Vianoce sú krásne obdobie roka, ktoré vyčaruje každému z nás pocit radosti a pokoja na duši. Slávia sa už od 7. storočia a ich kúzlo je často opradené mágiou, rodinnými tradíciami i starobylými zvykmi. Aj keď sa môžu Vianoce vysvetľovať akokoľvek, tak ich dominantnou úlohou bolo zahnať zlú náladu plížiacu sa pomaly do domovov ľudí s príchodom zimy, tmavých večerov aj nedostatku jedla.
Vianočné rituály a symboly majú ochrániť naše zdravie a zabezpečiť hojnosť a prosperitu. Ako sa zmenil náš životný štýl a ľudia sa začali sťahovať do miest, mnohé z týchto zvykov upadli do zabudnutia. Aby sme si ich vedeli lepšie predstaviť, prenesme sa do minulosti, keď naši predkovia bývali na dedinách, boli úzko spätí so zemou, nemali elektriku a dlhé zimné večery trávili spolu na priadkách, kde si rozprávali rôzne príbehy, veľký význam mali povery i symboly.
Moderné vianočné dekorácie sa opäť vracajú k tradíciám a zvykom našich babičiek. Ostatne tradície a rodinné hodnoty boli tento rok hlavným námetom najväčšieho vianočného veľtrhu Spirit of Christmas Fair v Londýne. Zásadným dizajnovým prvkom festivalu bolo drevo a tradičný aranžmán. Chcete tento trend aplikovať na slovenské prostredie?
Advent - čas príprav a očakávania
Hádam ani niet človeka, ktorý by si nepovedal, že má pocit, že advent tu bol len nedávno a už je tu ďalší. V minulosti znamenal advent obdobie očakávania, ticha a striedmosti vo všetkých oblastiach života. Ľudia bývali zdržanliví pri jedle, ale aj pri hudbe a tanci, ktoré utíchli dňom sv. Kataríny. Od prvej adventnej nedele až po 1. sviatok vianočný sa dodržiaval bezmäsitý pôst. Výnimkou bola ryba, ktorá bola už od stredoveku považovaná za pôstne jedlo. Pre našich predkov však advent znamenal čosi aj z pracovného hľadiska. Ukončili práce okolo domu a obriaďovanie hospodárstva. Domy sa vybielili, začalo sa upratovanie a výzdoba domov.
Slovo advent pochádza z latinčiny a označuje príchod. Odjakživa sa začína v prvú adventnú nedeľu a končí sa na Štedrý deň, keď zapadne slnko. Advent sa v histórii začal objavovať vo 4. storočí, keď v Európe vládol Karol Veľký. Dovtedy známe oslavy zimného slnovratu za jeho vlády nahradil nám známy advent. Práve príchodom z kresťanského Východu sa začal zvyk spájať s očakávaným príchodom Krista.
Prvé miesto, na ktoré advent dorazil, bola Galia, v ktorej sa začínal sláviť už na deň sv. Martina, a potom sa dostal do Španielska, kde sa advent začal 24. novembra. Už tu vidieť, že mával pohyblivý počet nedieľ, od dvoch do šiestich. Až rímsky pápež Gregor Veľký stanovil ich počet pevne na 4 týždne. Aj tu ide o symboliku, a to 4 000 rokov čakania na Spasiteľa, teda obdobie od stvorenia sveta až po príchod Ježiša.
U nás sa advent začínal prvou adventnou nedeľou, ktorá bola v rozmedzí medzi 27. novembrom a 3. decembrom, čím zároveň ohlásila začiatok cirkevného roka. Naša ľudová kultúra je charakteristická svojou poverčivosťou a aj advent bol považovaný za magické obdobie plné nadprirodzených síl, ľudových povier, tradícií, stríg, veštenia a vinšovačiek.
Obdobie adventu pre ľudí znamenalo čas utíšiť sa. Zbaviť sa pôžitkov, zábavy a prejedania sa a zahĺbiť sa do svojho vnútra, aby sviatky prežili s čistou a zmierenou dušou. A s tým súviselo aj zmierenie sa s ostatnými, s ktorými mali počas roka nezhody.
Prípravy na Štedrý deň sa začínali už na začiatku adventu, keď sa domovy rozvoňali medovníčkami. Dôvod je prostý a dobrým cukrárkam známy aj dnes - aby boli do Vianoc mäkučké. Kedysi sa totiž používali na výzdobu vianočného stromčeka.
K mnohým menám svätých, ktoré nájdeme v kalendári v predvianočnom období, sa v minulosti viazali zvyky a povery. No neboli to len dievčatá, kto chcel prísť na to, ako bude vyzerať budúcnosť. Hlava rodiny položila pod štyri hrnčeky otočené dnom k stolu štyri predmety, a to chlieb, prsteň, hrebeň a zeminu. Po zamiešaní k sebe zavolal otec štyroch členov rodiny. Každý si jeden vybral a odhalil tak svoj osud. Ak to bol chlieb, počas roka mal človek zbohatnúť, ak našiel prsteň, mala byť svadba, hrebeň znamenal chorobu a zemina zas smrť blízkeho.
