V malebnom prostredí Pienin sa nachádza jeden z najvýznamnejších historických pokladov Slovenska - kartuziánsky kláštor známy ako Červený kláštor. Tento architektonický skvost, so svojou nápaditou červenou strechou, láka návštevníkov z celého sveta.
Národná kultúrna pamiatka, Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor, patrí k najvýznamnejším pamiatkam tohto druhu na Slovensku, zároveň je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR. Kláštor kartuziánov v malebných Pieninách ukrýva gotické skvosty a hodnotné expozície. Zažite duchovný pokoj v bývalom kartuziánskom kláštore, ktorý je jedným z najvýznamnejších svojho druhu na Slovensku. Očarí vás svojou bohatou históriou a jedinečnou architektúrou.
Múzeum Červený Kláštor sa nachádza v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok. Hneď vedľa objektu Kláštora kartuziánov je autobusová zastávka označená ako Červený Kláštor, múzeum. Dostanete sa sem zo všetkých smerov ako: Stará Ľubovňa, Haligovce, Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, resp.
Múzeum Červený Kláštor zriadil Pamiatkový úrad Slovenskej republiky dňa 23. júna 2010. Prvá expozícia v kláštore bola pre verejnosť otvorená 5. júna 1966. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil Pamiatkový úrad SR a CYPRIAN, n.o.
Na I. Múzeum Červený Kláštor, obklopené prírodou Pieninského národného parku, je atraktívnym lákadlom pre ľudí hľadajúcich zaujímavé historické expozície, ale aj oddych a odpočinok.
História Kláštora
História vzniku kláštora siaha do roku 1320, kedy ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši. Kláštor bol založený magistrom Kokošom Berzeviczym v roku 1319, ktorý daroval Lechnicu spišským kartuziánom. Magister Kokoš Berzeviczy v roku 1319 daroval Lechnicu spišským kartuziánom, aby si v blízkej Doline sv. Antona postavili kartuziánsky kláštor. Slovenskom raji. Lechnicu v Pieninách na založenie druhého kláštora, začali roku 1320 pri tejto obci stavať Červený kláštor (najprv sa označoval ako Lechnický kláštor, až od 17. Kláštor okrem mohutných múrov dostal červenú krytinu, ktorá mu priniesla i pomenovanie Červený kláštor.
Kláštor pôvodne slúžil reholi kartuzianskych, neskôr kamadulských mníchov. V kláštore do 16. storočia pôsobila rehoľa kartuziánov, neskôr ich vystriedala rehoľa kamaldulov. Obe rehole patrili k najprísnejším rádom v rímsko-katolíckej cirkvi.
Kartuziánsky alebo Lechnický kláštor (Národná kultúrna pamiatka) bol založený v roku 1319 a leží v malebnom vyústení Lipníka do prielomu Dunajca v Pieninskom národnom parku.
Obdobia Kláštora
Jeho bohatú históriu možno podľa bývalých vlastníkov rozdeliť do štyroch období:
- 1330 - 1567 kartuziánsky kláštor
- 1569 - 1710 kláštor v majetku svetského panstva
- 1711 - 1782 kamaldulský kláštor, Kongregácia Monte Corona
- od roku 1782 kláštor v majetku cirkvi a štátu
Kartuziáni
Rehoľa kartuziánov tu pôsobila v 14. - 16. storočí. Kartuziani patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Obidva kláštory boli vybudované na odľahlých miestach lebo kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh. V prvej polovici 16. storočia začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať. V prvej polovici 16. storočia začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať. Slovenskom raji lúpežný rytier Matej Bašo. Dunajec (Niedzica), mnísi sa postupne dostávali do veľkej núdze a postupne kláštor opúšťali. Rozhodnutím kráľa Ferdinanda I.
Kamalduli
V rokoch 1711 až 1782 bol Červený kláštor kamaldulským kláštorom (zakladateľ rehole v roku 1012 sv. Kamalduli získali Červený kláštor darom od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola). Kamalduli podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života (venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín).
V roku 1711 až 1782 v kláštore sídlili kamaldulskí mnísi. Podobne ako kartuziáni, aj kamalduli viedli prísny asketický život. Venovali sa hospodárstvu, včelárstvu, pestovaniu plodín, stromov i liečivých bylín. V kamaldulskom období vzniklo v kláštore aj významné literárno-prekladateľské a jazykovedné centrum. Výraznou osobnosťou bol páter Romuald Hadbavný, spoluautor prvého prekladu Písma svätého do západoslovenského jazyka v roku 1750.
