História Kláštora
História kartuziánskeho Červeného kláštora je úzko spätá s obcou Lechnica, ktorá bola majetkom šľachtického rodu Berzeviczyovcov. Magister Kokoš Berzeviczy v roku 1319 daroval Lechnicu spišským kartuziánom zo Skaly útočišťa (dnešné Kláštorisko v Slovenskom raji), aby tam, v sútoku dvoch riek Dunajca a Lipníckeho potoka, v údolí zvanom Dolina sv. Jána Krstiteľa, založili nový kláštor. Založenie kláštora pustovníckej rehole kartuziánov potvrdila Spišská kapitula v roku 1319. V roku 1320 dal na jeho postavenie súhlas Karol I. Róbert z Anjou. Červený Kláštor sa oficiálne nazýval Lechnický kláštor, pretože vznikol v katastrálnom území Lechnica.
Rehoľa kartuziánov tu pôsobila v 14. - 16. storočí. Patrili k najprísnejším kontemplatívnym rádom v rímsko-katolíckej cirkvi, ktorý je absolútne verný dodnes zásadám svojich zakladateľov. Rehoľné pravidlá kladú dôraz na význam kníh - ako „večný pokrm duší", a stanovujú rukami kázať (t.j. prácou). Kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života.
V 15. storočí bol rozkvet kláštora prerušený vpádom husitských vojsk z Čiech. Rozhárané pomery v krajine, začiatok reformácie, dvojvládie a boje o trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským viedli k výbuchom náboženskej neznášanlivosti. Rozvratom v krajine trpeli obe spišské kartúzy. Začali strácať majetky a stali sa cieľom prepadov. Postupne mnísi kláštor opúšťali a odchádzali do pokojnejšieho Poľska, Rakúska a na Moravu.
Kamalduli sa dostali do Červeného kláštora až v roku 1711. Opierali sa o pravidlá benediktínov a podobne ako kartuziánska komunita, aj im regula predpisovala prísnu askézu. Venovali sa hospodárstvu, včelárstvu, pestovaniu kultúrnych plodín, liečivých bylín a stromov. V roku 1782 cisár Jozef II. v rámci svojich reforiem zrušil všetky kláštory, z ktorých „nevyplýval poznateľný úžitok". Cisársky dekrét bol v Červenom kláštore čítaný 24. augusta 1782.
Múzeum Červený Kláštor sídli v objekte kláštora. Múzeum bolo zriadené a otvorené v roku 1966 ako vysunutá expozícia Východoslovenského múzea Košice, neskôr bolo vysunutou expozíciou Ľubovnianskeho múzea. Od roku 2010 pôsobí ako samostatné múzeum v pôsobnosti Pamiatkového úradu SR.
Rozsiahla stavebná rekonštrukcia areálu kláštora sa uskutočnila v rokoch 1956 - 1966 a čiastkovo pokračovala do 80 - tych rokov 20. storočia. Po ukončení reštaurátorských prác v Kostole sv. Antona pustovníka a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície v roku 2007.
Červený Kláštor sa zapísal do slovenských kultúrnych dejín prekladom Biblie Romualda Hadbavého a Cypriánovým herbárom, ktorého autorom bol známy „lietajúci mních“ Cyprián. Kláštor prešiel kompletnou rekonštrukciou v 20. storočí a patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky v správe Pamiatkového úradu SR.
Fráter Cyprián
V 18. storočí tu pôsobil fráter Cyprián, liečiteľ a bylinkár, správca tunajšej lekárne, jednej z najstarších v Európe. V Červenom Kláštore bola zriadená lekáreň, ktorá patrí k jednej z najstarších v strednej Európe a jej správcom bol v rokoch 1756 - 1775 Cyprián. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 ako skúsený liečiteľ, lekárnik a botanik.
Fráter Cyprián vlastným menom Franz Ignatz Jäschke bol všestranne vzdelaný muž. Narodil sa v roku 1724 v dnešnom Poľsku. Zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou. Jeho celoživotným dielom bol Herbár z roku 1766. Je raritou a vzácnym dielom. Obsahuje 283 exemplárov. Pri každom sú uvedené názvy v latinčine, nemčine, gréčtine, poľštine a slovenčine. Kópia Herbára frátra Cypriána z 1. polovice 18. storočia je súčasťou expozície.
Pri zbieraní liečivých bylín v krásnej pieninskej prírode pozoroval orla. Veľmi mu závidel, a preto sa rozhodol skonštruovať lietajúci stroj, aby aj on mohol lietať ako on. Po zostrojení klzáka vzlietol a letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom.
