História Čachtického Panstva a Farnosti

Čachtice, obec s bohatou históriou, sa pýši dominantnou polohou a polygonálnym presbytériom Kostola sv. Ladislava, ktorý pripomína stredoveký pôvod. Kostol stojí v opevnenom areáli vo vyvýšenej polohe a predstavuje zďaleka viditeľnú dominantu obce. Krajné má zaujímavú minulosť a bohaté národné tradície. Po prečítaní dejín tejto obce sa človek stretne s menami významných osobností slovenského národa.

Kostol sv. Ladislava v Čachticiach

Stredoveké Počiatky

Farnosť v Čachticiach existovala už v 30. rokoch 14. storočia, keďže v súpise pápežských desiatkov z rokoch 1332 - 1337 sa uvádza kňaz Pavol (Paulus de Checce). Kostol mali postaviť v rokoch 1373 - 1390. Už v roku 1392 získal Čachtické panstvo známy šľachtic na dvore kráľa Žigmunda Stibor. Stredovek chápeme ako obdobie od čias Veľkej Moravy po začiatok 16. storočia. Prví osadníci sa usadzovali v rovinatých oblastiach, kde nachádzali úrodnú pôdu, dostatok vody a paše pre dobytok.

Kostol z roku 1390 mal podobu pomernej veľkej, reprezentatívnej stavby s pozdĺžnou loďou a polygonálnym presbytériom. To bolo osvetlené veľkými gotickými oknami zdobenými kružbou. V polovici 13. storočia pripadli Čachtice do rúk synom komesa Kazimíra, ktorí začali s výstavbou kamenného hradu (1263 - 1273), ktorý bol centrom panstva a strážil prechody v blízkosti pomedzia uhorského a českého kráľovstva. Terén Myjavskej pahorkatiny už v 13. storočí pretínali stredoveké cesty, ktoré spájali Považie so Záhorím. Už v roku 1273 bol hrad útočišťom Kazimírovým synom, ktorí sa ubránili útoku českého kráľa Přemysla Otakara II.

14. a 15. Storočie

14. storočie bolo pre Slovensko obdobím mieru a hospodárskym rastom. Rozširovali sa staré dediny a pokračovalo osídľovanie. Po nástupe kráľa Žigmunda Luxemburského začalo rozdávanie kráľovských majetkov, lebo kráľ neustále potreboval peniaze a chcel si získať priazeň svojich barónov. Najviac majetkov pripadlo Štiborovi zo Štiboríc, ktorý sa neskôr stal “pánom Považia”. Do jeho moci sa podľa donačnej listiny dostalo aj čachtické panstvo s mestečkom Čachtice, ďalej dostal Želovany, Komárno, Častkovce, Ležatice (Podolie), Korytné, Pobedim, Bašovce, Višňové, Požegu, Hrachovište, Krajné, Babíkovec, Lubinú, Hrušové, Bzince, Starú Turú, Kostolné, Rudno, Vrbové, Dolnú Chtelnicu, Zakostoľany (Veľké Kostoľany) a dedinu Nevan.

Po Ctiborovej smrti pripadlo Čachtické panstvo do rúk jeho synovi, neskôr vnučke Kataríne a napokon sa znova dostalo do rúk kráľa Žigmunda. Ten onedlho daroval toto panstvo Michalovi Orságovi. Vyzeralo to tak, že čachtické panstvo ostane Orságovcom, ale v roku 1526 sa stretlo pri mestečku Moháč uhorské vojsko s mnohopočetnejším tureckým vojskom. Kráľ (Ľudovít II. Jagelovský) pri úteku zomrel.

Čachtický hrad

16. a 17. Storočie

V roku 1614 tu pochovali neslávne známu Bátoryčku - Alžbetu Báthoryovú. Jej ostatky sa však (dosiaľ) nenašli v žiadnej zo zámych krýpt kostola. Po bitke pri Moháči bolo Uhorsko bezbranné. Túto situáciu využili turecké pohyblivé jazdecké oddiely, ktoré obsadili skoro celú časť štátu. Zvyšok územia sa bránil, ale šľachta sa rozdelila do dvoch táborov, čím krajina mala dvoch kráľov - Ferdinanda I. Habsburského a Ján Zápoľského. Turci naoko podporovali Jána Zápoľského, ale išlo im o bohatú korisť a zajatcov.

V tých dobách čachtické panstvo patrilo Nádašdyovcom, ktorí boli stúpencami reformácie a podporovali jej šírenie aj medzi svojimi poddanými. Predpokladá sa, že okolo roku 1595 postavili obyvatelia Krajného na vlastné náklady kostol i faru. Krajnianska fara bola dosť chudobná a tak obyvatelia dávali farárovi vyhradenú zbierku. Roku 1611 bola v Krajnom i cirkevná škola. Rektora stravoval farár. Od druhej polovice 16. storočia začína v priestoroch Myjavskej pahorkatiny intenzívny osídľovací proces, v priebehu ktorého vznikajú nové drobné sídla (kopanice) v chotároch starších dedín.