V roku 1782 bol kamaldulský kláštor ako neužitočný v rámci spoločenských reforiem rozhodnutím cisára Jozefa II. V roku 1782 bol kamaldulský kláštor zrušený rozhodnutím cisára Jozefa II, ktorý kláštory považoval za neužitočné a teda nepotrebné...
Súčasnosť
V 18. storočí prešiel čiastočne stavebnými úpravami, ktoré určili jeho terajší vzhľad. Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova s refektárom a s krížovou chodbou, tzv. hodinová veža, hospodárske budovy a tzv. veľká klauzúra s čiastočne zachovanými domami pre mníchov. Kláštor reprezentuje na Slovensku jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole a je významným aj v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, keďže patrí k jedným z najvýchodnejších lokalít uvedených rehoľných komunít. Červený Kláštor prešiel v ostatných 15 rokoch významnou hmotnou obnovou a funkčnou revitalizáciou. V tomto rámci vznikla muzeálna expozícia, rozšírili a zmodernizovali sa ubytovacie kapacity, obnovila sa činnosť pôvodného hostinca na nádvorí.
Rozsiahla stavebná rekonštrukcia areálu kláštora sa uskutočnila v rokoch 1956 - 1966 a čiastkovo pokračovala do 80 - tych rokov 20. storočia. V roku 2007 bola ukončená 1. etapa reštaurátorských prác v kostole sv. Antona pustovníka a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzeálnej expozície. Rozsiahla stavebná rekonštrukcia areálu kláštora sa uskutočnila v rokoch 1956 - 1966 a čiastkovo pokračovala do 80 - tych rokov 20. storočia. V roku 2007 bola ukončená 1.etapa náročných reštaurátorských prác v kostole sv. Antona pustovníka a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície. Kartuziánsky ani kamaldulskí mnísi sa už na Slovensku nenachádzajú.
Expozície Múzea
Múzeum Červený Kláštor v súčasnosti ponúka atraktívnu interaktívnu expozíciu, ktorá približuje dejiny oboch rádov pôsobiacich v Zamagurí. V objekte bývalého kláštora sa zároveň nachádza aj pivovar , manufaktúra na výrobu prírodných produktov, kláštorná škola, ubytovanie a hostinec.
Muzeálna expozícia tu bola sprístupnená v roku 1993 po celkovej rekonštrukcii objektu. Približuje históriu a kláštorný život spomínaných rádov a vzácne umelecko - historické pamiatky z Červeného Kláštora, ale aj z celej oblasti severného Spiša.
V priestoroch kláštora sa nachádza niekoľko muzeálnych expozícií. Súčasťou expozície je gotický Kostol sv. Antona z konca 14. storočia. V roku 2024 otvorilo múzeum zrekonštruované priestory.
🏰 Cyprián z Červeného kláštora – lietajúci mních alebo vedec? 🌿✈️
Herbár Cypriána
K najvýznamnejším exponátom patrí herbár frátra Cypriána z roku 1766. Navštívte múzeum a objavte vzácny herbár "lietajúceho mnícha" Cypriána z roku 1766, ktorý obsahuje 283 vylisovaných rastlín popísaných v piatich jazykoch. Vzácne dielo je viazané v tmavej koži a obsahuje 283 vylisovaných exemplárov. Pri každej rastline je uvedený názov po latinsky, nemecky, grécky, poľsky a slovensky. Možno tu vidieť i mimoriadne vzácny herbár "lietajúceho mnícha" Cypriána z roku 1766.
Fráter Cyprián pochádzal zo Sliezska a do Červeného kláštora prišiel v roku 1756. Bol všestranne vzdelaný, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, mechanikou aj kozmológiou. Vďaka nadšeniu pre vedu si vyslúžil prezývku „majster tisícich remesiel”. Liečil odvarmi z bylín a tinktúrami, naprával zlomeniny a púšťal žilou.
Lietajúci mních Cyprián: Fráter Cyprián, známy ako "majster tisícich remesiel", bol všestranne vzdelaný mních, ktorý sa zaoberal medicínou, botanikou, farmáciou, mechanikou a kozmológiou. Jeho herbár je jedným z najvýznamnejších diel svojho druhu.
Okrem významného diela - herbára v 5 jazykoch - sa preslávil aj údajným pokusom o zostrojenie lietajúcich krídel. Na tých mal podľa legendy zletieť z Troch korún v Pieninách. Jedna legenda hovorí, že anjel jeho odvážny počin potrestal a mních sa zmenil na kamennú vežu, ktorá sa dodnes nazýva Mních. Druhá verzia vraví o tom, že o pokusoch s lietaním sa dozvedela cirkevná vrchnosť, ktorá „čertov lietajúci voz” prikázala spáliť.
