História farnosti Chminianska Nová Ves

Obec Chminianska Nová Ves sa nachádza v Prešovskom kraji a je bohatá na históriu a kultúrne pamiatky. V tomto článku sa pozrieme na históriu miestneho kostola a niektoré ďalšie zaujímavosti obce.

Obec Chminianska Nová Ves leží v Šarišskej vrchovine, v doline Veľkej Svinky, v nadmorskej výške okolo 365 m.n.m. Nachádza na hlavnom cestnom ťahu E 50-18 medzi Prešovom a Popradom. Je situovaná v malebnom prírodnom prostredí Šarišskej vrchoviny. Od Prešova je vzdialená približne 15 kilometrov.

Najstaršiu správu o tejto dedine máme z roku 1248, avšak existuje predpoklad, že obec existovala už skôr. V písomnostiach od 13. do polovice 16. storočia vyskytuje sa pravidelne pod maďarským názvom Wyfalu, ojedinele v latinskom Nova Villa, oba vo význame Nová Ves. Názov presne vyjadril skutočnosť, že bola mladšou ako susedná či susedné blízke dediny.

Z vývinu osídlenia najbližšieho okolia je nesporné, že staršími dedinami boli Svinia a Chmiňany, jestvujúce pred 11. storočím. Nepochybne obyvatelia jednej z nich, pravdepodobnejšie zo Svine, postupne vybudovali novú osadu najneskôr v 11.- 12. storočí, lebo už pred rokom 1248 bola samostatnou obcou a farnosťou.

Chminianska Nová Ves patrí do skupiny dedín s pôvodným názvom Nová Ves, ktoré vybudovali obyvatelia z blízkych starobylých dedín pred 13. storočím.

Osada Bunde vznikla približne v roku 1903, kde bol založený majer, na ktorom sa usadili prisťahovalci zo Spiša a čiastočne z Poľska. Za I. ČSR si obec zachovala poľnohospodársky ráz, časť obyvateľstva pracovala ako deputátnici na veľkostatku Ghillányiovcov.

V 1. polovici 20 rokov bola založená MO KSČ (miestna organizácia komunistickej strany Československa). JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1957, v roku 1965 sa zlúčilo s JRD Chmiňany.

Kostol Obrátenia sv. Pavla v Chminianskej Novej Vsi

V roku 1782 bol postavený kostol Obrátenia sv. Pavla na mieste starého ranogotického kostola z druhej polovice 13. storočia.

CHMINIANSKA NOVÁ VES, Dekanát Sabinov, Košická arcidiecéza, ADRESA: RKFÚ, ul. Sv. (od r. 2006 - aj k r. 2009), kaplán Vasiľ Jozef, ThLic., PREDCHODCOVIA: 1995 - excurrendo z Hermanoviec Lengyel Marko, Mgr., 1998 - 2006 - Janovčík Miloslav, 2009 - výpomoc Jenčo Ján, Doc., ThDr., PhD.

OBYVATEĽSTVO: k r. 2011: 1 253, 1 087 rím. kat., spolu s filiálkami: 2 169 (2 103), 1 941 (1 702) rím. kat., k r. 2001: 1 153, 1 087 rím. kat., 9 gréckokat., spolu s filiálkami:1949 obyv., 1737 rím. kat.

SVÄTÉ OMŠE - Kostol obrátenia sv. Pavla (1772, 1782, 1. 1. 1998) - nedeľa: 8:00, FILIÁLKY: Chminianska Nová Ves - Bunde, Chmiňany, Ondrašovce, Z HISTÓRIE: Najstaršia zmienka o farnosti je z r. 1248, v r. 1530 - 1995 bola obec filiálkou farnosti Svinia, farnosť obnovená 1. 1.

Farnosť Chminianska Nová Ves

Farnosť Chminianska Nová Ves existovala už v 13. storočí. Dozvedáme sa to z listiny, ktorá sa zachovala z 23. februára 1248, v ktorej sa spomína farnosť Nová Ves. Je to zároveň prvá písomná zmienka o obci.

