Medzi najstaršie cirkevné inštitúcie na Slovensku patrí opevnený kláštor v Bzovíku, zasvätený sv. Štefanovi kráľovi. Pôvodne bola pevnosť v Bzovíku vystavaná ako kláštor. Kláštor v Bzovíku bol postavený na strategickom mieste a chránil cesty vedúce k banským mestám (Banská Štiavnica a Kremnica). Aj po mnohých vzostupoch a pádoch je opevnený kláštor stále pozoruhodnou pamiatkou.
Kláštor Bzovík (letecký pohľad)
Založenie a Rané Obdobie
Konvent k úcte sv. Štefana kráľa v Bzovíku bol založený pre benediktínov, najstaršiu európsku mníšsku rehoľu. Zakladateľom kláštora bol komes Lampert z významného a starobylého šľachtického rodu Hont-Poznanovcov spolu s manželkou Žofiou a synom Mikulášom. Pre začiatok je dôležité si zapamätať, že kláštor založil komes Lampert s manželkou Žofiou niekedy medzi rokmi 1124 až 1131. Fundácia sa uskutočnila počas vlády kráľa Štefana II. (1116 - 1131) z rodu Arpádovcov a za čias ostrihomského arcibiskupa Feliciána (1127 - 1139), takže založenie možno klásť do rokov 1127 - 1131.
Zakladacia listina bola vydaná v roku 1135 a impulzom k jej vydaniu bola náhla a násilná smrť zakladateľa kláštora. Totiž po nástupe Bela II. Slepého (1131 - 1141) na kráľovský trón sa ozvali ďalší uchádzači o trón, medzi nimi aj Boris (1113 - 1154), syn kráľa Kolomana (1095 - 1116) a nevlastný brat kráľa Štefana II. Časť uhorskej šľachty podporovala Bela II. Slepého, časť aristokracie sa priklonila na Borisovu stranu. Zo zrady kráľa boli obvinení komes Lampert so synom Mikulášom a v roku 1132 boli obaja surovo zavraždení. Vrahom bol vlastný Lampertov brat, pravdepodobne Hypolit. Potrebu vydania listiny tak vyvolal nečakaný skon fundátora. Ten už nemohol vydať písomné svedectvo o majetkoch darovaných kláštoru, preto bolo nevyhnutné získať potvrdenie od panovníka. Iniciátormi spísomnenia zakladateľových a ďalších donácií tak boli rehoľníci.
Zakladatelia zabezpečili konvent majetkami v 28 lokalitách, ktoré sa nachádzali v Hontianskej, Ostrihomskej, Novohradskej, Zvolenskej, Pilišskej a Stoličnobelehradskej župe. Rehoľnej komunite v Bzovíku sa nepodarilo udržať vo vlastníctve všetky majetky aj vzhľadom na to, že boli roztrúsené po niekoľkých župách a išlo o malé majetkové podiely. Zostali majiteľmi iba niekoľkých majetkov v Honte a prišli o podiely v 17 lokalitách.
V Hontianskej župe nadobudli rehoľníci od zakladateľov Bzovík, Senohrad, Kosihovce, podiely v dedinách Badín a Nenince, majetok Iskorňu (majer v chotári Plášťoviec), Pastovce, Pavlovú, Hontianske Moravce, slobodnú zem v dedine Vovita (azda Ipolyvece v dnešnom Maďarsku), pozemky v dedinách Sebechleby, Somárovo (lokalita situovaná juhozápadne od Medovariec), Vinica, Litava, Drážovce, Bory, Hontianska Vrbica, majetok vo Viničkách (nachádzali sa pri samote Vináre juhozápadne od Jabloňoviec), Kyrne (pravdepodobne Kernye pri Lišove), zem v dedine Čemer (zaniknutá lokalita bez bližšej lokalizácie v Hontianskej župe) a lúku v Slatine. Ďalšie majetky v Honte získala kláštorná komunita donáciami, výmenou či kúpou.
Platnosť zakladacej listiny potvrdil v roku 1262 aj kráľ Belo IV. (1235 - 1270). Panovník zároveň osvedčil donáciu ďalších Hont-Poznanovcov, menovite komesa Honta a komesa Štefana. Komes Hont daroval kláštoru dediny Konské (majer v chotári Čabraďského Vrbovku) a Príbelce, komes Štefan zasa dedinu Domaníky s dvomi zvonármi. Navyše samotný Belo IV. venoval rehoľníkom zeme Trpín a Badín, ktoré dovtedy patrili k hradu Hont. Súčasne poddaných Bzovíckeho konventu vyňal spod súdnej právomoci župana a podriadil ich krajinskému sudcovi alebo predstavenému kláštora.
