Českí Kniežatá, Regensburg Krst a Ich Význam

V období po páde Veľkej Moravy v 10. až 12. storočí sa v strednej Európe začali rozvíjať dva nové štáty: český a uhorský, ktoré môžeme chápať ako nástupnícke štáty.

Vznik Českého štátu

Územie Čiech je zo všetkých strán obkolesené horami. Človek tu žil odpradávna, čo dokazuje aj veľké množstvo vyspelých archeologických kultúr, napr. Kelti aj Germáni. Začiatkom 6. stor. sa v Českej kotline objavili aj prví Slovania, ktorým sa po latinsky podľa keltského kmeňa Bójov začalo hovoriť Bohemi (pod týmto termínom si ale predstavujeme všetkých obyvateľov Čiech).

Slovanský názov Česi sa po prvý raz objavil až na konci 9. stor., keď zozačiatku označoval iba družinu okolo vládnuceho kniežaťa a až neskôr prešiel na celé české slovanské etnikum. Oblasť Žatecka osídlili Lučania, Mělnicko Pšovania, Kouřimsko Zličania, Polabie Charváti, Litoměřicko Litoměřici a južné Čechy Doudlebi.

Nížiny Českej kotliny boli a sú veľmi úrodné. Darilo sa poľnohospodárstvu, rozvíjalo sa remeslo, ako centrá správy, obchodu aj kultu vznikali prvé hradiská, zo západu hrozilo franské nebezpečie, proste, prebiehal tu podobný hospodársky, kultúrny aj politický vývoj ako na území Slovenska.

Českí vládcovia sa rýchlo dostali aj do kontaktu s kresťanstvom - v r. 845 - krst 14 českých kmeňových kniežat (v Rezne = Regensburg v Bavorsku).

Prvým historicky doloženým vládcom bol Svätoplukov miestodržiteľ Bořivoj, zakladateľ legendárnej Přemyslovskej dynastie (podľa legendy bol ale prvým vládcom Přemysl Oráč, manžel kňažnej Libuše). Bořivoj bol v 70-tych rokoch 9. stor. spolu so svojou manželkou Ľudmilou na Svätoplukovom dvore aj pokrstený.

Potom si na svojom hradisku v Levom Hradci nechal postaviť prvý historicky známy kostol na českom území. Okolo r. 885 svoje kniežacie sídlo preniesol z Levého Hradca do Prahy a tým sa Praha stala centrom rodiaceho sa českého štátu (postavil tu kostol zasvätený Panne Márii).

Bořivojov syn Spytihněv (895-915) sa po smrti Svätopluka v r. 894 okamžite osamostatnil (veľkomoravské obdobie sa v českých dejinách často chápe ako obdobie násilného porobenia) a kultúrne aj politicky sa priklonil k "latinskému" západu (ale až do 11. stor. tu paralelne pôsobili dve kultúry - latinská aj staroslovienska). Vládcovi východofranskej ríše Arnulfovi potom vzdal vazalský hold.

Medzi rokmi 915 až 921 vládol jeho brat Vratislav I., ktorý mal za manželku Drahomíru, Slovanku pochádzajúcu z Brandenburgska, a ktorý začal na Pražskom hrade stavať baziliku sv. Juraja. Po jeho smrti vládla ako regentka za svojich synov kňažná Drahomíra, ale pretože si politicky ani nábožensky nerozumela so svojou svokrou Ľudmilou (tá bola kresťankou a ona, zdá sa, vyznávala ešte pohanské kulty), nechala ju svojimi vikingskými sluhmi Tunom a Gomonom 15. septembra 921 na Ľudmilinom hrade Tetín rituálne zahrdúsiť.

Svätá Ludmila zabitá, ilustrácia z Velislavovej biblie

Od r. 924 do r. 929 vládol sv. Václav. Bol veľmi dobrým kresťanom, ktorý vraj sám mlátil a mlel obilie určené na bohoslužobné účely a pripravoval z neho hostie, ale na druhej strane zasa nechal biť opilcov. Na Pražskom hrade začal stavať chrám sv. Víta.

