Čaro Vianoc našich predkov: Bádateľský pohľad

Vianoce majú svoju jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru. V každej domácnosti sa preferuje iná podoba Vianoc. Vianoce boli a určite sú sprevádzané mnohými zvykmi i poverami. Niektoré sa dodnes zachovali, iné zase vytratili.

A ako vyzerali Vianoce v minulosti? Čím sa obdarovali dievčatá a chlapci? Čo tvorilo súčasť štedrej večere? Odpovede na vianočné otázky objavíte v nasledujúcich riadkoch.

Štedrý deň a zvyky

Na Štedrý deň muselo byť napečené do východu slnka. Naši predkovia počas celého dňa až do západu slnka držali pôst, za odmenu mali vidieť „zlaté prasiatko“. Aj čo vy? Veríte dnes na „zlaté prasiatko“ ?

Doobeda ľudia zdobili vianočný stromček. Slováci dlho odmietali stromček ako neslovanský zvyk. Až v druhej polovici 19. storočia sa stal súčasťou Vianoc. Na sv. Mikuláša v roku 1896 elektrickými sviečkami sa rozsvietil velikánsky smrek pred divadlom v Bratislave.

Aj štedrovečernú večeru sprevádzali mnohé zvyky. Napríklad - hviezda jadierok v rozkrojenom jablku znamená zdravie. Nepripíjali si na zdravie vínom, stačilo zjesť cesnak. Ešte vám pláva kapor vo vani? Ak áno, jeho šupinky vám zabezpečia po celý rok bohatstvo. Tak šup s nimi do peňaženky! Nájde sa niekde v domácnosti reťaz? Ak áno, opášte ňou celý stôl, aby rodinka bola súdržná. Ľudia dokonca vedeli aj predpovedať z nočnej oblohy. Tmavé nebo znamenalo plnú stodolu a veľa ovocia. Veľa hviezd znamenalo veľa kureniec a hrozna.

Štedrovečerná večera

Štedrovečerná večera bola skromná a jednoduchá. Veď v jednoduchosti je krása, hovorí staré príslovie! Na začiatku sa jedla oblátka s medom pre sladký a dobrý život. V minulosti si ľudia nevychutnávali kapustnicu či šošovicovú, ale paradajkovú, vínovú či rybaciu polievku. Bohatší si pochutnali na rybe a chudobní na pupákoch s mliekom a makom. Dievčatá boli obdarované handrovými bábikami a chlapci drevenými vyrezávanými koníkmi či vozíkmi. Sladkosť predstavovalo sušené ovocie.

Tieto riadky nám ukázali, že Vianoce v minulosti boli skromnejšie ako sú dnes. Dnes niektorí ani nevedia oceniť, čo predstavujú Vianoce - pokoj, lásku a rodinnú pohodu.

Katolícke noviny boli súčasťou Vianoc mnohých slovenských domácností ešte skôr ako vianočné stromčeky či adventné vence. Vianočný pozdrav redakcie pre čitateľov Katolíckych novín z roku 1975. V krátkom článku písanom bernolákovčinou čítame, že sv. František o ničom nepremýšľal viac ako o betlehemskom Dieťati, ktoré sa pre nás sa stalo takým chudobným. Na mieste sa aj s rehoľníkmi zhromaždil na Štedrý večer. Večer sa pri jasliach zišli veriaci a svätý František plný horlivosti ohlasoval Božie slovo a „v kázni svojej Ježiša len Dieťaťom betlehemským menoval“ (KN z roku 1849, r. 1, s. 5).