Zmienka pochádza od historika Marsinu, ktorý v diele nazvanom Codex diplomaticus et epistolaris Slovacie spomína farnosť, patriacu do Jágerského biskupstva, za panovania uhorského kráľa Bellu IV.

Keď v roku 1804 vznikla Košická diecéza, Chminianska Nová Ves bola uvedená ako Capelania localis (miestna kaplánka), ktorá nemala právomoci farnosti.

Znovuzriadená farnosť bola 1. januára 1998 košickým arcibiskupom-metropolitom, Mons. Alojzom Tkáčom, s úmyslom „... aby bolo lepšie postarané o duchovné potreby veriacich ...“, ako sa hovorí v ustanovujúcom dekréte.

Do farnosti boli zaradené bývalé filiálky farnosti Križovany a to Chmiňany a Ondrašovce.

Farnosť patrí do Košickej arcidiecézy, Sabinovského dekanátu a je zasvätená Obráteniu sv. Pavla, čo je titulom farského kostola.

Prvým správcom novozriadenej farnosti bol vdp. Miloslav Janovčík, ktorý tu pôsobil v rokoch 1998 až 2006. Druhým kňazom bol ThDr. V súčasnosti je vo farnosti duchovným správcom ThLic.

• Chmiňany sú filiálkou farnosti Chminianska Nová Ves. Nachádza sa tu Kostol sv. Michala archanjela, ktorý pochádza zo 14. storočia. K roku 2011 mala obec 793 obyvateľov, z toho 560 rímskokatolíkov. V roku 2001 mala 735 obyvateľov, z toho 594 rímskokatolíkov a 5 gréckokatolíkov. Do roku 1995 boli Chmiňany filiálkou farnosti Svinia.Chmiňany, filiálka farnosti Chminianska Nová Ves, Dekanát Sabinov, Košická arcidiecéza, Kostol: sv. Michala archanjela (1332), OBYVATEĽSTVO - k r. 2011: 793, 560 rím. kat., k r. 2001: 735, 594 rím. kat., 5 gréckokat., Kostol sv. Michala Archanjela (14. stor.), Z HISTÓRIE: Do r.
• Ondrašovce sú ďalšou filiálkou farnosti Chminianska Nová Ves. V obci sa nachádza Kaplnka sv. Alžbety Uhorskej, ktorá bola vysvätená 2. augusta 1992. K roku 2011 mala obec 61 obyvateľov, z toho 56 rímskokatolíkov a 2 gréckokatolíkov. Do roku 1995 boli Ondrašovce filiálkou farnosti Svinia.Ondrašovce, filiálka farnosti Chminianska Nová Ves, Dekanát Sabinov, Košická arcidiecéza, OBYVATEĽSTVO: 61, 56 rím. kat., 2 gréckokat., Kaplnka sv. Alžbety Uhorskej (2. 8. 1992), Z HISTÓRIE: Do r.

Nová Ves patrila k tým dedinám panstva hradu Šariš, z ktorých tri štvrtiny desiatku miestni farníci do roku 1248 odovzdávali jagerskému biskupovi. Od roku 1248 táto časť desiatku patrila kráľovi.

Z obsahu uvedenej listiny z roku 1248 vyplýva, že štvrtina desiatku od poddaných z Novej Vsi pred rokom 1248 patrila miestnemu farárovi. Z toho vyplýva, že pred uvedeným rokom tu bol kostol.

Tento predpoklad podporuje aj skutočnosť, že v 30. rokoch 14. storočia tu dokázateľne stál kostol, v ktorom pôsobil farár Peter. Kostol bol zasvätený apoštolovi Pavlovi. Novoveská farnosť jestvovala aj v 15.- 16. storočí.

