obsadiť, je krajina vrchov a plání. Vodu pije z nebeského dažďa. Je to krajina, o ktorú sa stará Hospodin, tvoj Boh. Oči Hospodina, tvojho Boha, sú na ňu ustavične upreté od začiatku až do konca roka.
Ak budete naozaj počúvať moje príkazy, ktoré vám dnes dávam, aby ste totiž milovali Hospodina, svojho Boha, a slúžili mu celým srdcom a celou dušou, dám dážď vašej krajine v pravý čas, dážď jesenný i jarný, a budeš zbierať obilie, mušt a olej. I trávu ti dám na poli pre tvoj dobytok a naješ sa dosýta.
Dávajte si pozor, aby sa vaše srdce nedalo zviesť, aby ste neodbočili a neslúžili iným bohom a neklaňali sa im. Hospodinov hnev by totiž vzplanul proti vám. On by zatvoril nebesia a nebolo by dažďa, zem by nevydala úrodu a vy by ste čoskoro zahynuli v dobrej krajine, ktorú vám dáva Hospodin.
Zachovajte si tieto slová v srdci a v mysli, priviažte si ich ako znamenie na ruky a budete ich mať ako čelenku medzi očami. Poúčajte o nich svojich synov a hovorte im o nich, či už budeš sedieť vo svojom dome, alebo pôjdeš po ceste, či budeš líhať, alebo vstávať. Napíšeš ich na veraje svojho domu a na svoje brány, aby sa rozhojnili tvoje dni a dni tvojich synov v krajine, ktorú tvojim otcom pod prísahou sľúbil dať Hospodin, kým bude nebo nad zemou.
Ak budete starostlivo zachovávať všetky tieto prikázania, ktoré vám kážem zachovávať, totiž milovať Hospodina, svojho Boha, vo všetkom sa prispôsobiť jeho vôli a pridŕžať sa ho, potom Hospodin vyženie pred vami všetky tieto národy a vy si podrobíte väčšie a mocnejšie národy, než ste sami. Každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, bude vaše, od púšte až po Libanon, od Veľrieky, rieky Eufrat, až po Západné more bude vaše územie. Nikto neobstojí pred vami. Strach a hrôzu pred vami zošle Hospodin, váš Boh, na celú krajinu, do ktorej vstúpite, tak ako vám povedal.
Pozrite, dnes vám predkladám požehnanie a kliatbu: Ak budete poslúchať prikázania Hospodina, vášho Boha, ktoré vám dnes predkladám, získate požehnanie. Ak však nebudete poslúchať prikázania Hospodina, vášho Boha, ak odbočíte z cesty, ktorou vám dnes kážem ísť, a pôjdete za inými bohmi, ktorých nepoznáte, stihne vás kliatba.
Keď ťa Hospodin, tvoj Boh, uvedie do krajiny, ktorú ideš obsadiť, budeš dávať požehnanie na vrchu Gerizím a kliatbu na vrchu Ébal. Tie sú za Jordánom, za cestou smerujúcou k západu slnka, v krajine Kanaánčanov, ktorí bývajú v Arábe naproti Gilgálu pri Móreho dube.
Chystáte sa prekročiť Jordán, aby ste vošli a obsadili krajinu, ktorú vám dáva Hospodin, váš Boh. Keď ju obsadíte a budete v nej bývať, usilujte sa plniť ustanovenia a právne predpisy, ktoré vám dnes predkladám.
V kontexte Biblie, hľadanie a rozpoznávanie Božích znamení je úzko spojené s vierou a poslušnosťou. Boh často používa znamenia na to, aby potvrdil svoje slovo, usmernil svoj ľud alebo prejavil svoju moc.
Na počátku
Znamenie pre Acháza
V knihe Izaiáš nachádzame príbeh o znamení pre kráľa Acháza. V čase, keď bol Jeruzalem ohrozený, Boh ponúkol Acházovi znamenie, ktoré by potvrdilo Jeho ochranu. Acház však odmietol žiadať znamenie, čím prejavil svoju nedôveru v Boha.