Jedným z najstarších vianočných čísel Katolíckych novín, ktoré sme objavili, je aj výtlačok z 25. Čitatelia si v tomto čísle mohli okrem pravidelných rubrík (Westnik cirkewni, Rozlicnosti či Oznámenie) prečítať dlhší príbeh s vianočnou tematikou a napríklad aj úvahu Strážna Milosi božská nad clowekom ktesianskym (Rozjimanie Starca pri počiatku zimy) od J. Katolícke noviny z 23. „Tohtoročné Vianoce viac ako inokedy zdôrazňujú a prikazujú, aby sme činne prežívali narodenie a vtelenie Krista. Obzrime sa len okolo seba, prečítajme si noviny. Dočítame sa v nich o ukrutnostiach tejto vojny, o koncentračných táboroch, dozvieme sa o hroznom počte obetí a medzi nimi najviac z radov mládeže. Mohli by sme sa nazdávať, že ľudstvo sa týmto poučilo, že tento smutný výsledok ho naučil láske. Ale skutočnosť je, žiaľ, iná. Ľudstvo ďalej rozmýšľa o vojne, o novej vojne, ktorá by bola rozhodne ešte hroznejšia. Mnohí ďalej sejú nenávisť, nelásku. Toto všetko núti nás mladých, aby sme sa zamysleli. Ale nielen zamysleli, ale aj čosi robili. Zamedzovali rozsievanie nenávisti. Pričinili sa o rozšírenie lásky k blížnym. Tejto láske sa nám treba učiť, a na to máme príležitosť vo svojom okolí, vo svojej farnosti. Heslom tohtoročných Vianoc bude teda bratstvo všetkých a starostlivosť o tých, ktorí potrebujú pomoc, o chorých.

Pre staršie ročníky Katolíckych novín bolo typické, že duše svojich čitateľov sa snažili pohladiť básňami. Vianoce! Vianoce! (KN z roku 1968, r. 83, s. 1). (KN z roku 1990, r. 141, s. 5). Hľadáte inšpiráciu na pekné slová do vianočnej pohľadnice alebo pamätníka? Nevyhovujú vám súčasné vinšovačky? šťastlivé?... krásne?... Hoci v roku 1949 bola zrušená všetka katolícka tlač, Katolícke noviny dostali výnimku. Dôvodom bolo vzbudiť ilúziu „náboženskej slobody“ doma aj pred svetom. Pre novinárov oných čias akiste muselo byť výzvou zlúčiť náboženský a socialistický obsah. Takto sa v čísle stretli napríklad príspevky Betlehemský odkaz: Brániť pokoj či Program Vianoc (obe s. 1).

„Čo osoží oduševňovať sa za svetový pokoj manželom, ktorí doma stále majú vojnu, ktorí v nesváre a stálej zvade žijú? Alebo, aký záujem môžu mať o pokoj vo svete rodičia, ktorí vlastné dietky pokladajú v rodine za ťarchu, za obťažných príživníkov, ktorých sa chcú čím skôr zbaviť? Napríklad článok Skutočná oslava Boha (s. 4). Percipienti si tiež mohli prečítať text od povereníka stavebného priemyslu Jozefa Lukačoviča Skutočná láska našich stavbárov k blížnym (s. 5), ktorý priniesol bilanciu „diela nášho znárodneného stavebníctva“ - nechýba v ňom podotknutie o predčasnom splnení úlohy 4. V článku kapitulného spišského vikára Andrej Seheffera Odkaz Vianoc stáva sa skutkom (s. 3) sa apeluje na veriacich, aby sa „nezatvárali v kostoloch“, ale aby sa zapojili do budovania lepšej budúcnosti.

S prvým vdýchnutím mrazivého vzduchu a nesmelou vločkou skrytou v dlani spoznáte, že prichádzajú Vianoce a vianočné prázdniny. Tlmený jas žiari nielen z preplnených výkladov, ale odráža sa i v očiach ľudí. Teplo, neha, láska... Nastal čas, keď tie najvzácnejšie city ožívajú, aby aj v dušiach ľahostajných prebudili zvyšky dobra, ktoré často skrývame... Severák si už hvízda svoju veternú koledu, roztopašne kradne deťom čiapky. Vyštípané líca. Horúca červeň prebudená chladom. Nedozerné hĺbky vôd , teraz v škrupine krehkej a tajomnej zároveň. Čo sa skrýva pod hladinou? Mocná príroda si zachováva vlastné čarokrásno, čakajúce na objavenie tými, čo sú vnímaví k nepolapiteľnému pôvabu zimného podvečera.

Komu telo neobjíme mrazivá obruč, studená, tvrdá, naliehavá, keď všade navôkol sa predostrel hmlistý závoj mliečnobielej chumelice? Ešte vždy je tu záchrana. Svetielko v diaľke. Získať ho nie je samozrejmé. Iskierka ľahko nepreskočí. Hrejivý pocit radosti zo stretnutí s rodinou, ten treba hľadať v sebe. Hravý plamienok má najradšej srdcia detí. Potešenie, čisté a neskalené, vpečatí drobným tváram onen výraz, za ktorý by dospelí zaplatili pokladmi sveta.