Doklad z roku 1235 ju charakterizoval ako veľkú cestu, z čoho tiež vyplýva, že tu bola dávna cesta. Už pred rokom 1262 v Novej Vsi bola mýtnica, kde od prevážaného tovaru vyberali mýto.

Vyberanie mýtnych poplatkov tu nepochybne zaviedli uhorskí králi v 12. storočí. Mýtnica bola v dedine aj v 15.- 16. storočí a mala vplyv na vznik ojedinelého maďarského názvu v zmysle Mýtna Nová Ves.

O miestnom mlyne je správa z roku 1466, hoci nepochybne jestvoval v 13.- 14., ale aj v 16. storočí.

Nová Ves bola od začiatku 13. storočia majetkovou súčasťou panstva Sviňa. Trvalá majetková príslušnosť k tomuto panstvu a všeobecná administratívna potreba názvami rozlíšiť viac dedín v Šariši s pôvodným názvom Nová Ves viedli v polovici 16. storočia k zavedeniu úradného maďarského názvu Swynie Vyfalw v zmysle Svinská Nová Ves.

V roku 1427 miestne sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanili od 33 port. Nová Ves bola veľkou dedinou.

V druhej polovici 15. a v 16. storočí väčšina sedliakov stratila pozemky, stali sa želiarmi alebo sa odsťahovali. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov zdanili len od 7, resp. V tých rokoch tu boli 4, 10 a 6 želiarskych domácností.

V roku 1600 základ sídliska pozostával zo 14 obývaných poddaných domov. Bola tu aj mýtnica, kostol, fara, škola, prípadne mlyn. Koncom 16. storočia bola Nová Ves stredne veľkou dedinou. Okrem poddaných tu žilo len osadenstvo fary.

Pri Novej Vsi sa nachádza dedina Pankovec, ktorá v polovici 15. storočia zanikla. Podľa hodnovených záznamov sú informácie o škole v obci už v 17. storočí.

V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 12 až 14 poddanských domácností, v roku 1828 to bolo 75 domov a 585 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom, plátenníctvom a vyrábali kolomáž.

Šľachtické sídlo v Chminianskej Novej Vsi

V strede obce v tesnej v blízkosti kostola, za vysokými stromami historického parku sa skrýva honosné šľachtické sídlo z obdobia baroka. Bol vybudovaný rodinou vetvy šľachtického rodu Merse de Szinye, kontinuálne obývaný až do polovice 19. storočia.

Kaštieľ stojí na rovinatom teréne v zarovnanej riečnej terase rieky Svinka. Pôdorys prízemného kaštieľa je obdĺžnikový s vyčnievajúcim elipsovým rizalitom zo severnej strany a štvorcovým rizalitom z južnej strany. Dispozične je to pozdĺžny dvojtrakt, pričom celý objekt je podpivničený.

Dva pozdĺžne trakty suterénu sú kryté valenými klenbami. Ústrednou miestnosťou prízemia je hala v severnom trakte s vysokou korýtkovou klenbou, kde sa pod mladšími nátermi črtajú fragmenty iluzívnej nástennej maľby z 18. - 19. storočia.

Rozsah malieb je možno oveľa väčší, keďže tento typ malieb zvykol pokrývať v kaštieľoch nielen všetky steny, ale aj klenby. V priestore sa zachovali aj historické výplne okien, ktoré majú záklenky v tvare stlačeného oblúka s podkasaním a šikmé ostenia.

Kaštieľ z reprezentačných dôvodov sporadicky až do r. 1968 (1970) používal richtár Jozsef Balazs (Baláž, 1888), z rodu Balas (de Villa Bala) z neďalekých Ondrašoviec, ktorého pra-pra-stará matka pochádzala z rodu Merse.

Udržiaval tu tradíciu Merseovských bálov, kam prichádzala nobilita z Novohradu, Zemplína, Šariša, Spiša i z Turca. Bály boli povestné a do dnešných dní žijú pamätníci, ktorí ich označujú za udalosť sezóny.

