Čarovný odkaz Vianoc

Hovorí sa, že Vianoce patria k najkrajším sviatkom v roku. Myslím si, že je to naozaj tak. Na svete je mnoho ľudí, ktorí sú mrzutí a uponáhľaní z každodenného kolotoča. Naopak, na Vianoce akoby sa ten každodenný kolotoč zrazu spomalil.

Mrzuté tváre ľudí sa začnú vyjasňovať a uponáhľanosť sa zmení na radosť. V mestách býva veľký zhon, ale každý to vníma tak trocha inak, veď je to predvianočný zhon. Na chmúrnych tvárach sa blysnú úsmevy, oči ľudí žiaria šťastím. Na vianočné sviatky sa vždy teším aj ja.

Spomienky na detstvo

Minule som si tak zaspomínal, aké krásne boli naše Vianoce, keď som bol ešte malým chlapcom. Veril som, že darčeky nosí Ježiško. Rodičia vedeli navodiť takú nádhernú tajomnú atmosféru, ktorá zostala vo mne až doteraz. Až po čase som si uvedomil, že to tak nie je, ale tá atmosféra vianočných sviatkov vplýva na mňa až doteraz.

Prítomnosť Vianoc v nás vyvoláva radosť, šťastie a spokojnosť nie kvôli darčekom, ale preto, že na tieto sviatky je naša rodina vždy spolu. Babka s radosťou pečie vianočné pečivo, otec kupuje veľkého kapra, no a naša mama sa stará o výzdobu stromčeka a vytvára pre nás nádhernú ničím nerušenú vianočnú atmosféru.

Na koho myslieť počas Vianoc

Neraz si zaspomíname na detičky, ktoré ležia v nemocniciach, na ich nešťastných rodičov, ktorí v strachu, ale s nádejou čakajú na skoré uzdravenie svojich ratolestí. Ťažšie to však majú detičky, ktoré sú síce úplne zdravé, ale musia žiť v detských domovoch.

Dúfam, že láskavé ruky opatrovateliek a detských sestier, ktoré ich hladkajú po malých, jemných líčkach, im rozradostnia tváričky a navodia pre nich jedinečnú, neopakovateľnú sviatočnú náladu. V duchu si prajem, aby sa v ich rodičoch aspoň teraz pohlo svedomie, aby si ich pritulili a šepkali im slová, ktoré rozohrejú tie malé srdiečka.

Bol by som veľmi rád, keby celý svet bol aspoň na Vianoce podľa mojich predstáv. To znamená, že nikto by netrávil sviatky pokoja a mieru sám, ľuďom by nechýbal čarovný úsmev na tvárach a hlavne každý jeden človek na zemi by prekypoval zdravím a šťastím.

Myslím si, že na svete je veľa dobrých ľudí, ktorí majú rovnaké želania ako ja. A dúfam, že tieto moje priania sa raz uskutočnia a na svete nie len v čase vianočnom bude prevládať láska človeka k človeku a všade zavládne mier a pokoj.

Takže ešte raz Vianoce, krásne sviatky pokoja a mieru, lásky a spolupatričnosti, využime tento sviatok na darovanie krásnych duchovných darov všetkým ľuďom okolo nás známym aj neznámym, aby láska zvíťazila nad všetkým zlom. Každému človeku na tejto planéte preto želám, aby mal srdiečko vždy otvorené a v tomto nádhernom čase vianočnom vnímal to tiché šeptanie radosti.

Nový rok a želania

Prelom dvoch rokov. Veľa ľudí je o rok starších. Končí sa jedna etapa a začína druhá. Nový rok je aj dňom, keď si ľudia želajú všetko dobré. Na Nový rok sa zíde celá rodina a každý želá každému zdravie, šťastie, lásku.

Celý predchádzajúci rok všetci žili ako vedeli. Ale všetci si želajú, aby bol ten ďalší rok lepší, krajší, aby nás obchádzalo všetko zlé, aby sme boli zdraví a šťastní. Tieto slová nás pri srdci zohrejú a dodajú nám určitú nádej, že možno bude lepšie. Pre mnohých to bolo niekoľko rokov naopak, a preto dúfajú, že sa to zmení.

Ale prečo zdravie? Keby nebolo zdravie, nebolo by ani poriadneho života. Keď je človek chorý, nevie vnímať život tak, ako zdravý človek. Nedokáže sa tešiť z každého slnečného lúča, keď leží v posteli a sŕka horúci čaj. Zdravie je pre každého najdôležitejšie, a preto si ho navzájom želajú. Je dôležitejšie ako peniaze alebo iné hmotné statky, lebo zdravie sa kúpiť nedá.

Zdravie a šťastie

Lenže, niekedy je dosť ťažké mať pevné zdravie po celý rok. A za to môžu tiež ľudia. Ľudia si zdravie želajú, ale aj ľudí oň oberajú. Mnoho civilizačných chorôb spôsobí, že na Štedrý deň zostáva veľa prázdnych stoličiek a že mnoho rúk si už nebude želať všetko dobré na Nový rok. Keby si ľudia cenili zdravie tak, ako si ho želajú, bolo by viac veselých očiek pod ohňostrojom. Zdravie je dôležité. Ale so zdravím súvisí aj šťastie.

Čo je také magické na šťastí? Prečo pociťujeme toľkú duševnú krásu, keď sme šťastní? Šťastie je magickosť, je to pocit, že sme už konečne celý, že nám nič nechýba. Cítime sa krásne. Plnia sa nám tajné sny, uskutočňujú sa naše plány. Ak je človek šťastný, nepotrebuje k životu viac, lebo vie, že viac už mať nemôže. Akoby čarovná víla mávla prútikom a naše srdcia sa naplnili šťastím.