Načo siahať do vreciek, načo mince, trblietavé odlesky drahokamu? Tajomstvo Vianoc prebýva vo voňavom ihličí, šíri sa s arómou škorice, vanilky... Dar? Z hĺbky srdca. Komu? Tým, pre ktorých stojí za to žiť. Čo? Úsmev a objatie. Bozk pod imelom, dychtivým svedkom zblíženia. Kto dá viac? Ten, čo cíti na jazyku opojnú chuť medu.

Kúzlo bez prútika čarodeja, bez omamných odvarov, krištáľových gulí. Všetko máme skryté v dlaniach, zbrázdených cestičkami dotykov.

Vianoce sú čas zastavenia, ticha a lásky. Čas, keď sa hluk, ruch nepokoj a nervozita menia na príjemné ticho. Ticho, ktoré ohlási jasný zvuk zvončeka, že práve prišiel Štedrý večer. Len čo zvonček doznieva, možno vstúpiť do izby... A čo tam? Tam je to, na čo čakáme celý rok. Vianočný stromček vysvietený sviečkami, ozdobený girlandami, medovníkmi a sklenými guľami. Na stole prestretý vianočný obrus čaká na sladké perníky v tvare hviezdičiek a podkovičiek. Čaká na červenajúce sa jabĺčka a lahodné dobroty. Vo vzduchu sa prebíja medová vôňa s vôňou kapustnice. Uprostred stola tróni naša obľúbená kvetina - červená Vianočná hviezda. Lemujú ju rozpálené sviečky. Za oknom bliká rozprávočka: Dedo Mráz si sadol na strechy domov a spustil z nich ľadové cencúle. Slniečko ich hladká ľadovými rukami a babka Perinbabka povytriasala veľkú snehovú perinu. V izbe hrá Tichá noc a všetci si sadáme k štedrovečernému stolu. Pomodlíme sa, zaspomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Po prípitku si pochutnáme na vianočnej kapustnici, kaprovi a makových guľatých opekancoch. Zapíjame medovinou, zajedáme medovými oblátkami. Na záver zjeme cesnak, aby sme od seba odohnali démonov. Po štedrej večeri nasleduje veštenie. Najskôr veštíme z prekrojeného jabĺčka. Jasná hviezdička znamená zdravie a úspech po celý rok, červík je známkou choroby a smútku, kríž znamená veľké nešťastie, ba až smrť. Potom sa lúskajú 4 vlašské orechy. Ak sú jadrá pekné a zdravé, môžeme očakávať zdravie, ak sú suché a červivé, čakajú nás choroby. Na záver ešte urobíme kúzlo, ktoré v nasledujúcom roku budeme potrebovať všetci: dve či tri umyté a usušené šupiny z vianočného kapra si vložíme do peňaženky. Tak budeme mať istotu, že v nej bude dosť peňazí. Stará mama si udržiava ešte jeden krásny zvyk: nechať počas štedrej večere jedno voľné miesto pri stole. Pre hosťa. Pre pútnika. Pre neznámeho bez domova. Zachovajme si aj my takúto obyčaj.

Každý deň budú vraj Vianoce Ticho šepkajú ľudia po vonku Už sa nám pozlátko ligoce, čo však ukrýva iba kamienok či sladkú salonku...

V našich hlavách víria otázky: Budú sa páčiť darčeky? Zase dostaneme pod stromček ponožky? Snáď nám neprihoria vianočné medovníky? Už dosť!

Bez vianočného stromčeka si oslavu Vianoc vôbec neviem predstaviť. Najdôležitejšie je rozhodnutie, aký chceme mať. Zakúpiť sa dá na rôznych miestach, len treba vyberať, aby bol pravidelne narastený. Vybrali sme si jedličku. Doma sme ju ešte upravili, zbytočné vetvičky dole opatrne odrezali a kmeň obsekali tak, aby pasoval do stojanu. Keď bol stromček pevne nasadený, nastalo ďalšie dohadovanie, kam tento rok s ním. Opäť sme mamku pri voľbe miesta prehlasovali, ale presadila si položenie vianočného obrusu pod stromček, aby nemusela prácne vyberať ihličky z koberca.