Legenda o lietajúcom Cypriánovi (11.4.)
Čo uvidíte v kláštore
- Uvidíte tu ako žili kedysi mnísi, dobové oblečenie.
- Môžete si pozrieť Herbár, vzácne dielo viazané v tmavej koži.
- Vo východnom krídle kláštora sa v refektári zachovali gotické nástenné maľby. Steny refektára sú zdobené ornamentálnymi vzormi a výjavmi z pašiového cyklu. Refektár je najcennejší umelecko-architektonický interiér kláštornej budovy. Miestnosť zaujme svojou vzácnou nástennou výzdobou.
- V podjazde, ktorý spája vnútorný dvor s vonkajším, je zachovaná terakotová gotická krížová klenba.
- Kláštor je prepojený s gotickým kostolom sv. Antona. Interiér kostola sv. Antona je zdobený nástennými maľbami zo 16. storočia. Ústrednou stavbou kláštora je zachovaný gotický Kostol sv. Antona.
- Ďalej sa tu nachádza hodinová veža a hospodárske budovy.
- Na nádvorí stálo 10 pustovní, tzv. domčekov so záhradami, ktoré sa čiastočne zachovali. Tiež sa tu nachádza studňa a slnečné hodiny.
- Vnútorný dvor bol opevnený kamenným múrom, ku ktorému pristavali mlyn a samostatnú obytnú budovu, kde liečili chorých.
Pred vchodom do kláštora sa nachádza park s 19 starými vzácnymi lipami. Vstupný park bol v roku 1972 vyhlásený za chránený areál Pieninské lipy a chráni 19 vzácnych líp.
Turistika v okolí
Červený Kláštor je východiskovým bodom pre množstvo turistických trás do Pienin. Nenáročná prechádzka pre rodiny s deťmi a seniorov vedie popri Dunajci. Nasledujte červenú turistickú značku. V Červenom Kláštore sa napojíte na červenú turistickú značku popri Dunajci až po ústie Lesnického potoka. Odtiaľ modrou turistickou značkou do osady Lesnica, kde sa napojíte na zelenú trasu. Tá vás prevedie okolo Haligovských skál do obce Haligovce. Ďalší nenáročný okruh. Začnete červenou turistickou značkou popri Dunajci až po Lesnicu. Ďalej pokračujete po modrej značke až do sedla Cerla. Odtiaľto budete mať krásne výhľady na Tri Koruny.
Dostupnosť a Parkovanie
Múzeum Červený Kláštor sa nachádza kúsok od obce Červený Kláštor, takmer pri hraniciach s Poľskom. Za obcou Červený Kláštor sa hneď za zákrutou nachádza kláštor. Hneď vedľa objektu Kláštora kartuziánov je autobusová zastávka označená ako Červený Kláštor, múzeum. Dostanete sa sem zo všetkých smerov ako: Stará Ľubovňa, Haligovce, Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, resp.
Cca 1 km za areálom Kúpeľov Smerdžonka po pravej strane je veľké parkovisko. Pred objektom je po ľavej strane súkromné platené parkovisko. V areáli múzea nie je možné parkovať, s výnimkou ubytovaných hostí. Najbližšie platené parkovisko sa nachádza len pár minút od Kláštorského múzea.
Vstupné
Vstupné do Múzea Červený Kláštor:
- Deti do 6 rokov, kňazi, príslušníci mužských a ženských reholí & držitelia preukazov ICOM, ZMS, AMG & držitelia novinárskych preukazov: ZDARMA
- Držitelia ZŤP preukazu: 1,00 €
- Žiaci základných, stredných a vysokých škôl & sprievod ZŤP preukazu: 2,00 €
- Dôchodcovia (s preukazom): 3,00 €
- Dospelí: 5,00 €
Sobášny obrad v kostole sv. Antona: 200,- €
Otváracia doba
Otváracia doba Múzea Červený Kláštor:
1.1.2025 až 28.2.2025 Pondelok až Nedeľa od 10,00 do 16,00 hod., posledný vstup o 15,00 hod.
Ubytovanie a Camping
V objekte bývalého kláštora sa zároveň nachádza aj pivovar , manufaktúra na výrobu prírodných produktov, kláštorná škola, ubytovanie a hostinec.
- Autokemping Správy PIENAPu: (otvorený od 15.6.)
- Camping Dunajec: (otvorený od 1.5.)
- Poplatok obci 1,40 €.
tags: #cerveny #klastor #otvreoreny