Napriek tomu Boh dal znamenie: "Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel." Toto proroctvo sa neskôr naplnilo narodením Ježiša Krista, ktorý je Emanuel, Boh s nami.
Za dní judského kráľa Ácháza, syna Uzijovho syna Jótáma, pritiahol sýrsky kráľ Recín a izraelský kráľ Pekach, syn Remaljov, k Jeruzalemu do boja proti nemu. Ale nevládali bojovať proti nemu.
Keď oznámili domu Dávidovmu: Sýria táborí v Efrajime, zachvelo sa mu srdce i srdce jeho ľudu, ako sa chvejú lesné stromy od vetra. Vtedy Hospodin riekol Izaiášovi: Vyjdi i so svojím synom Šeár Jášúbom naproti Ácházovi ku koncu vodovodu Horného rybníka, na cestu k Valchárovmu poľu, a povedz mu: Daj si pozor a buď pokojný, neboj sa a neklesaj na mysli pred týmito dvoma kýpťami dymiacich sa hlavní, pred hnevom Recína a Sýrie i syna Remaljovho.
Pretože Sýria s Efrajimom a synom Remaljovým zaumienila si zlú vec proti tebe hovoriac: Tiahnime do Judska a vydesme ho; odštiepme ho pre seba a u robme v ňom kráľom syna Tabeélovho - takto vraví Pán, Hospodin: Neuskutoční a nestane sa to. Lebo hlavou Sýrie je Damask a hlavou Damasku je Recín. Po šesťdesiatich piatich rokoch Efrajim bude rozbitý, nebude národom. Hlavou Efrajima je Samária a hlavou Samárie je syn Remaljov. Ak neveríte, neobstojíte!
Hospodin hovoril ďalej Ácházovi: Žiadaj si znamenie od svojho Boha, Hospodina, či už siaha hlboko až po podsvetie, alebo vysoko nahor. Ácház však odpovedal: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Hospodina.
Nato prorok povedal: Počujte, dom Dávidov! Málo vám je unavovať ľudí, že unavujete aj môjho Boha? Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel. Maslo a med bude jedávať, pokiaľ nebude vedieť rozlišovať medzi dobrým a zlým. Lebo skôr, ako ten chlapec bude vedieť rozlišovať zlé od dobrého, opustená bude krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty strachuješ.
Hospodin privedie na teba, na tvoj ľud i na dom tvojho otca dni, aké neprišli odo dňa, keď Efrajim odpadol od Júdu, (privedie asýrskeho kráľa). V ten deň zapíska Hospodin na muchy, ktoré sú na konci egyptských riek, a na včely, ktoré sú v Asýrii. Prídu a všetky sa usadia v strmých údoliach, v skalných trhlinách, vo všetkých krovinách, na všetkých pastvinách. V ten deň Pán oholí britvou, najatou spoza Eufratu kráľom asýrskym, hlavu i chlpy nôh, ba i bradu odstráni. V ten deň si človek zachová nažive kravu a dve ovce, a keďže budú dávať mnoho mlieka, bude jesť smotanu, lebo smotanu a med budú jesť všetci, ktorí ostanú v krajine.
V ten deň každé miesto, na ktorom je tisíc vínnych kmeňov v cene tisíc šekelov striebra, zmení sa na bodľač a tŕnie. So šípmi a lukom bude sa tam chodiť, lebo tŕním a bodľačím bude celá krajina. Na nijaké návršie, ktoré sa teraz motykou okopáva, nevkročíš zo strachu pred bodľačím a tŕním. Bude miestom, na ktoré sa vyháňa dobytok a po ktorom ovce šliapu.
Svedkovia viery
V Liste Hebrejom sa hovorí o svedkoch viery, ktorí vierou dosiahli veľké veci. Medzi nimi je aj Noe, ktorý prijal od Boha znamenie o potope a postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Abrahám, ktorý poslúchol Boha a odišiel do neznámej krajiny, a mnohí ďalší, ktorí vierou prekonali prekážky a dosiahli zasľúbenie.
Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali (dobré) osvedčenie.
Vierou chápeme, že veky povstali slovom Božím, aby - čo je viditeľné - nepovstalo z viditeľného. Vierou priniesol Ábel hodnotnejšiu obeť Bohu ako Kain. Ňou si získal vysvedčenie, že je spravodlivý, keď sa sám Boh priznal k jeho darom, a ňou hovorí, aj keď je mŕtvy. Vierou bol uchvátený Henoch, aby nevidel smrť, a nenašli ho viac, lebo Boh ho uchvátil. A skôr, ako bol uchvátený, dostalo sa mu osvedčenia, že si ho Boh obľúbil. Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.
Vierou Nóach, prijmúc od Boha znamenie o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti z viery. Vierou poslúchol Abrahám, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide. Vierou sa usadil v zemi zasľúbenej ako v cudzej a prebýval v stánkoch s Izákom a Jákobom, dedičmi toho istého zasľúbenia. Očakával totiž mesto, majúce pevné základy, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh.
A tiež Sára vierou nadobudla silu počať, hoci sa jej čas už minul. Pokladala totiž za verného Toho, ktorý dal zasľúbenie. Preto z jedného človeka, a to už neplodného, rozmnožilo sa ľudstvo ako hviezdy na nebi a piesok na morskom pobreží, ktorý nemožno spočítať.
Títo všetci umierali vo viere a nedosiahli, čo im bolo zasľúbené. Len zďaleka to videli, uvítali a vyznávali, že sú len cudzincami a pútnikmi na zemi. Lebo tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. A keby boli mysleli na zem, z ktorej vyšli, by mali dosť času vrátiť sa. Ale oni túžia po lepšej vlasti, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil (nebeské) mesto.
Vierou obetoval Abrahám Izáka, keď ho (Boh) skúšal. A jednorodeného priniesol obetovať, hoci prijal zasľúbenie, a bolo mu povedané: Po Izákovi bude sa volať tvoje potomstvo. Tak uvažoval totiž, že Boh môže vzkriesiť aj z mŕtvych. Preto ho aj dostal späť; a to je podobenstvo.
Vierou požehnal Izák Jákoba a Ézava do budúcnosti. Vierou požehnal Jákob oboch Jozefových synov, keď umieral a vzýval Boha, opierajúc sa o palicu. Vierou sa rozpomínal Jozef na odchod synov izraelských, keď dokonával, a prikázal, čo s jeho kosťami. Vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že je dieťa vydarené, a nedali sa odstrašiť kráľovským rozkazom. Vierou odoprel Mojžiš, keď už dorástol, volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej zvolil protivenstvo znášať s ľudom Božím, ako mať chvíľkový pôžitok z hriechu, a pohanenie Kristovo pokladal za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. Lebo mal pred očami odmenu.
Vierou opustil Egypt a nebál sa kráľovského hnevu, lebo bol vytrvalý, akoby videl Neviditeľného. Vierou nariadil veľkonočné slávnosti a (rozkázal) potrieť krvou (veraje), aby sa (anjel) zhubca nedotkol ich prvorodených. Vierou prešli (Židia) cez Červené more ako po suchu, a keď sa potom Egypťania pokúsili o to, potopili sa. Vierou padli múry Jericha, keď ich (Židia) obchádzali sedem dní. Vierou neviestka Rachab nezahynula s neposlušnými, lebo pokojne prijala vyzvedačov.