Najprv sme upevnili osvetlenie a vyskúšali, či funguje. Potom sa upevnil na vrch krásny špic. Ďalej sme vešali ozdoby zo slamy, ktoré sú dokladom zručnosti tvorcov, potom bielučké háčkované zvončeky našej starej mamy, ktoré stromček spravia slávnostnejším. Nakoniec si každý člen rodiny zavesil svoje dve obľúbené ozdoby pre radosť.

Ten pohľad pozná asi každý. Myslím tým pohľad na vianočný stromček a všetko v jeho blízkom okolí. Predstavujem si obrovský smrek, na ktorého vrchu sa týči krásna zlatá hviezda. Dookola má omotanú striebornú reťaz. Gule na ňom sú zlaté, strieborné a červené. Celý strom tak krásne žiari všemožnými farbami. Pod ním nesmú chýbať pekne zabalené vianočné darčeky so stužkami. Vedľa stromečka stojí stôl, na ktorom sú vianočné dobroty. Atmosféru dotvára televízia s už tradičnou rozprávkou Tri oriešky pre Popolušku. Všetci sú šťastní a rozbaľujú darčeky. Každý sa teší z toho, čo od Ježiška dostal, a všetkým robí radosť, že ostatní členovia jeho rodiny zdieľajú rovnaké pocity. Celá miestnosť je sfarbená podľa toho, aké farby práve svietia na stromčeku, a všetci sú veselí. Nikomu nevadí, že sedia na podlahe.

S príchodom Vianoc sa mení celá príroda, ktorá postupne odkrýva svoje čaro. Vtáčí spev sa presťahuje do teplých krajín a zelený koberec pokryje biela perina. V každom rohu stojí snehuliak, ktorý skrášli každý dvor a na strechách domov žiaria farebné vianočné svetlá. Vonku šantia deti, ktoré poteší stavanie snehuliakov, sánkovanie a nejaká poriadna guľovačka. To hlavné na čo deti čakajú sú darčeky pod vianočným stromčekom. Ale Vianoce nie sú o darčekoch a guľovačkách, sú hlavne o nás a našich rodinách.

Vianoce sú sviatky pokoja, šťastia, lásky a rodinnej pohody. Stretávajú sa rodiny, súrodenci, rodičia, prarodičia. Zasadajú za jeden stôl, večerajú a prajú si len to najlepšie. U nás doma to vyzerá tak podobne, len máme trošku odlišné zvyky. Ja sa na Vianoce veľmi teším, na darčeky a hlavne na rodinu, že sa stretneme všetci spolu. Mamka pripravuje od skorého rána všetky dobroty na vianočný stôl, a to kapustnicu, "bobaľky" s makom, zemiakový šalát, rybu, mäso, rezne, koláče. Ja a otec zdobíme vianočný stromček. Každý rok sa snažíme, aby bol čo najkrajší.

Okolo 17:00 sa už pomaly chystáme. Oblečieme si sviatočné šaty. Potom pripravujeme stôl. Podávame všetky mamkine pripravené jedlá. Pod sviatočný obrus otec s mamkou vždy dávajú peniaze, aby sme mali všetkého hojne po celý rok. Večeriame podvečer o 18:00. Všetci sa postavíme okolo sviatočného stola, okrem otca. Otec vojde do izby, v ruke má tanier s nakrájaným chlebom a soľou. Zavinšuje nám všetko najlepšie, popraje nám veľa zdravia, šťastia a božieho požehnania. Všetkých nás ponúka tým chlebom. Každý si musí vziať jeden kúsok chleba, osoliť a zjesť. Potom sa spoločne pomodlíme. Prv než zasadneme a začneme večerať, z každého jedla trošku odoberieme a odnesieme von zvieratkám. Až po tomto každoročnom zvyku sadneme a začneme večerať.