František Nádašdy ml. sa zrejme ocitol vo finančných ťažkostiach a Krajné (svoju polovicu) dal 17. Už v 16. storočí fungovala obecná samospráva na čele s richtárom a obyčajne so 7 prísažnými. Krajné začalo od roku 1642 viesť obecnú knihu (knihu poľného práva), kde všetky majetkové zmeny zachytával obecný notár, ktorým býval spravidla miestny učiteľ. Za týchto okolností sa začala používať obecná pečať. Najstaršie typárium obecnej pečate pochádza z roku 1671. Druhá polovica 17. storočia bola vyplnená záverečným zápisom s Osmanskou ríšou.

Kostol prešiel veľkou barokovou prestavbou v 80. rokoch 17. storočia, kedy bola súčasne k západnému priečeliu lode pristavaná veža. Ďalšie úpravy v barokovom duchu sa uskutočnili aj po roku 1750. Koncom 17. storočia sa novým majiteľom skonfiškovanej Nádašdyovskej časti panstva stávajú Erdodyovci. Kráľ Leopold I. dal roku 1695 najskôr túto časť panstva do zálohu Krištofovi Antonovi Erdodymu za 200 000 zlatých. Pri tejto príležitosti spísali aj nový urbár panstva, v ktorom sa konštatuje, že Krajňanci majú s panstvom uzavretý kontakt.

18. Storočie

V chotári Krajného pokračovalo aj v tomto období intenzívne kopaničiarske osídľovanie, ktoré sa presunulo už aj do najvzdialenejších častí chotára. Krajňanci nemali medzi svojimi zemepánmi po Nádašyovcoch žiadneho ďalšieho priaznivca reformácie. S prvým náporom na odovzdanie kostolov v Krajnom sa tunajší evanjelici stretli ešte v roku 1699. V roku 1720 museli zástupcovia krajňanského cirkevného zboru pred palatínskou komisiou prísažne potvrdiť, že si kostol sami vystavali a túto skutočnosť v nasledujúcom roku potvrdil aj palatín Pállfy.

V polovici 18. storočia došlo znovu k chotárnymi sporom, predovšetkým s Myjavčanmi. Roku 1752 sa Krajňanská obec obrátila s prosbou na zemepána L. Forgáča, aby zakázal Myjavčanom rúbať buky na Planom vrchu a Kýčer, pretože Myjavčania vedeli že tieto hory patria Krajnému a správali sa v nich nešetrne. Dňa 12. Pre poznanie pomerov v Krajnom v polovici 18. storočia má mimoriadny význam dikálny (daňový) súpis všetkých obcí Nitrianskej župy z roku 1753. Podľa súpisu žilo v tom roku v Krajnom celkom 259 poddanských rodín a obec mohla mať približne 1600 obyvateľov. Podľa záverečného sumáru patrilo Krajné k najľudnatejším obciam Nitrianskej župy. Krajné ako celok odovzdávalo každoročne vysoké dane.

V rokoch 1784 - 87, za vlády Jozefa II., sa uskutočnilo v Uhorsku prvé sčítanie ľudu. Vďaka tomuto sčítaniu sa podarilo po prvý raz presne zistiť počet obyvateľstva obce a jeho skladbu. Celkový počet bol 2222 obyvateľov. V roku 1781 vydal cisár Jozef II. tzv. tolerančný patent, ktorým povoľoval v Uhorsku náboženskú slobodu aj pre nekatolícke obyvateľstvo.

19. Storočie

V prvej polovici 19. stor. dožíval starý systém poddanstva, ktorý už bol čiastočne nahlodaný reformami Márie Terézie a jej syna. Roku 1828 sa uskutočnil už druhý súpis obyvateľstva pre dané účely. V tomto roku napočítali celkom 522 daňovníkov, z toho 46 sedliakov, 432 želiarov a 44 podželiarov. Celkom bolo v Krajnom 2260 obyvateľov, ktorí bývali v 368 domoch. Obživa sa získavala väčšinou len z poľnohospodárstva. Najviac sa pestovala raž, jačmeň a ovos.

V Krajnom v tomto období existovali 2 kostoly, 2 fary a 2 ľudové školy. V dedine neustále klesal počet katolíkov, katolícky kostol slúžil viac obyvateľom Hrachovišťa ako Krajňancom. V roku 1848 Marcovými zákonmi bolo v Uhorsku zrušené poddanstvo. Slováci očakávali od nastupujúcej revolúcie zlepšenie svojho sociálneho a národnostného postavenia v Uhorsku. Avšak tieto ich očakávania nová uhorská vláda nemienila splniť. Už 18. marca 1848 sa v Hlbokom konala porada slovenskej inteligencie o ďalšom postupe pri presadzovaní slovenských požiadaviek. Nepriatelia slovenského pohybu navádzali ľud do protižidovských rabovačiek, aby mali stoličné úrady zámienku zasiahnuť.