A čo ešte povedať? Veď nemáme kedy rozprávať o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ktorí si vierou podmaňovali kráľovstvá, konali spravodlivosť, dosahovali zasľúbenie, zapchávali tlamu levom, uhášali moc ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, zmužnievali v boji, zaháňali šíky cudzích vojsk. Ženy svojich mŕtvych dostávali vzkriesených; iní podstupovali muky, a neprijali prepustenie, aby dosiahli lepšie vzkriesenie. Iní zase okúsili posmech a bičovanie, ba aj putá a väzenie. Kameňovali, mučili, rozpiľovali ich, umierali mečom, blúdievali v ovčích a kozích kožiach, strádavali, trpievali útlak a ubližovanie, oni, ktorých svet nebol hoden, túlavali sa po púštiach a vrchoch, po jaskyniach a prepadliskách zeme.
Všetci títo, hoci získali vierou (dobré) svedectvo, nedosiahli, čo im bolo zasľúbené; lebo Boh predvídal pre nás niečo lepšie, aby bez nás nedosiahli dokonalosť.
Tieto príbehy ukazujú, že viera je kľúčová pre prijatie a pochopenie Božích znamení. Bez viery je ťažké rozpoznať Božiu prítomnosť a Jeho pôsobenie v našich životoch.
Osobná skúsenosť s hľadaním Božích znamení
Mnohí kresťania svedčia o tom, že hľadanie Božích znamení viedlo k ich obráteniu a k hlbšiemu vzťahu s Bohom. Príkladom je príbeh človeka, ktorého oslovili slová z Marka 16,15-18 o znameniach, ktoré budú sprevádzať veriacich. Toto ho podnietilo k hľadaniu a skúmaniu Biblie, čo nakoniec viedlo k jeho obráteniu a k skúsenosti s živým charizmatickým kresťanstvom.
Bol som prekvapený, že nikto okrem nás ruku nezodvihol. Neskôr som pochopil, že sme takto reagovali na výzvu, kto chce prijať Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa. Na konci zhromaždenia boli modlitby, kedy kazateľ kládol ruky na tých, čo to chceli. Niečo a Niekto sa ma vtedy dotkol a dnes viem, že to bol začiatok toho, čo žijem dnes.
O týždeň sme cestovali do Martina znovu, overiť si, či som dobre počul a cítil a či to nebola len nejaká eufória. Nebola to eufória, to „príjemno“ tam bolo znovu. Aj tie zvláštne nezrozumiteľné slová z úst mnohých ľudí, aj zvláštne prejavy - trasenie či padanie. Bol to pre mňa príjemný zážitok, ale aj napriek tomu som bol opatrný.
Život išiel ďalej a my sme sa stali súčasťou pre nás nového sveta - živého charizmatického kresťanstva, Biblia pre nás ožila, postupne prichádzalo porozumenie a pribúdali odpovede na mnohé otázky. Začali sme takmer pravidelne chodievať na nedeľné zhromaždenia do Banskej Bystrice, a tam som si na silných zhromaždeniach a kázaniach uvedomoval, že nie je to len tak, že za týmto nie je človek, ale niekto väčší, Ten, ktorý dal svoje Slovo a dal ho zapísať do Biblie a bdie, aby vykonalo to, na čo je poslané.
Uvedomil som si aj to, že Boh sa prejavuje cez ľudí, ktorých k tomu povolal a ktorí Jeho povolanie prijali. Boh povoláva každého jedného z nás, a to formou ohlasovania evanjelia Ježiša Krista. Je na každom z nás, ako sa k tomu každý osobne postaví a čo pre to urobí. Na vlastnom živote som mohol uvidieť a stále zažívať, aký je Boh - náš Nebeský Otec dobrý, trpezlivý, dlho zhovievavý, milosrdný a odpúšťajúci. Obrátenie našej rodiny spôsobilo v okolí rôzne reakcie, no nás teší, že boli medzi nimi aj pozitívne - obrátila sa moja druhá sestra a aj niektorí priatelia a známi. Som Bohu vďačný za to, že sa mi dal nájsť, že mi odpustil všetky hriechy a daroval mi večný život a s ním všetky zasľúbenia, ktoré sa postupne napĺňajú v pravý čas, pomáha mi naprávať zborené a zlé veci a dáva silu a nádej do ďalších dní.
