Starosloviensky Vianočný Vinš a Kresťanská Tradícia

Sväté písmo nám ponúka viacero informácií o narodení Pána. Čo nám však hovorí o oslave tejto výnimočnej udalosti?

V prvom rade sa ohlasovalo Ježišovo umučenie a zmŕtvychvstanie. Matúš a Lukáš k tomu ešte pridali aj rozprávanie o jeho narodení.

V Matúšovom evanjeliu stojí v popredí vianočných rozprávaní svätý Jozef a evanjelista všetko podáva z jeho pohľadu. Do popredia vystupuje predovšetkým Jozefova dôvera a poslušnosť Božím príkazom podľa vzoru starozákonného Abraháma.

V Lukášovom evanjeliu sú udalosti narodenia Božieho Syna vyrozprávané z pohľadu Panny Márie, Ježišovej Matky. Mária aktívne vystupuje pri návšteve príbuznej Alžbety, ako aj pri obetovaní v chráme. Evanjelista na adresu Márie dvakrát pripomína: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2, 19).

V podaní týchto dvoch evanjelistov nájdeme rozdiely, ale obaja sa zhodujú v zásadných pravdách, ktoré sú podstatné pre kresťanstvo.

• Narodil sa Márii mocou Ducha Svätého bez jej sexuálneho vzťahu s Jozefom.
• Ježiš je Boží Syn.
• Narodil sa v Betleheme, ktorý bol rodným mestom kráľa Dávida, ale vyrastal v Nazarete.

Boží Syn však prišiel nielen pre židovský národ, ale ako spása ponúknutá všetkým ľuďom. Nachádzame už len niektoré nepriame zmienky, ale nie je ich málo.

Evanjelista Ján tak ukazuje, že v Ježišovi Kristovi - večnom Slove - sa začínajú pre ľudstvo nové dejiny. V tomto Jánovom prológu ďalej zaznievajú slová: „A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14).

Niektoré ďalšie nepriame odkazy nachádzame v listoch apoštola Pavla. Ide o prísľub, ktorý v Starom zákone Boh dal Dávidovi prostredníctvom proroka Nátana: „Ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo.

Ďalej apoštol Pavol v Liste Galaťanom 4, 4 - 7 uvádza, že Kristus sa narodil v plnosti času zo ženy. Napokon ešte dôležitý je úryvok zo Zjavenia apoštola Jána. Dieťaťom sa rozumie Mesiáš, ktorým je Ježiš Kristus.

Hoci evanjeliá nie sú dejepisnými knihami, nájdeme v nich údaje, ktoré čitateľovi poskytujú informácie z vtedajších dejín. Ježišovo narodenie kladie do historického kontextu Rímskej ríše, na čele ktorej v tom čase stál cisár Augustus. V starobylom gréckom meste Amfipolis sa našli mince so zobrazením cisára Augusta, na ktorých má tieto tituly.

Kristus sa teda narodil ešte pred rokom 4 pred naším letopočtom, keď Herodes zomrel v Jerichu. Evanjelista Lukáš ponúka ďalší chronologický údaj a uvádza, že Ježišovo narodenie bolo v čase, keď „vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.

Podľa nálezu z roku 1912 Publius Sulpícius Kvirínius pôsobil v Sýrii v rokoch 10 až 7 pred Kristom. Práve sčítanie v roku 8 pred Kristom sa zhoduje s pôsobením Kvirínia v Sýrii a zároveň s vládou kráľa Herodesa v Judsku.

Je potrebné povedať, že kresťania pri slávení sviatkov a vôbec celkovej formácii liturgického roka boli ovplyvnení biblickou - starozákonnou tradíciou. Pre židovský národ posvätným dňom každého týždňa bola sobota.

Kresťania si postupne začali pripomínať udalosti a skutky Ježiša Krista. Začali sláviť v týždni nedeľu ako posvätný deň, keď Pán vstal z mŕtvych. Slávili zoslanie Ducha Svätého, ktoré sa skutočne odohralo na židovský sviatok Šavuot - 50 dní po Pesachu.

My kresťania prijímame Bibliu ako jeden celok, to znamená Starý a Nový zákon vytvárajú jednotu. Ako Kristovi nasledovníci prijímame to, čo nádherným spôsobom vyjadril autor Listu Hebrejom: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov.

Robíme to, k čomu nás pozývajú novozákonné evanjeliá, keď hovoria, ako pastieri, ale aj mudrci sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Kráľovi. Malo ustanovenie 25. Vo Svätom písme sa nezachoval presný dátum Pánovho narodenia, ale je to pochopiteľné, lebo nejestvovali matričné úrady.

Slávenie 25. Svätý Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni v roku 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. Jestvujú však aj odborníci, ktorí hovoria, že keď rímsky cisár Aurelián (vládol v rokoch 270 - 275 po Kristovi) ustanovil 25. Teda nie kresťania nahradili obsah pohanského sviatku, ale proces bol opačný.

Kresťanstvo v duchu svojho zakladateľa išlo a pokračuje cestou inkulturácie, to znamená ohlasuje Ježišovo evanjelium v konkrétnej kultúre a jazyku. Keď svätý Pavol prišiel do Atén, hovoril po grécky; keď sv. Zavrhneme mobilný telefón a internet len preto, lebo ho „nevymysleli“ kresťania?

Rôzne vianočné vinše a koledy, jasličky, koledovanie a podobne odrážajú úprimnú zbožnosť často jednoduchých, ale hlboko veriacich ľudí.

V rubrike Zo spolkového života informuje o významnej udalosti - založení odbočky SSS v Trnave. Banskobystrická odbočka pod vedením jej tajomníčky Jany Borguľovej venovala podujatie jubileu poetky Štefánii Pártošovej. Podujatia Stretnutia s MR (Martin Rázus - Milanovi Rúfus) si pripomenuli jubileá týchto veľkých básnických osobností (M. Kováčik).

Časopis uzatvára Silvestrovské LiTERÁRIUM s aforizamami Milana Kupeckého Manželské múdrosti, Jozefa Billyho Paradoxom je a jeho Veršovanec O upírovi. Peter Gossányi okrem aforizmov osviežil rubriku dvoma novoročnými karikatúrami. Vinš novoročný z konca 18.

tags: #staroslovensky #vins #n #a #vianoce