Veľa ľudí šťastie nepociťuje, a preto ho závidí iným. Preto si ľudia želajú šťastie, lebo ak človek nie je šťastný, upadá do seba a už viac šťastie pociťovať nechce. Je dôležité byť šťastný, lebo šťastný človek šťastie nielen prijíma, ale aj rozdáva. Šťastný človek je ten, kto sa teší zo šťastia druhých. Preto je šťastie dôležité. Je dôležité pre deti, pre dospelých, pre starých, jednoducho pre všetkých. Ak človek nepociťuje šťastie už v detstve, nebude ho vedieť rozdávať ani v starobe. Preto aj ja každému prajem šťastie a aby ho pociťovali naplno!

Láska ako dar

Láska. Obyčajné slovo, ktoré dokáže v sebe ukryť mnoho pocitov, nádejí, úsmevov. Prečo človek chce, aby bol milovaný? Alebo, čo chce dokázať tým, ak niekomu povie, že ho ľúbi? Prečo si ľudia lásku rozdávajú hlavne cez najkrajšie sviatky roka? Človek nie je človekom, ak nepozná lásku. Už v mamičkinom brušku cítime, ako nás rodičia milujú a túžia po nás. Toto je základ lásky. Keď sa dvaja ľudia milujú, nepoznajú nič krajšie a túžia ju mať naveky, aby ich stále sprevádzala. Láska by mala s nami byť po celé naše bytie.

Preto je dôležité, aby sme ju rozdávali plnými priehršťami a aby sme ju uctievali. Je dôležité ukázať druhému, že nám na ňom záleží. Ale nie len raz do roka. Aj keď Vianoce sú najkrajšími sviatkami lásky a pokoja, láska by sa mala rozdávať po celý rok, aby všetci vedeli, že každého má niekto rád. Ak mama odloží svoje dieťaťko niekde do domova, dieťa nevie, čo vlastne materinská láska je. Lásku treba rozdávať, nie brať. Treba ju prijímať, nie odmietať. Treba ju dokazovať, nie ospevovať či sľubovať.

Ale po celý rok. Preto si ju treba želať každý deň, hlavne tým, ktorí ho pociťujú menej ako ostatní. Nie len na Nový rok. Aj keď je pravda, že vtedy je čarovná a my dúfame, že nám bude v pätách po celý život. Ľudia si ju želajú vtedy, keď ju cítia najviac, a to je práve cez sviatky. Len aby nám to vydržalo ešte niekoľko storočí.

Nový rok je len raz do roka, preto je čarovný. Vonia pokojom a láskou. Všetko, čo má človek v srdci, vypláva na povrch ako mydlová bublina. Vtedy druhí vedia, čo si majú vážiť. Veľa ľudí už nikdy nespozná, aké budú tohtoročné Vianoce. Preto by si mal človek vstúpiť do svedomia a dať najavo to dobré, čo je v ňom aspoň v podobe novoročných želaní. A určite sa bude cítiť lepšie.

Veď tieto sviatky sú magické a sú len raz do roka. Pre niektorých budú možno posledné, preto by sme mali práve týmto ľuďom zaželať to, čo im pomôže prežiť posledné chvíle s úsmevom na tvári. Takže novoročné želania nie sú len o slovách, ale aj o človeku ako takom. Ak človek praje druhým len to dobré a praje skutočne z hĺbky srdca, vráti sa mu to stonásobne. Veď zdravie, šťastie, láska sú súčasťou života každého z nás. Bez nich sme ako strom bez lístia.

Čaro Vianoc - Umelecký opis

S prvým vdýchnutím mrazivého vzduchu a nesmelou vločkou skrytou v dlani spoznáte, že prichádzajú Vianoce a vianočné prázdniny. Tlmený jas žiari nielen z preplnených výkladov, ale odráža sa i v očiach ľudí. Teplo, neha, láska... Nastal čas, keď tie najvzácnejšie city ožívajú, aby aj v dušiach ľahostajných prebudili zvyšky dobra, ktoré často skrývame...

Severák si už hvízda svoju veternú koledu, roztopašne kradne deťom čiapky. Vyštípané líca. Horúca červeň prebudená chladom. Nedozerné hĺbky vôd , teraz v škrupine krehkej a tajomnej zároveň. Čo sa skrýva pod hladinou? Mocná príroda si zachováva vlastné čarokrásno, čakajúce na objavenie tými, čo sú vnímaví k nepolapiteľnému pôvabu zimného podvečera.

Komu telo neobjíme mrazivá obruč, studená, tvrdá, naliehavá, keď všade navôkol sa predostrel hmlistý závoj mliečnobielej chumelice? Ešte vždy je tu záchrana. Svetielko v diaľke. Získať ho nie je samozrejmé. Iskierka ľahko nepreskočí. Hrejivý pocit radosti zo stretnutí s rodinou, ten treba hľadať v sebe. Hravý plamienok má najradšej srdcia detí. Potešenie, čisté a neskalené, vpečatí drobným tváram onen výraz, za ktorý by dospelí zaplatili pokladmi sveta.

Načo siahať do vreciek, načo mince, trblietavé odlesky drahokamu? Tajomstvo Vianoc prebýva vo voňavom ihličí, šíri sa s arómou škorice, vanilky... Dar? Z hĺbky srdca. Komu? Tým, pre ktorých stojí za to žiť. Čo? Úsmev a objatie. Bozk pod imelom, dychtivým svedkom zblíženia. Kto dá viac? Ten, čo cíti na jazyku opojnú chuť medu.

Kúzlo bez prútika čarodeja, bez omamných odvarov, krištáľových gulí. Všetko máme skryté v dlaniach, zbrázdených cestičkami dotykov.

tags: #carovny #odkaz #vianoc #tahaky #a #refetraty