Už teraz sa teším na tieto každoročné zvyky. Stále nanovo je to pre mňa veľký zážitok. Tá rodinná pohoda, keď sa spolu rozprávame, tešíme sa z darčekov, pozeráme rozprávky - tieto chvíle sú pre mňa o to vzácnejšie, že počas roka nie sme vždy spolu ako rodina. Otec pracuje v Bratislave, stretávame sa s ním iba cez víkend, najstarší brat pracuje v zahraničí, druhý brat pracuje tiež.

Ďalším zvykom je u nás to, že po štedrej večeri sa navštevujú aj širšie rodiny. Zabávame sa, rozprávame a spomíname. A ja to mám veľmi rád, teším sa už na všetkých a hlavne, že sme spolu šťastní a zdraví.

Čas Vianoc sa blíži a všetci sa nadšene pripravujú na najkrajšiu časť v roku. Z každého domu cítiť vôňu čerstvo napečených perníkov, vianočnej kapustnice a počuť smiech a vianočnú melódiu. No rodina Grúpovcov o takýchto Vianociach bohužiaľ len sníva. Len pár týždňov pred Vianocami sa im udiala veľká nehoda, prišli o svoj domov. Celá rodina teraz žije v prázdnom byte, ktorý majú vypožičaný od rodinných známych. Usmialo sa na nich šťastie v tom, že byt nie je ďaleko od ich prvého domova, v podstate len o ulicu ďalej. Prišli o všetko, čo mali a prešiel ešte len krátky čas, aby dokázali vrátiť aspoň nejaké veci. Majú len to, čo zostalo v byte ich rodinnej kamarátky.

Nikdy neboli zlou rodinou, mali len dobré vzťahy s okolitými ľuďmi, až na jedných zlomyseľných susedov, ktorí ich nemohli vystáť. Do Štedrého večera zostával už len 1 deň. Pani Grúpová po ceste do obchodu narazila na jej bývalých susedov, s ktorými nemali nikdy dobré vzťahy. Susedke Gitke sa jazyk nedokázal udržať sa zubami: „No čo, pani susedka, ste pripravení na Vianoce?“ pýta sa. „Dobrý deň, pani Gitka, aj Vám, nie je to tak, ako si to predstavujeme, ale postupne sa nám podarilo zlepšiť našu situáciu a zohnať pár vecí, aby sme mohli prežiť aspoň ako také vianočné sviatky, no najdôležitejšie teraz bude, že sme všetci spolu.“ Susedka Gitka bola veľmi prekvapená, že Pani Grúpová situáciu vníma tak pozitívne, napriek tomu, že to nemajú momentálne vôbec jednoduché. Nedalo jej pokračovať v jej ceste bez posledného slova: „Tak Vám prajem, aby ste mali pekné Vianoce.“ Pani Grúpová sa nikdy netrápila jej ironickými poznámkami a napriek tomu sa k nej chovala vždy slušne.

Rodina Grúpovcov si vytvorila skvelú vianočnú atmosféru aj v tejto ťažkej situácii a vládla u nich naozaj skvelá nálada. Dočkali sa aj vianočného jedla, ale čo im naozaj chýbalo, bol vianočný stromček spolu s darčekmi pre ich deti. Keďže momentálne museli svoje finančné úspory dávať do vecí, o ktoré prišli, nemohli si to dovoliť. No veľmi dobre vieme, že Vianoce majú naozaj svoje čaro. Na Štedrý deň, tesne pred Štedrou večerou, zazvonil zvonček. Grúpovci si vytvorili rýchlo dobre vzťahy aj s novými susedmi. No pani Grúpová si nespomína, že by od nejakého suseda niečo potrebovala. Keď otvorila dvere, tak tam stálo niekoľko ich susedov s kopou jedla, vianočných dobrôt. Pani Grúpová bola veľmi dojatá a ihneď ich pozvala ďalej. Dokonca sused Nemčík doniesol stromček, ktorý ešte stihli do štedrej večere ozdobiť.