Tradície sa rokmi vytrácali, no jedna z nich pretrváva dodnes a je skutočne veľmi obľúbená. Na 6. december, deň sv. Mikuláša, sa každoročne tešia tisíce detí. I keď nepoznajú pozadie týchto zvykov, jedno je im jasné. Ak poslúchali, dostanú sladkosti od Mikuláša a jeho pomocníka anjela, ak nie, dostanú od čerta uhlie.
Posledný zo stridžích dní bol sviatok sv. Lucie. Všetky domovy museli byť v tento deň čisté, všetky kúty povymetané. Do domov prichádzali Lucie, traja mládenci odetí v plachtách a s tvárou od múky. Zaklopali na dom krídlom z husi a potom ním vymietli spod postelí a skríň špinu, choroby a zlobu, aby boli na Vianoce všetky domácnosti zmierené.
Ale aj dievčatá chceli zistiť, kto bude ich nastávajúcim. Na 13 papierikov si napísali 12 mužských mien a jeden nechali prázdny. Každý večer jeden z lístkov vytiahli a hodili do ohňa. Meno, ktoré otvorili na Štedrý deň, malo patriť ich manželovi. Ak však lístok zostal prázdny, značilo to, že ich v najbližšom roku svadba ešte nečaká.
Adventný veniec a kalendár
Očakávanie najkrajších sviatkov sa spája aj s adventným vencom. Kruhovitý tvar venca má výraznú mytológiu. Kruh značí nekonečno, koniec, ale aj nový začiatok. Sviečky, zelené vetvy aj kruh používali staré národy ešte v dobe predkresťanskej. Ich pohanské slávnosti však v mnohom zapríčinili vznik kresťanských sviatkov. Na jednu stranu sa kresťanské sviatky inšpirovali a nadviazali na pohanské oslavy úrody a slnovratu. Na druhej strane bolo treba keltské a germánské zvyky v istom zmysle odstrániť.
Každá sviečka na adventnom venci má svoj význam a meno. Sú to sviece: nádeje, mieru, priateľstva a lásky. ZaujímavôV období socializmu mala každá zo štyroch adventných nedieľ vlastný prívlastok, a to bronzová, strieborná, zlatá a diamantová.
Časom však pre netrpezlivé deti vzniklo ešte čosi iné, dodnes známe svojimi každodennými čokoládovými radosťami - adventný kalendár. Pôvodne sa začínal až 6. decembra na deň sv. Mikuláša, no kto by dovtedy dokázal čakať? Prvé adventné kalendáre prišli v podobe farebných ilustrácií s biblickými výjavmi. Nakreslil ich Nemec Gerhard Lang, ktorého k myšlienke priviedla mama, keď mu ako malému do detskej ilustrácie zapichla 24 sviečok. Podoba s okienkami prišla až v 20. storočí vďaka nemeckej firme Reichhold & Lang. Napĺňanie sladkou čokoládou sa začalo v roku 1958.
Štedrý deň a jeho čaro
A po všetkých stridžích dňoch napokon nastal dlhoočakávaný Štedrý deň. Gazdiné vstávali už o jednej ráno, aby stihli upiecť čerstvý chlieb a koláče ešte pred úsvitom. Keď slnko vyšlo nad obzor, mohli sa venovať už aj prípravám iného jedla. To je však už celkom iný príbeh.
Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska.
Štedrovečerná večera
13. Slávnostná večera našich predkov sa niesla v duchu hojnosti (v počte chodov) a mágie. Večera pozostávala zo siedmich až deviatich chodov, ktoré po modlitbe začínali oblátkami s medom a cesnakom, nasledovalo hriate a za ním vianočná polievka. Takmer na celom Slovensku sa podávala polievka z kyslej kapusty s hrachom, so šošovicou a s fazuľou. Medzi ďalšie vianočné polievky patrili kyseľ (kyslá obilná polievka na východnom Slovensku), kyslá hubová polievka (na Spiši), koločanka (fazuľovo-zemiaková polievka na hornej Nitre), riča (fazuľa so zeleninou, cesnakom, krúpami a zemiakmi v okolí Medzeva) a rybacie polievky (južné oblasti).
Štvrtý chod predstavovali kaše (cícerová. krupicová, kukuričná). Po nich nasledovali múčne jedlá ako rezance, opekance, šúľance s makom alebo orechmi. Pred rybou sa ešte podávali pirohy. K pstruhom, zubáčom sa jedli kyslé zemiaky. Tradícia vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom sa u nás rozvinula až v druhej polovici 50. rokov 20. storočia. Ako ďalší chod sa servírovali koláče najmä z kysnutého cesta. Posledný chod tvorilo ovocie, sušené slivky, čerstvé jablká a orechy.
Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.
Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka.