Vláda vyslala zvláštneho komisára, aby zatkol pôvodcu nepokoja Hurbana, no ten bol v Mikuláši, kde sa 10. mája podieľal na príprave a vyhlásení žiadostí slovenského národa. Už v priebehu augusta sa vo Viedni začala organizovať ozbrojená akcia proti maďarskej vláde. Preto uhorský snem pod vplyvom týchto správ nariadil stoliciam odvod regrútov do armády. 18. septembra 1848 sa v Myjave zhromaždilo 300 dobrovoľníkov, čo sa stalo signálom pre celý okolitý kraj. Krajňanci, ktorí doma neboli spojení s povstalcami, sa nazdávali, že maďarské vojská ustupujú a rozhodli sa im prehradiť cestu.

Kultúrne a Architektonické Pamiatky

Medzi významné pamiatky v Čachticiach patrí Draškovičov kaštieľ, ktorého história sa datuje od roku 1677. Na začiatku 18. storočia budovu získali Forgáčovci (Forgách). Tí vlastnili kaštieľ najdlhšie - vyše 140 rokov.

Pôvodne gotický kostol dal postaviť vojvoda Ctibor I. v roku 1390. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku 1740 zbúrali a postavili novú. Fara stojí v blízkosti kostola. Pôvodne prízemná budova stojí na starobylých základoch. Fara je národnou kultúrnou pamiatkou, dňa 10. augusta 1847 sa tu totiž uskutočnilo pamätné štvrté zasadnutie sednice Tatrína.

Mariánsky stĺp z roku 1742 stojí na námestí. Socha sv. Floriána dal postaviť zemepán Pavel Forgáč. Kaplnka so sochou sv. Dal ju postaviť barón František Horecký, čachtický kňaz, na pamiatku záchrany svojho života. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová so svojim manželom Františkom Nádašdym, keď sa práve zdržiavala v Čachticiach. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu družstvu Čachtice na uskladnenie vína.

Kúria Drugetovcov je renesančná prízemná budova postavená začiatkom 17. storočia ako menšie vidiecke sídlo šľachty. Kaštieľ stál na mieste, kde je dnes kúria Drugetovcov. Jeden z majiteľov - Ladislav Ország bol veľký milovník vinohradníctva. O kaštieli sa hovorilo ako o súdnom paláci. Tu sa rozhodovalo nad životom a smrťou obžalovaných.

Významné Osobnosti

• Ctibor I. - Vojvoda sedmohradský, okolo roku 1390 dal postaviť čachtický kostol, rozšíril hrad o kaplnku.
• Michal Orság de Gut - Čachtické hradné panstvo dostal od kráľa Žigmunda v roku 1436.
• Alžbeta Bátoriová - Známa svojimi hroznými výčinmi páchanými na nevinných dievčatách a mladých ženách.
• Ján Abrahamides Ponicenus - Čachtický senior v rokoch 1604-1627 - účastník žilinskej synody roku 1610 - oznámil zločiny Alžbety Bátoriovej.
• Jozef Urbanovský - Farár v Čachticiach 1833-1851 - významná osobnosť slovenského národa - príslušník mladšej bernolákovskej generácie.
• JUDr. Ľudovít Jesenský - Hlavný konzul vo Švajčiarsku a USA.
• Jozef Jarábok - Assessor - farár v Čachticiach 1922-1955 - predseda letopiseckej komisie - zakladateľ cirkevnej knižnice.
• Augustína Khollová - Popredná slovenská včelárka.
• Rudolf Gábor - Učiteľ - správca školy v Čachticiach (1919-1954) - predseda Divadelného krúžku Hviezdoslav (1941).
• Eduard Markovič - Učiteľ - zemský inšpektor školstva - predseda prípravného výboru osláv Tatrína 1947.
• Jozef Masarik - Notár v Čachticiach a Nitre - v roku 1918 založil prvé okresné múzeum v Čachticiach.

Chronológia Farárov v Podolí

V Podolí pôsobili viacerí kňazi, medzi ktorých patrili:

• Michal Valkovič (1661)
• Adam Magdolen (1690)
• Juraj Kruplanič (1691)
• Štefan Rankay (1692)
• Ján Vinczenty (1697)
• Imrich Maggaši (1707)
• Andrej Višňovič (1708)
• Pavol Herczeg (1713)
• Martin Solčík (1714)
• Juraj Urbanovský (1732)
• Martin Mikšič (1740)
• Ján Kačinga (1745)
• Daniel Dlabač (1750)
• Juraj Štvrťecký (1769)

Prehľad Počtu Obyvateľov v Krajnom

Vývoj počtu obyvateľov Krajného v priebehu rokov:

Tento článok poskytuje rozsiahly pohľad na históriu Čachtického panstva, farnosti a obce Castkovce, vrátane významných udalostí, osobností a pamiatok, ktoré formovali túto oblasť Slovenska.

tags: #castkovce #panstvo #cachtice #farnost