Hovorí sa, že kaštieľ je prepojený chodbou popod potok, dnes aj diaľnicou s blízkym lesom, kde sa nachádza prírodný jaskynný útvar - prasklina. Pri kaštieli sa zachoval prírodno-krajinársky park tvare nepravidelného obdĺžnika s historickou zeleňou z obdobia po polovici 18. storočia.

V roku 1903 bol v obci veľký požiar a po ňom bol zrejme kaštieľ opravovaný. Kaštieľ je v blízkosti kostola Obrátenia sv.

4.7.1845 sa v obci narodil maliar Pavol Szineyi Merse, príslušník uhorského šľachtického rodu Szineyi Merse. Keď mal 8 rokov, jeho rodina sa presťahovala do obce Jarovnice. Tu sa v ňom prebudil talent k umeniu, osobitne k maliarstvu.

Historické súvislosti

V lete 1327 Filip Druget zomrel. Keďže nemal mužského potomka, jeho rozsiahle majetky pripadli korune na základe kráľovského práva.

Krátko po strýkovej smrti si na ne uplatnil nárok z titulu Filipovho následníka („…iure successionis…“) jeho synovec Viliam Druget, comes Spišského a Abovského comitatu.

Kráľ Karol uznal jeho dedičské nároky a daroval mu ich. Okrem bývalých Meršeovských majetkov nadobudol Viliam ako dedičstvo po strýkovi hradné panstvá Ľubovňa, Podolínec, Plaveč, Paričov (dnes zrúcanina v parku mesta Trebišov), Brekov a Jasenov.

Majetky vyňaté devolúciou z panstva Svinia boli len menším majetkom, jedným z mnohých, ktoré Viliam vlastnil, preto sa pokúsil prostredníctvom nich vyobchodovať niečo, čo bolo pre neho podstatne cennejšie.

O necelé dva roky (v roku 1329) sa Viliam dohodol s členmi rodu Aba na viacerých majetkových výmenách, ktoré ho mali doviesť k ďalšiemu hradnému panstvu.

Viliam najprv uskutočnil výmenu s Ladislavom, synom Vavrinca zo Slanca (z rodu Aba). Ladislav dal Viliamovi svoj majetok Ruská a polovicu dediny Regete. Na oplátku dostal dedinu Zámutov (obec ležiaca severozápadne od Vranova) a majetok Víťaz.

Samotná výmena však bola podmienená. Ladislav chcel mať istotu, že na majetok Víťaz neskôr neuplatnia svoje dedičné nároky členovia Meršeho rodu, preto podmienkou zámeny bol ich súhlas. Zámena bola naozaj „…urobená so súhlasom Benediktových synov…“.

Ladislav z rodu Aba sa po nadobudnutí svojho nového majetku usadil v dedine Víťaz a založil novú líniu rodu Aba.

Viliam mal naplánovanú a dohodnutú aj zvyšnú výmenu, keďže ináč by prvá s Ladislavom nemala význam. Majetky Bertotovce, Hendrichovce, Fričovce a Široké v roku 1330 vymenil so šľachticmi z rodu Aba za hrad Slanec a ich majetky patriace k hradu.

Hlavným zástupcom Abovcov pri tejto výmene bol Peter, syn Petra zo Slanca, ktorý zastupoval aj svojich synov Mikuláša, Juraja, Ladislava, Michala, Jána a Petra, a svojho synovca Ladislava, syna Vavrinca, a jeho syna Demetera a Lukáša, syna Andreja.

Palatín Viliam Druget získal prostredníctvom týchto zámen panstvo Slanec. Súčasťou zámeny nebol majetok Novej Vsi. Viliam týmto majetkom odmenil magistra Petra z Meršeho rodu za jeho služby, ktoré vykonával pri správe majetkov pre jeho strýka Filipa i pre neho.