Vianočné jedlá teda skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne! Samozrejme, ak ho dodržiavate.
Ak už máte v sebe všetky chody štedrej vianočnej tabule, nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt. Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie.
Na štedrovečernom stole mali svoje miesto aj orechy. Keď sa orech rozlúpol a jadro bolo zdravé, zdravie malo sprevádzať celú rodinu. Zdravie sa veštilo aj z rozkrojeného jabĺčka. Keď z jadierok bola pekná hviezdička, pre rodinu to znamenalo zdravie, šťastie a hojnosť. Smrť sa predpovedala podľa sviečky. Ak nestála rovno, ale sa ku niekomu naklonila, toho mala smrť postihnúť.
Pod obrusom na štedrovečernom stole bola porozsýpaná pšenica, proso, mak, strukoviny, aby priniesli hojnosť. V iných regiónoch zas na stole nesmela chýbať miska s naklíčeným obilím.
| Región | Polievka | Hlavné jedlo | Špeciality |
|---|---|---|---|
| Kysuce | Hrachová polievka so slivkami | Ryba a majonézový šalát | Žiadne mäsové jedlá |
| Južné Slovensko (Levice) | Halászlé (hustá rybacia polievka) | Pečený pstruh s opekanými zemiakmi | - |
| Orava | Kapustnica s hubami, údenou rybou, smotanou a zemiakmi; Hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou | - | Zemiaková kaša |
| Stredné Slovensko | Kapustnica, šošovicová, hríbová, hrachová či rybacia polievka | Ryba a majonézový šalát | Opekance s makom |
Vianočný stromček a darčeky
K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Táto tradícia má korene ešte od spomenutých pohanských čias. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami.
Tradícia zdobenia ihličnatého stromčeka v príbytkoch k nám prišla z Nemecka. Prvý vianočný stromček sa zvykne prisudzovať Martinovi Lutherovi, ktorému vraj pri prechádzke lesom učarovali zasnežené stromčeky. Jeden si so sebou priniesol domov a ozdobil ho sviečkami. V 16. storočí sa na vianočných trhoch v Nemecku už predávali voskové ozdoby určené na stromček. Táto tradícia sa rýchlo rozšírila do Anglicka neskôr do Uhorska. Kde sa vianočné stromčeky najprv objavili u šľachty, potom v príbytkoch meštianstva a napokon sa ujali aj vo vidieckom prostredí.
Naši predkovia na vidieku stromčeky zdobili slamenými ozdobami, jablkami, orechmi, medovníkmi a papierovými ozdobami, naproti tomu v mestách sa na stromček vešali kúpené sklenené ozdoby a girlandy, ale tiež podomácky vyrobené vyšívané ozdoby. Na prelome 19. A 20. Storočia sa kupovali už aj čokoládové ozdoby.
Dávno predtým, než k nám prišli vianočné stromčeky, si ľudia zdobili obydlia ihličím, táto tradícia má korene v pohanských časoch a súvisela so symbolikou života, čakania na príchod jari. V európskych mestách sa od. 19. Storočia ujala tradícia stavania vianočného stromu na námestí, pri ktorých sa organizovali aj charitatívne akcie.
V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška.
Ďalší element Vianoc, na ktorý sa tešia najmä detičky, sú darčeky, ktoré po štedrej večeri (o tej si povieme neskôr) nájdeme pod vianočným stromčekom. Mnohí z nás si bez darčekov nevedia vianočný čas ani predstaviť.
8 krokov k zdobeniu vianočného stromčeka ako od dizajnéra
Vianočné povery a zvyklosti
Naši predkovia verili v magickú moc sviatočného večera. Ich veštenie a magické úkony sa netýkali len hojnosti budúcej úrody, ale i zdravia a lásky. Veľa veštieb sa týkalo vydaja dievčat, slobodné dievky sa rôznymi úkonmi snažili zistiť či sa do roka vydajú. Verilo sa, že ak dievča spí po Štedrom večeri na mužských nohaviciach, prisní sa jej nastávajúci. Dievčatá tiež chodili klopať na dvere chlieva, ak prasa zareagovalo, do roka malo byť dievča vydaté.
K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom. V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.
Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine.
Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.
Súčasné vianočné tradície
Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Ruku na srdce a priznajte sa, viete si bez nich predstaviť pravé čaro Vianoc? Ktorá rozprávka je vaša obľúbená? Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná či Tri oriešky pre Popolušku s legendárnou Libušou Šafránkovou, ktorá sa stala asi najznámejšou tvárou slovenských a českých televíznych Vianoc?
Ak nie ste na rozprávky, sú tu pre vás známe vianočné filmy. Určite vás pobaví Kevin zo Sám doma a príjemnú nostalgiu navodí český film Pelíšky. „Maršal Malinowski!“, tak znie známy prípitok z tohto famózneho filmu. A my pripomíname, aby ste to s prípitkami na Vianoce nepreháňali, aj keď alkoholické nápoje sú tiež jednou z vianočných tradícií.