Premena na Premonštrátsky Kláštor
Bzovícky kláštor sa zaraďuje medzi najstaršie rodové kláštory v Uhorsku. Patrónmi mníšskej komunity v Bzovíku boli príslušníci bzvovíckej vetvy veľmožského rodu Hont-Poznanovcov až do začiatku 14. storočia. Komes Lampert pôvodne pozval do Bzovíka benediktínov. Už po polstoročí nahradili benediktínov premonštráti. Od konca 11. storočia zasiahol benediktínske mníšstvo všeobecný úpadok a kríza, keďže sa „čierni mnísi“ vzdali kultivovania vzdelanosti a pastoračnej činnosti a zostali zatvorení za múrmi svojich kláštorov napriek zmenenej spoločenskej situácii.
Prví premonštráti prišli do Bzovíka z Klášterního Hradiska pri Olomouci na Morave. Na základe zachovaných dokumentov možno presne datovať ich príchod medzi 8. november 1179 a 29. január 1181. Bzovícki premonštráti mali ako jediný filiačnú väzbu s premonštrátmi mimo hraníc Uhorského kráľovstva (okrem dcérskych kláštorov francúzskeho Prémontré). Je možné, že aj premonštráti zo Bzovíka založili nové kláštorné spoločenstvo, a to v neďalekej Bíni v Ostrihomskej župe.
Majetky bzovíckeho prepoštstva mali na západe spoločné hranice so slobodným kráľovským mestom Krupinou a kvôli hraničným majetkom Briač a Kňazova hora tu vznikali neustále konflikty. Na severe sa rozprestieralo dobronivské hradné panstvo a na juhu litavské (čabraďské), s majiteľmi ktorých dochádzalo k nezhodám podobne ako s drobnou šľachtou, ktorej majetky sa dotýkali kláštorných pozemkov. Do sporu sa premonštráti dostali aj s cirkevnými feudálmi, napr. s cistercitským opátstvom v Piliši o Hontianske Moravce.
Nezhody s krupinskými mešťanmi začali už v 13. storočí. Títo mali záujem o poľnohospodárske využitie ornej pôdy a obrábanie vinohradov, teda o rozšírenie obmedzenej hospodárskej základne mesta. Už prvá písomná zmienka o Krupine z roku 1238 sa týka zeme Briač. Nachádzala sa na pravom brehu Krupinice pri hlavnej ceste, kde sa vyberalo mýto, v tesnom susedstve s Krupinou, severozápadne od Bzovíka. Mesto malo počas celého stredoveku záujem o toto územie, pričom nešlo len o spornú zem Briač, ale predovšetkým o mýtnu stanicu a desiatky z úrody. Spomenutá listina z roku 1238 je dohodou medzi bzovíckym opátom a krupinskými Sasmi o mýto zeme Briač. Krupinčania sa zaviazali každoročne zaplatiť rehoľníkom 20 hrivien na sviatok sv. Martina (11. november) a na druhý vianočný sviatok (26. december) rehoľníkov pohostiť. Belo IV. im umožnil získať tento majetok Bzovíckeho konventu výmenou alebo kúpou.
Architektonický Vývoj Kláštora
Hlavným zdrojom poznatkov o stredovekej podobe kláštora je opis ruín a interpretácia stavebného vývoja od Václava Mencla, ktorý tu v roku 1932 uskutočnil archeologický výskum. Najstarším objektom monastického komplexu v Bzovíku bol jednoloďový kláštorný kostol, na západnej strane ukončený vstupnou predsieňou a dvomi vežami po jej stranách. Medzi štvorcovými vežami s tromi nadzemnými podlažiami románskeho kostola sa nachádzala mníšska empora - chór a svätyňa bola pravdepodobne polkruhová, oddelená od lode víťazným oblúkom.
V. Mencl datoval kostol do druhej polovice 12. storočia, ale Sándor Tóth posunul vznik kostola až do prvej tretiny 13. storočia. Argumentoval podobnosťami architektonických článkov s morfológiou kostolov v neďalekej Banskej Štiavnici, Krupine, Dobrej Nive, Babinej, Sáse a v maďarskom Nagybörzsöny. O vybudovanom kláštore sa zmieňuje už fundačná listina z roku 1135 a jednoznačne dokladá aj existenciu kostola. Zakladateľ daroval benediktínom aj troch zvonárov, čo je najstarší písomný doklad o používaní zvonov na Slovensku.