Posledný sused, ktorý prišiel, bol človek, ktorého by nečakala. Pani Gitka prišla rovnako ako jej susedia s plnými rukami vecí. Pozrela sa na pani Grúpovu a ospravedlnila sa jej za jej nepekné správanie počas celých rokov ich susedstva a chcela začať odznova. Pani Grúpovej sa roztiahli kútiky a ihneď pani Gitke odpustila a od tohto dňa už by nebol človek, s ktorým by rodina Grúpovcov nemala dobrý vzťah. V tejto chvíli rodine Grúpovcov nechýbalo už vôbec nič. Všetci boli spolu pokope aj s ich úžasnými susedmi a nakoniec aj ich deti sa dočkali darčekov. Vysnené Vianoce s vôňou kapustnice, so skvelou hudbou a vianočnou náladou sa rodine Grúpovcov splnili. Ako sa vraví, Vianoce budú vždy čas zázrakov. Vždy je dôležité pomáhať všetkým ľuďom naokolo a byť za dobré s tými, čo si to naozaj zaslúžia.

Autor textovej časti Ulf Stark pochádzal zo Švédska, ale jeho knihy sa stali obľúbenými naprieč celou Škandináviou aj za jej hranicami. V slovenskom preklade sme si mohli prečítať napríklad knihu Vieš pískať, Johanna? alebo Keď mi ocko ukázal vesmír. Ulf Stark vytvoril pre detského čitateľa množstvo skvelých, pútavých a láskavých rozprávok ako člen Švédskej akadémie pre detské knihy.

Vianoce vo Veľkom lese upútajú už na prvý pohľad. Zdanlivo ide o picture book, mimoriadne obľúbenú formu, určenú primárne pre deti predškolského veku, no môže očariť aj školákov a ich rodičov. Zatiaľ čo pri anglosaských picture bookoch sme zvyknutí na väčší rozmer knihy s veľkými ilustráciami a krátkym textom, v prípade Vianoc vo Veľkom lese je to troška inak - text je jeho plnohodnotnou súčasťou. Ilustrácie Evy Eriksson stavajú na tradícii klasickej ilustrácie. Po boome modernej, hravej, pohybovej (farebne kontrastnej, vtipnej a akčnej) ilustrácie sa s čoraz väčšou vervou dostáva do popredia aj staronová alternatíva v podobne klasickej ilustrácie, ktorej moderné základy spoluvytvárali napríklad Beatrix Potter, Ernest Howard Shepard, R. W.

Vianoce vo veľkom lese vyšli vo Švédsku prvýkrát v roku 2012, ale pri pohľade na knihu sa dá len ťažko odhadnúť, či ide o reedíciu staršieho titulu alebo o čerstvý umelecký počin. Kniha stvárňuje predstavy o vianočnom príbehu, ktorý dieťa nájde pod vianočným stromčekom. Samotná rozprávka tematicky nie je originálna, čo jej však neuberá na kvalite ani na hĺbke spracovania nosnej myšlienky - čaro Vianoc.

Vianočný škriatok Dudroš žije sám na opustenej farme. Má ustálený denný režim a každé narušenie rutiny mu spôsobuje dudravé stavy. Tie ho však nakoniec neochromia v konaní správnych rozhodnutí, a tak napriek počiatočnému frflaniu zachráni čmeliaka zamotaného do starej pavúčej siete a poskytne mu príjemný pelech. Na druhom konci lesa sa v zajačej nore píše celkom iný príbeh o šťastnom bytí. Zajace tu žijú v chaose a veselosti pospolu, mama varí polievku, deti bezhlavo preskakujú z miesta na miesto, zajačí dedko dumá, otec si čistí obľúbený klobúk. Vo vzduchu cítiť zimu a posledný jesenný vietor prinesie pred noru zvláštne predmety. To, že červená čapica, rukavice a tabuľa patria škriatkovi, zatiaľ nikto netuší. Po porade so zvieratkami z lesa však majú zajace prvé indície.

Vianoce, hody, príchod škriatka. Na jeho sviatočnú návštevu sa začnú svedomito pripravovať. Vyrábajú ozdoby, pečú dobroty, skladajú piesne, trénujú príhovory. Malá zajačica Ninka však napriek dobrým úmyslom všetko tak trocha pokazí, a tak smutná a sklamaná odchádza spolu s bračekom Kainom do zasneženého lesa, aby domov priviedla očakávaného hosťa. Či sa jej starého Dudroša podarí nakoniec nájsť a presvedčiť, je už vecou vyvrcholenia príbehu.

Vianočné ozdoby z brezovej kôry.

Vianoce u nás doma

tags: #caro #nasich #vianoc #umelecky #opis