V domácej politike mal veľké problémy s pohanmi, v zahraničnej s Nemcami, keď ho zakladateľ nemeckého štátu Henrich I. Vtáčnik porazil. Václav mu musel zložiť vazalský sľub vernosti a odvádzať ročný tribút 500 hrivien striebra a 120 volov. Pre svoje kresťanstvo aj zahraničnú politiku mal doma veľký počet odporcov, ktorých viedol jeho vlastný brat Boleslav a ktorý ho 28. septembra 929 (935?) aj zabil.

O príčinách tejto vraždy sa dlho viedli veľké spory, keď sa zdôrazňovala hlavne jeho tzv. "pronemecká" politika. Dnes sa všeobecne prijíma, že pravou príčinou boli spory dynastické (Čechy v tej dobe boli napriek vazalskému sľubu samostatnou krajinou) a náboženské.

Koncom 10. stor. sa Václav aj Ľudmila stali zásluhou biskupa Vojtecha prvými českými svätcami a sv. Václav sa dodnes uctieva ako patrón českej krajiny (vtedy aj vznikla prvá staroslovienska legenda o sv. Václavovi).

Po jeho smrti vládol Boleslav I. Ukrutný (935-972). Za jeho vlády rozkvitalo poľnohospodárstvo, domácke aj špecializované remeslo, hradiská. Bol prvým, ktorý v českých dejinách razil mince (strieborné denáre), budoval hradskú správu, zmocnil sa Moravy, Sliezska a časti západného Slovenska. Bojoval s Nemcami, niekoľkokrát sa mu podarilo aj vyhrať, ale v r. 950 podpísal prímerie a sľúbil vazalskú vernosť.

Spolu s Otom I. potom 10. augusta 955 porazil na rieke Lech v blízkosti Augsburg Maďarov. V jeho časoch navštívil Prahu arabský cestovateľ Ibrahím ibn Jakub. Svoju expanzívnu politiku sprevádzal kresťanstvom a jeho najmladšia dcéra Mlada sa stala abatyšou prvého kláštora v Čechách, založenom okolo r. 970, t.j. kláštora benediktínok pri sv. Jurajovi na Pražskom hrade.

Druhú svoju dcéru Doubravku (Bonu) vydal za poľské knieža Meška I. (sobáš sa uskutočnil v r. 965). Po ňom vládol jeho syn Boleslav II. Pobožný (972-999). Hneď v r. 973 bolo založené pražské biskupstvo (prvým biskupom sa stal Sas Dětmar), podriadené arcibiskupstvu v Mainzu (Mohuči). 19. februára 982 sa druhým pražským biskupom stal Čech z rodu Slavníkovcov (to bol kniežací rod Zličanov) Vojtech. Časom bola k jeho diecézi pripojená aj Morava a západné Slovensko.

Vojtech sa v svojej diecéze staral o opravdovú vnútornú a žitú vieru, čo narážalo na odpor veľkého počtu prívržencov pohanstva aj časti kresťanského duchovenstva. Sklamaný Vojtech preto v r. 988 odišiel spolu so svojím nevlastným bratom Radimom (Gaudenciom - neskorším prvým poľským arcibiskupom) do kláštora Monte Cassino. Nazpäť sa spolu s talianskými mníchmi, vedenými Anastáziom (Radlom?) vrátil v r. 993. Za ich pomoci potom v tom istom roku založil v Prahe - Břevnove prvý mužský benediktínsky kláštor v Čechách a venoval sa aj misionárskej činnosti v Uhorsku (podľa tradície mal okolo r. 995 pokrstiť budúceho uhorského kráľa Štefana I.).