„Bol som v Spišskej Belej na námestí, keď tam z príkazu nitrianskeho arcibiskupa Ladislava Mattyasovszkého z Markušoviec spálili čertov voz. ...Fráter Cypriánus si pripol čertovu mašinu na vrchu Troch korún a s jej pomocou doletel až k Morskému oku. Či je legenda o lietajúcich krídlach pravdivá, nevedno.
Ďalšie zaujímavosti
V múzeu môžu návštevníci obdivovať aj zbierku originálnych lekárskych vitrín z 18. storočia, lekárenské váhy vyrobené v Amsterdame v 17. storočí a exemplár 1. slovenskej liekopisnej literatúry (tzv. Okrem toho môžete obdivovať originálne lekárske vitríny z 18. storočia, lekárenské váhy z 17.
V areáli múzea sa nachádzajú dve kompletné vertikálne slnečné hodiny z 18. storočia. Jedny sú umiestnené na stene kláštora a druhé na fasáde priorského domčeka. Tieto hodiny sú datované do čias pôsobenia kartuziánskej rehole v kláštore a sú vhodne umiestnené a dobre viditeľné pre návštevníkov.
V areáli múzea taktiež nájdeme dvoje úplné vertikálne slnečné hodiny. Jednými sú hodiny nachádzajúce sa na stene budovy kláštora. Ich ciferník je znázornený s rímskymi číslicami od piatej hodiny rannej do jednej hodiny popoludní. Miesto umiestnenia tyče ukazovateľa je ozvláštnené maľbou koruny s krížom, z ktorej vychádzajú slnečné lúče smerom k číselníku.
Druhé slnečné hodiny nájdeme na fasáde priorského domčeka. Tieto hodiny majú číselník tvorený rímskymi číslicami XI po VIII, čiže od jedenástej hodiny po ôsmu hodinu večer. Výzdobu tvorí na mieste ukazovateľa Slnko so slnečnými lúčmi a symbol Trojice. Cez celú plochu hodín smeruje stuha a šíp. Obe slnečné hodiny sú datované do 18. storočia a vznikli za čias pôsobenia kartuziánskej rehole v kláštore.
Pred kláštorom sa nachádza park vyhlásený za chránený areál Pieninské lipy, kde môžete obdivovať 19 starých vzácnych líp. Pred vchodom do kláštora je park, ktorý bol v roku 1972 vyhlásený za chránený areál Pieninské lipy.
Praktické informácie pre návštevníkov
Či už pôjdete zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce alebo z opačnej strany Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, resp. Ak by ste sa chceli prejsť, môžete vystúpiť na ktorejkoľvek zastávke v Červenom Kláštore. Zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce sa Kláštor kartuziánov nachádza cca 1 km za areálom Kúpeľov Smerdžonka po pravej strane.
Pred objektom je po ľavej strane súkromné platené parkovisko. Zo smeru Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, hraničný prechod Lysá nad Dunajcom, sa k múzeu dostanete po hlavnej ceste. Parkovať môžete na jednom zo súkromných parkovísk v obci, ktoré sa nachádzajú popri hlavnej ceste po pravej strane. V areáli kláštora je parkovanie zakázané s výnimkou ubytovaných hostí. Cca 1 km za areálom Kúpeľov Smerdžonka po pravej strane je veľké parkovisko. V areáli múzea nie je možné parkovať, s výnimkou ubytovaných hostí.
Počas letnej sezóny kláštor ožíva rozmanitými podujatiami, koncertmi a zábavno-náučnými programami pre návštevníkov.
Haligovské skalyHaligovské skaly s rozlohou 63 hektárov sa nachádzajú v prostredí Národného parku Pieniny.
| Mesiac | Otváracie hodiny | Posledný vstup |
|---|---|---|
| 1.1.2025 - 28.2.2025 | Pondelok - Nedeľa: 10:00 - 16:00 | 15:00 |
Upozornenie: Radi by sme vás informovali, že Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov bude v období od 1. decembra do 25. decembra 2025 pre verejnosť uzavretá. V uvedenom termíne budú zatvorené aj Múzeum Červený Kláštor a Krčma pod lipami. Opäť vás radi privítame od 26. decembra 2025, kedy budú priestory kláštora znovu prístupné verejnosti.