Kostol Povýšenia Svätého Kríža Klariska Staré Mesto: História a Súčasnosť

Kostol Povýšenia Svätého Kríža, známy aj ako Klarisky, je významnou kultúrnou pamiatkou v historickom centre Bratislavy. Jeho história siaha až do 13. storočia a prešiel mnohými prestavbami a zmenami. V súčasnosti slúži ako koncertná sieň a priestor pre rôzne kultúrne podujatia.

Počiatky a Vznik Kláštora

Počiatky kláštora klarisiek siahajú až do 30. rokov 13. storočia, vtedy však ešte boli spojené s cisterciánkami, ktoré prišli do Bratislavy v roku 1235. Ich pôsobenie v Bratislave ukončila vojna s českým kráľom Přemyslom Otakarom II. Klarisky získali opustené majetky cisterciánok v roku 1297.

Zrejme už krátko po príchode si klarisky postavili súčasný chrám, ktorý je datovaný na začiatok 14. storočia. Kostol mal podobu bezvežového jednolodia, o niečo kratšieho ako dnes, so svätyňou neznámeho tvaru na východnej strane. Pôvodná podoba stavby nie je známa, keďže ani archeologický výskum neobjasnil podobu prvotnej svätyne. Z prvej stavebnej fázy sa zachovali obvodové múry lode (južný, západný a severný).

Kostol Klarisiek v Bratislave

Prestavby a Úpravy v Priebehu Storočí

Už po polovici 14. storočia došlo k veľkej prestavbe chrámu. Pôvodné presbytérium bolo odstránené a loď bola predĺžené o jedno klenbové pole východným smerom. Z druhej stavebnej etapy je to východná časť lode, víťazný oblúk a polygonálne presbytérium.

Okolo roku 1370 bola zaklenutá loď a na juhozápadnej strane lode bola vystavaná vežica (veža bez vlastných základov). Klenba lode bola nižšie než horné časti starších okien. Vežica kostola je vybudovaná pomerne netradične na juhozápadnom nároží lode. Výrazným ozdobným prvkom vežice sú konzoly so sochárskou výzdobou pod baldachýnmi. Z pôvodných sôch sa zachovali iba štyri - Madona s dieťaťom, kľačiaci kráľ, čierny kráľ a sv. Alžbeta.

V roku 1515 pri požiari došlo k škodách na kláštore i samotnom kostole. Oheň zrejme poškodil krov natoľko, že sa prepadol a poničil tri klenbové polia v lodi. Tie boli nahradené novým zaklenutím s využitím úzkych rebier klinového tvaru, ktoré dosadajú na menšie konzoly ihlancového tvaru.

Po porážke uhorských vojsk v bitke pri Moháči začala Osmanská ríša ohrozovať aj samotnú Bratislavu. Bratislavský kláštor nezostal bez využitia, v jeho priestoroch fungovala až do roku 1541 ako nemocnica. Práve v roku 1541 ale rehoľné sestry zmenili názor a požiadali bratislavskú mestskú radu o vrátenie kláštorných majetkov.

V roku 1590 kláštor opäť vyhorel a tentoraz zostal dlhšie neopravený. Napokon došlo z iniciatívy ostrihomského biskupa Petra Pazmáňa (Pázmány) k rozhodnutiu postaviť úplne nové kláštorné budovy. Kláštorné budovy boli na južnej strane prepojené na kostol dvoma krátkymi krídlami, ktoré vytvorili medzi oboma objektmi malé nádvorie. Zrejme v tomto období pripojili z južnej strany kostola prízemnú prístavbu zahŕňajúcu sakristiu a vstupnú sieň do chrámu. Zastrešenie tejto prístavby si vyžiadalo zamurovanie dolných častí okien kostola.

V roku 1700 Bratislavu postihlo zemetrasenie, ktoré poškodilo zakončenie vežice klariského chrámu. V druhej polovice 18. storočia prešiel kostol, najmä jeho interiér, obnovou v rokokovom štýle.

Zrušenie Kláštora a Nové Využitie

Z vynoveného chrámu sa klarisky netešili dlho. Cisár Jozef II. Od roku 1784 začali kláštorné budovy i kostola slúžiť na školské účely. Z Trnavy tu bola preložená právnická akadémia a od roku 1786 sa sem presťahovalo aj miestne katolícke gymnázium.