Kláštor v Bzovíku sa vďaka starobylosti pýši mnohými prvenstvami, napriek tomu sa na rozdiel od ďalších premonštrátskych kláštorov netešil výraznej kráľovskej podpore zo strany Arpádovcov. Rehoľníci nezískali oslobodenia od platenia mýt, trhové privilégia a ďalšie ekonomické výhody, ktoré by napomáhali rozvoju kláštorných panstiev, naopak museli sa o svoje majetky súdiť. Napriek slabšej hospodárskej základni premonštráti zo Bzovíka zohrali významnú úlohy v dejinách Hontu. Boli šíriteľmi duchovnej kultúry a vzdelanosti, ako aj nových hospodárskych poznatkov a spôsobov kultivácie a obrábania pôdy.
Bzovík
Prestavba na Pevnosť a Ďalšie Osudy
V priebehu 15. storočia prešiel Bzovík stavebnými úpravami s cieľom posilniť jeho obranyschopnosť. Pôvodný románsky dvojvežový kostol goticky upravili a prepošt Ondrej nariadil aj posilnenie obrany. V roku 1530 na kláštor zaútočil Žigmund Balaša. Dobil ho, mníchov zväčša pobil, tých čo prežili vyhnal a kláštorné majetky si prisvojil. Balaša, ktorý pochopil význam nastupujúcich palných zbraní nechal kláštor obohnať štvoruholníkovou hradbou, nárožia spevnil kruhovými baštami s delovými strieľňami, vyhĺbil priekopu a vstup preklenul padacím mostom. Pôvodný kostol úplne odstránili a v objatí hradieb vybudovali nové hospodárske budovy. Prestavbu ukončili v roku 1548.
Pevnosť Bzovík (letecký pohľad)
V 17. storočí sa stretli dva záujmové prúdy, ktoré plánovali urobiť čokoľvek preto, aby Bzovík získali. Úspešnejšou bola cirkev. V roku 1655 cirkevný súd označil manželstvo vlastníkov pevnosti, protestantov Pavla Fánčiho a Sidónie Balašiovej za krvismilné, pretože mali byť príbuznými a tí sa nesmú ženiť. Rozsudok znel: smrť a strata majetku.
Obrannú funkciu pevnosti otestovalo ako posledné vojsko Imricha Tӧkӧliho v roku 1678. Obsadili ho a krupinského kastelána a zopár mešťanov, ktorí tu hľadali útočisko povraždili. Bzovík vyrabovali, poškodili a vypálili. O jeho znovu sprevádzkovanie sa postaral ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni. V roku 1908 ostrihomská kapitula predala nehnuteľnosť do súkromných rúk. Obidve nasledujúce svetové vojny sa na Bzovíku negatívne podpísali.
Súčasný Stav
Dnes je Bzovík stále veľkolepá stavba. Je nezameniteľne mohutná, pevná, na oko nezničiteľná, krásna svojou kamennou hrubosťou, veľkolepá svojimi baštami, je pevne stredoveká, drsná až neokrôchaná, napriek tomu rytiersky pôvabná.
Vo vnútornej zástavbe pevnosti sa zachovali pôdorysy a základy niekoľkých stavieb. V rokoch 2015, 2018 a 2019 prebiehali rekonštrukčné a stabilizačné práce kláštora pomocou projektu s dotáciou od Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V roku v roku 2015 a 2019 prebehol v areáli kláštora aj archeologický výskum. Objekt je voľne prístupný, bez vstupného, bez stráženia.
Dostupnosť: Z Krupiny pokračuj po ceste č. 526 smerom na Bzovík. Za kostolom v obci odboč na cestu vedúcu na Uňatín, približne po 400 m zaboč vľavo na vedľajšiu štrkovú cestu, ktorá ťa doviedie priamo ku kláštoru. Z Krupiny sa dostaneš autobusom (linky smer Bzovík - Uňatín).
Tabuľka Významných Udalostí v Histórii Kláštora Bzovík:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1124-1131 | Založenie kláštora komesom Lampertom a jeho manželkou Žofiou. |
| 1135 | Vydanie zakladacej listiny kráľom Belom II. |
| 1179-1181 | Nahradenie benediktínov premonštrátmi. |
| 1262 | Potvrdenie zakladacej listiny kráľom Belom IV. |
| 1530 | Dobytie kláštora Žigmundom Balašom a prestavba na pevnosť. |
| 1678 | Obsadenie Bzovíka vojskom Imricha Tököliho a následné vyrabovanie. |
| 1908 | Predaj kláštora do súkromných rúk. |
| 2015-2019 | Rekonštrukčné a stabilizačné práce s dotáciou od Ministerstva kultúry SR. |
tags: #bzovik #klastor #wallpapers