Viliam sa zbavil všetkých majetkov v tejto oblasti, samotná Nová Ves preň nemala veľkú cenu. Možno aj vďaka tomu prišli Meršeovci „poslušne“ odobriť majetkovú zámenu medzi Viliamom a členmi rodu Aba.

S príchodom Petra (z rodu Aba) a jeho synov do krajiny medzi riekami Veľká a Malá Svinka, získali Benediktovi synovia nových zámožných susedov z rodu Aba. Za svoje hlavné sídlo si magister Peter, nazývaný aj Petőc, zvolil dedinu Široké.

V dedine si nechal postaviť kúriu a odvodzoval si od nej predikát. Peter mal šiestich synov, dedičov, preto rozvíjal svoje nové majetky, aby sa jeho synovia mali kam usadiť.

Keď dospievali, postupne sa začali osamostatňovať, usadzovali sa v okolitých dedinách na ich novom panstve. Michal sa usadil vo Fričovciach no mal svoju kúriu aj v Bertotovciach, ktoré sa stali neskôr jeho sídelnou dedinou.

Mikuláš sa usídlil v Hendrichovciach, no mal svoju kúriu aj v Bertotovciach, od ktorých si už v roku 1333 odvodzoval svoj predikát v tvare „…Nicolaus filius Petheuch de Pertolth…“. Mikuláš svojimi schopnosťami veľmi rýchlo predstihol svojich bratov. V rokoch 1342 - 1344 sa stal dokonca vojvodom Transylvánie.

Vo Fričovciach sa usadil Petrov syn Ján, ktorý založil novú líniu rodu, Abovcov z Fričoviec. V nasledujúcich rokoch sa museli Benediktovi synovia popasovať so stratou časti ich panstva, s novými susedmi a novými pomermi v kráľovstve. Čakal ich tvrdý boj o znovuzískanie váženého postavenia v regióne, udržanie si majetkov a veľa náročnej práce pri ich zveľaďovaní.

Demografické údaje

Farnosť Chminianska Nová Ves zahŕňa aj filiálky Chmiňany a Ondrašovce.

Nasledujúca tabuľka uvádza demografické údaje farnosti a jej filiálok:

Kňazi pochádzajúci z farnosti

ThDr. (* 7. január 1924; Chminianska Nová Ves, okr. )

Dátum a miesto vysvätenia: 21. mája 1950

Životopis: Po ukončení štúdia teológie bol 21. mája 1950 vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Pavlovciach nad Uhom, neskôr pracoval vo vojenskom pracovnom tábore v Libave a na rôznych prácach. Bol kaplánom v Michalovciach, Vranove nad Topľou a v Zborove. V rokoch 1959-1962 bol farárom v Nižnom Žipove, neskôr v Rožkovanoch. Pôsobil ako správca farnosti Sedlice a farár v Kokošovciach. V rokoch 1973-1978 pôsobil v Lekárovciach a v rokoch 1978-1993 vo farnosti Ploské. Od roku 2001 žil na dôchodku vo Veľkom Šariši. Zomrel 28. februára 2009 a je pochovaný v rodisku.

Pramene: Schématizmus slovenských katolíckych diecéz; Hišem, C.: Košické presbytérium 1804 - 2006.

(* 9. jún 1974) Životopis: Vyrastal v Jasenove. Po skončení štúdia teológie na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave bol 9. júna 1974 vysvätený v Bratislave za kňaza pre Košickú diecézu. Bol kaplánom v Košiciach, no odišiel do Bratislavy do redakcie Katolíckych novín. V rokoch 1978-1983 bol kaplánom v košickom Dóme sv. Alžbety a zároveň účtovníkom. V rokoch 1983-1987 spravoval farnosť Hermanovce, v rokoch 1987-1990 farnosť Soľ, v rokoch 1990-1993 pôsobil v Lekárovciach v okrese Sobrance. V rokoch 1993-1997 bol farárom v Cejkove, v r. 1997 vo Svinej v prešovskom okrese. Od r. 1998 spravoval novozriadenú farnosť Chminianska Nová Ves v prešovskom okrese, v rokoch 2006-2013 bol administrátor farnosti Bystré v okrese Vranov nad Topľou. Od r. 2013 žije na dôchodku v rodisku.