Niekedy v druhej tretine 19. storočia odstránili ranobarokovú emporu zo 17. storočia a nahradili ju menšou. Koncom 19. storočia práce pod vedení architekta F. Schuleka sa realizovali v rokoch 1898 - 1899. Vežica dostala ukončenie podľa vzoru krátko predtým opravenej veže františkánskeho kostola. Išlo o pomerne radikálnu prestavbu, pri ktorej bolo murivo vežice v značnom rozsahu rozobrané a nanovo vymurované, pričom poškodené časti boli vyhradené kópiami. Už krátko po ukončení prác sa ale objavili statické poruchy, keďže hmota rekonštruovanej vežice nadmieru zaťažila nárožie lode, na ktorom stála, a došlo aj k deštrukcii muriva.

Na začiatku 20. storočia zbúrali južnú prístavbu sakristie a predsiene. V roku 1914 kostol s kláštorom kúpilo mesto a dalo ich k dispozícii novozaloženej Univerzitnej knižnici. Už v roku 1917 budovy prevzala Maďarská kráľovská pokladnica pre potreby regionálneho múzea.

Obnova a Súčasnosť

V roku 1943 sa realizovala obnova chrámu s reštaurátorskými prácami diskutabilnej kvality. Priestor lode slúžil ako lapidárium, do stien bolo osadených viacero náhrobných kameňov z 15. - 18. storočia. Najstarším je náhrobný kameň zdobený krížom, ktorý pochádza z vykopávok na mieste zbúraného Kostola sv.

Od roku 1963 má stavba status národnej kultúrnej pamiatky. V roku 1964 ju získala do užívania Galéria mesta Bratislavy a následne, od roku 1966, sa začalo s pamiatkovou obnovou objektu, ktorá bola ukončená v roku 1973. Okrem iného v rámci nej odstránili menšiu novogotickú južnú predsieň a v južnej stene svätyni odkryli sedíliu.

V rokoch 2003 - 2006 sa realizovala rozsiahla obnova kostola spojená s vytvorením sociálneho a technického zázemia potrebného pre využívanie objektu ako koncertnej sály.

Kostol patrí v súčasnosti pod Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a slúži na kultúrno-spoločenské účely. Pravidelne sa tu organizujú rôzne kultúrne podujatia (koncerty, výstavy, divadelné predstavenia). Kostol stojí v historickom centre mesta. Kostol klarisiek bol v roku 1913 odsvätený. Z jeho oltárov boli odňaté relikvie.

Objekt bývalého kostola je od roku 1940 vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava. Aktuálne slúži pod názvom Klarisky, ako koncertná sieň na rôznorodé kultúrno-spoločenské podujatia.

Kapacita a Vybavenie

Klarisky sú bezbariérovým variabilným priestorom s kapacitou 200 návštevníkov a návštevníčok. BKIS disponuje len interiérovými priestormi bývalého kostola Klarisky, ktoré pozostávajú z javiska v oltárnej časti, hľadiska v hlavnej lodi a chóru, kde sa nachádza funkčný bezpedálový organ a technické zázemie. Súčasťou poskytovaných priestorov je aj prístavba so zázemím, vrátane toaliet pre návštevníkov a šatne pre účinkujúcich.

Inventár priestoru:

• 200 plastových stoličiek
• klavír (PETROF model II, krátke koncertné krídlo)
• organ (funkčný po rekonštrukcii, bez pedálov), zhotoviteľ Petznik Franciscus Eduard v r.

Vzhľadom na charakter priestoru, tento nie je určený pre súkromné oslavy. Nie je umožnený predaj alkoholických nápojov v interiéri koncertnej siene, ani jej využitie na predajné akcie a komerčné špekulatívne účely. Taktiež je prísne zakázané použitie zadymovacích zariadení, aj tých na základe vodnej pary.

Ďalšie Zaujímavosti

• V severnej stene presbytéria je osadený náhrobný kameň s reliéfom kríža zo 14. storočia, ktorý pochádza z vykopávok na mieste zaniknutého Kostola sv.
• V klariskom kláštore dožila česká kráľovná-vdova Žofia Bavorská. Po smrti svojho manžela, kráľa Václava IV.
• Pri archeologickom výskume pri kostole v rokoch 2004 - 2007 bol okrem iného odkrytý múr opevnenia keltského oppida z 1.

Dôležitá informácia: V období od 22. decembra 2025 do 15. februára 2026 bude priestor z technicko-prevádzkových dôvodov zatvorený.

Chronologický prehľad udalostí

Zdroje

• Kostka, J.: Klariský kostol v Bratislave.
• Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1.
• Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
• Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.

tags: #kostol #povysenia #svateho #kriza #klariska #stare