V každom prípade bol prvým Čechom európskeho formátu. Ale v Čechách naďalej pokračovala veľká vnútropolitická kríza - Slavníkovci Přemyslovcom odmietali poslušnosť a dokonca si začali raziť vlastné mince. Tento rozpor vyriešili Přemyslovci útokom na ich centrum Libici nad Cidlinou a 28. septembra 995 všetkých Slavníkovcov vyvraždili. V tom čase šíril Vojtech slovo Božie u pobaltských Prusov a bol nimi 23. apríla 997 aj umučený (nemecký cisár Ota III. chcel potom založiť v Prahe "arcibiskupstvo sv. Vojtecha", ale vďaka politickým pomerom ho založil v poľskom Hniezdne, keď sa tu prvým arcibiskupom stal Radim, pražské arcibiskupstvo bolo založené až v r. 1344).

Neschopný a krutý Boleslav III. Ryšavý potom v rokoch 999 až 1002 zničil dobré dielo svojich predchodcov. Bol z trónu zosadený a vlády sa chopil přemyslovský? (iní píšu - poľský) opilec Vladivoj (1002-1003), ktorý si nechal Čechy udeliť v ríšske léno nemeckým kráľom Henrichom II. Svätým (1002-1024). Od tých čias si nemeckí panovníci robili na české krajiny neustály nárok.

České krajiny v 9. a 10. storočí

Začal politický chaos, české krajiny ovládol poľský vládca Boleslav Chrabrý a přemyslovská dynastia sa navzájom nivočila, oslepovala a vraždila. V rokoch 1004-1012 vládlo knieža Jaromír (v r. 1035 bol v časoch dynastických zmätkov zavraždený na záchode) a potom Oldřich (1O12-1034), ktorý v r. 1019 dobyl pre seba na Poliakoch Moravu. S krásnou práčkou Boženou mal nelegitímneho syna Břetislava, ktorý vládol v rokoch 1035-1055.

V r. 1039 zaútočil na Poľsko, doniesol odtiaľ ostatky sv. Vojtecha a vydal tu tzv. Břetislavove dekréta, v ktorých okrem iného sľúbil dodržiavať sviatosť manželskú, trestať opilstvo v krčmách či zakázal v nedeľu pracovať. Chcel sa oženiť s Jitkou (Gutou) z rodu Babenberkov, ale pretože bol nelegitímny, musel ju uniesť z kláštora, kde ju jej otec schovával.

Tesne pred svojou smrťou zaviedol nový nástupnícky poriadok - seniorát, podľa ktorého bude vládnuť vždy najstarší Přemyslovec. Po ňom vládol Vratislav II. (1061-1092), ktorý v r. 1063 založil Olomoucké biskupstvo (biskup Ján) a v r. 1085 získal hodnosť českého kráľa, ktorú získal za pomoc Nemcom dobyť Rím (spor Henricha IV. s pápežom Gregorom VII.).

Z vládcov 12. stor. treba spomenúť Soběslava I. (1125-1140), ktorý ako prvý z českých vládcov dostal právo voliť nemeckého panovníka a Vladislava II. (1140-1173), ktorý prestaval Pražský hrad a postavil kamenný Juditin most (bol to vrcholný rozvoj románskej architektúry). Za pomoc nemeckému vládcovi Fridrichovi I. Barbarossovi v sporoch s Rímom (dobývanie Milána) dostal v r. 1158 titul "český kráľ Vladislav I." a zasa zaviedol zásadu primogenitúry.

V časoch kniežaťa Bedřicha (1178-1189) boli české krajiny potvrdené ako ríšske léno a v r. 1182 bolo zriadené Moravské markgrófstvo. V rámci českého súštátia sa tak Morava stala svojbytným správnym útvarom.

Tabuľka: Významní českí panovníci

Cirkevné dejiny nás vnášajú do širšieho a hlbšieho riečišťa než národné. Je to koryto univerzálne. Prirodzené, ľudské, národné dejiny sú len jednotlivým prúdom popri mnohých. Nezaniknú tam, ale sa zveľadia. Dostávajú nový smysel, nové určenie.

tags: #cesk #kniezata #regensburg #krst