Podobne, iná žena svedčí o tom, ako ju stretnutie s kresťanmi a skúsenosť s proroctvom priviedli k prijatiu Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa. Následné uzdravenia a rast vo viere priniesli zlepšenie v jej manželskom a rodinnom živote. Uvedomila si, že po štyridsiatich rokoch jej chýbal vlastný otec a po obrátení sa našla toho Nebeského.
Bol to naozaj zvláštny večer. Na druhý deň som prijala Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa. Švagriná spolu s dvomi duchovnými sestrami sa potom modlili za moje zdravotné problémy s kĺbom a chrbticou - cítila som na oboch miestach horúčavu a vzápätí odstránenie bolestí. Okrem toho v plači odchádzala zo mňa horkosť a neodpustenie.
Spolu s manželom sme hľadali miesto, kde by sme sa mohli dozvedieť o Bohu viac než doposiaľ. Na odporúčanie švagrinej sme prvý raz navštívili zbor Kresťanského spoločenstva Milosť, kde sa, vraj, dajú vidieť znamenia na veriacich. Bolo to v Martine. Spomínam si, že vpredu stál muž v obleku, ktorý kázal bez toho, že by pripravenú kázeň čítal, ku každej téme si vždy pohotovo nalistoval pasáže v Biblii, citoval z nich, vysvetľoval, a to všetko živo, naplno. Pre mňa niečo dovtedy nevídané. Na konci bohoslužby sme išli k nemu dopredu. Modlil sa s nami, môj manžel tu odovzdal svoj život Pánovi. Obdarovaní knihami sme dostali pozvanie na budúce stretnutie.
Neskôr sme boli pozvaní na konferenciu KS Milosť do Banskej Bystrice. Pamätám si, že tam bolo veľa ľudí a že ja som pri počúvaní kázne značnú časť bohoslužby preplakala, boli to slzy úľavy a radosti, že ma Boh má rád takú, aká som. Potom manžela telefonicky oslovil Peter Kuba a oznámil mu, že v Prievidzi začína budovať misijnú skupinu, aby sme prišli. Peter Kuba spolu so svojou manželkou a deťmi pravidelne cestovali, aby nám každý týždeň kázal a modlil sa za nás.
Otehotnela som a po čase, vzhľadom na zdravotný stav, nastúpila na PN. Vďaka modlitbám, pokoju, príkladnej starostlivosti lekárov sa nám v júli 2007 narodil zdravý syn (aj keď výsledky odberu krvi mi v mojom veku po 40-ke štatisticky prisudzovali väčšie riziká poškodenia, odmietli sme s manželom odber plodovej vody s tým, že veríme, že toto dieťa nám bolo dané od Boha a bude zdravé). Od dovŕšenia jeho prvého mesiaca sme na bohoslužby cestovali aj s ním. Keďže sa stretnutia presunuli na nedeľu, a to každú druhú, cestovali sme striedavo do Prievidze a do Robotníckeho domu v Banskej Bystrici.
Počas toho, ako sme v priebehu dvanástich rokov od znovuzrodenia počúvali kázané Slovo a rástla naša viera a poznanie, zlepšovalo sa aj naše manželské a rodinné spolužitie. Otvárali sa nám oči, rástlo porozumenie toho, čo sa nám v živote dialo. Zažili sme viacero uzdravení - tela i duše. Uvedomila som si, že štyridsať rokov mi chýbal vlastný otec a po obrátení sa som našla toho Nebeského. Ten sa neustále staral o mňa aj o moju matku v čase, keď zostala sama so štyrmi deťmi. Bol verný, naplnil svoje Slovo o tom, že Pán sa ujíma siroty a vdovy.
Záver: Hľadanie Božích znamení je dôležitou súčasťou kresťanského života. Vyžaduje si vieru, poslušnosť a otvorené srdce. Boh sa prejavuje rôznymi spôsobmi a Jeho znamenia nás vedú k hlbšiemu poznaniu Jeho vôle a k naplneniu Jeho plánu pre naše životy.