Sakrálne pamiatky a pútnické miesta v okolí

Kalvária v Prešove

Obľúbeným miestom Prešovčanov, na ktorom môžu pozdvihnúť svojho ducha alebo sa kochať výhľadmi na okolitú krajinku je Kalvária v Prešove. Nachádza sa na pahorku vo výške 265 m n. m., na západnom okraji mesta Prešov.

Prešovská Kalvária je komplexom barokových kaplniek a kostola. V minulosti bola považovaná za 2. najkrajšiu kalváriu na území vtedajšieho Uhorska (hneď po Kalvárii v Banskej Štiavnici). Prvá zmienka o nej pochádza z 18. storočia. Túto stavbu realizovali jezuiti hlavne vďaka finančnej podpore obyvateľov mesta a jej šľachty. Projekt sa podarilo dokončiť až v roku 1893.

Pri návšteve tohto miesta môžete obdivovať 14 kaplniek krížovej cesty. Kochať sa môžete aj pri kaplnke Svätých schodov. Zaujať Vás môžu tiež katakomby, ktoré slúžili ako hrobky pre kňazov. Alebo Vás skôr očarí nádherný kostolík svätého Kríža? Kostol bol dokončený v roku 1753 a je postavený v barokovom štýle.

Celý komplex bol slávnostne vysvätený v roku 1769.

Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove

Vedeli ste, že Konkatedrála sv. Mikuláša je najstaršou gotickou sakrálnou stavbou v Prešove? Za čias Rakúska-Uhorska sa považovala za jeden z najkrajších a najdokonalejších sieňových chrámov. Jej výstavbu povolila kráľovná Alžbeta v roku 1347. O povýšení kostola na konkatedrálny chrám rozhodol v roku 2008 pápež Benedikt XVI. Príďte si obzrieť nádherný interiér jedného z najstarších a najvýznamnejších kostolov na Slovensku aj Vy. Určite Vás poteší i výhľad zo 71 m vysokej kostolnej veže.

Chrám je zasvätený svätému Mikulášovi, biskupovi a divotvorcovi, ktorého sviatok slávi svätá cirkev 6. decembra. Jeho základy stoja na pôvodnej staršej sakrálnej stavbe z 13. storočia na mieste pôvodnej nemeckej osady. Kostol sv. Mikuláša bol postavený ako jednoloďová stavba s vyvýšeným polygonálnym presbytériom. Jeho vonkajšie rozmery dosahujú dĺžku 54,7 m a šírku 34,45 m.

Ľutinská hora

Nemusíte patriť k skupine silne veriacich kresťanov, aby ste navštívili pútnické miesto Ľutinská hora. Pravidelne do tejto lokality prúdia zástupy turistov, aby si uctili miesto zjavenia Sv. Mikuláša, ktorý sa práve tu v roku 1851 zjavil chudobnej dievčine Zuzane Fekete. Nádherný areál tejto sakrálnej stavby Vás očarí svojim pôvabom. Nájdete v ňom celkovo 4. kaplnky.

Kaplnka Zjavenia Sv. Mikuláša bola postavená v roku 1930 na mieste prameňa pitnej vody. Práve tu sa Sv. Mikuláš prihovoril Zuzane Fekete a žiadal ju, aby vedľa prameňa dala postaviť kríž. Vodu z prameňa pri liturgických obradoch kňazi pravidelne posvätia. Voda má údajne liečivé účinky na rôzne kožné a očné problémy a pomohla už viacerým ľuďom. Pomocou podzemného potrubia je z miesta prameňa zvedená ku druhej Kaplnke Sv. Kríža, kde si ju môžete načerpať do prinesených nádob.

tags: #chminianska #nova #ves #farnost