Katedrálny chrám svätého Alexandra Nevského je hlavným katedrálnym chrámom pravoslávnej cirkvi na Slovensku. Nachádza sa v Prešove a je zasvätený kniežaťu svätému Alexandrovi Nevskému, ktorého pravoslávna cirkev považuje za obrancu pravoslávia. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a význam.
Pravoslávie na Slovensku je menšinovým náboženstvom. Hlási sa k nemu podľa štatistík z roku 2001 okolo 0,9 % obyvateľov Slovenskej republiky. Pravoslávni veriaci žijú hlavne vo východnej časti štátu. Pravoslávnych veriacich pribúdalo hlavne po vzniku Česko-Slovenska a po zákaze gréckokatolíckej cirkvi po roku 1950.
Katedrálny chrám sv. Alexandra Nevského v Prešove
História a výstavba chrámu
Pravoslávny chrám sa začal v meste Prešov stavať v roku 1946 a dokončený bol v roku 1950. Na jeho financovaní sa podieľali darmi pravoslávni veriaci z Česko-Slovenska a zahraničia. Posvätený bol 11. februára 1950 s požehnaním pražského metropolitu Jelevferija archimantritom Andrejom.
Ihlanovitá zvonica sa pristavila v rokoch 1969 až 1970. V rokoch 1981 až 1982 bol nanovo vymaľovaný.
Architektúra a interiér
Chrám je vybudovaný v duchu tradícií pravoslávnej ruskej architektúry. Zdobí ho päť cibuľovitých kupol, ktoré pripomínajú typickú architektúru starého cárskeho Ruska.
Dominantou interiéru je dvojradový drevený ikonostas. V prvom rade sa nachádzajú ikony Spasiteľa a Presvätej Bohorodičky. V druhom rade sú ikony svätcov pravoslávnej cirkvi (Svätý Kliment, svätý Sergij Radoženský, sv. Ján Ryľský či Nestor).
Významné návštevy a relikvie
Prešovský pravoslávny chrám navštívili významné osobnosti svetového pravoslávia. V roku 1996 to bol patriarcha Moskvy a celej Rusi Alexej II. a v roku 1998 ekumenický patriarcha z Konštantínopolu Bartolomej I.
V chráme sú uložené relikvie sv. Alexeja Tótha, rodáka z Kobylnice. Časť svätých ostatkov (mošči) tu ostane a relikviár uložia v oltári katedrálneho chrámu. Prešov sa tak stane po Sankt Peterburgu (Petrohrade) a Moskve tretím miestom, kde sa budú nachádzať relikvie svätého Alexandra Nevského.
Možnosť pokloniť sa pri relikvii svätca Alexandra Nevského, ktorému je prešovský chrám ako jediný na Slovensku zasvätený, znamená pre veriacich veľkú duchovnú radosť a povzbudenie, uviedol pre médiá hovorca Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Milan Gerka.
"Pravoslávna cirkev žije tradíciou. Vo svätých ostatkoch prichádza k nám svätec, ktorý svojím životom, pokorou, trpezlivosťou, nezištnou službou svojej vlasti i cirkvi je vzorom nasledovania vo viere,“ povedal Gerka.
Svätý Alexander Nevský
Mnohonárodnosť vtedajšej Rusi spájala pravoslávna viera, ktorá pomáhala čeliť tlakom zo zahraničia. Pravoslávni veriaci si u Alexandra Nevského cenia hlavne jeho schopnosť mierovou cestou uchrániť národ pred mongolsko-tatárskou nadvládou. Pri uzatváraní mierovej zmluvy so Zlatou Hordou ponúkol svoj vlastný život za zachovanie mieru.
"Alexander Nevský je vnímaný ako človek, ktorý zjednotil všetky národy žijúce na Rusi. Zjednotil cirkev a prispel k tomu, že sa dejiny Ruska mohli rozvíjať v kresťanskom duchu,“ uviedol Gerka.
Po smrti sa zachovali správy o jeho zázračných zásahoch pri ochrane krajiny. Alexander Nevský sa narodil 30. mája 1219 v Pereslave-Zalesskom, ako syn veľkého kniežaťa vladimírskeho Jaroslava Vsevolodoviča. Po víťazstve nad Švédmi na rieke Neve bol nazvaný Nevský. Prijal mníšstvo s menom Alexej a 23. novembra 1263 zomrel. Bol pochovaný v monastieri v meste Vladimír.
Po jeho smrti sa spomínajú zvláštne udalostí, ktoré hovoria o jeho výnimočnosti a zásahu do dejín Ruska. Za zvláštnu udalosť sa považuje september 1380, keď 117 rokov po jeho smrti sa na hrobe samy zapálili sviečky. Táto udalosť dala podnet na otvorenie hrobu Alexandra, kde našli jeho ostatky neporušené.
Cár Peter Veľký dal v Petrohrade vystaviť Alexandro-Nevskú Lavru, kde 30. augusta 1724 boli uložené sväté ostatky Alexandra Nevského. V roku 1922 sovieti otvorili rakvu a sväté ostatky uložili do Múzea histórie religií a ateizmu a samotná rakva bola umiestnená v Ermitáži. Vďaka veriacim časť ostatkov ostala v Trojickej katedrále Alexandro-Nevskej Lavry.
V máji 1988 relikvie svätého Alexandra Nevského získala Ruská pravoslávna cirkev a 31. mája mali pravoslávni veriaci v Katedrálnom chráme svätého Alexandra Nevského v Prešove možnosť načerpať duchovnú posilu pri svätých ostatkoch a veľkej procesiovej ikone svätca Alexandra Nevského. Tento vzácny dar Ruskej pravoslávnej cirkvi priviezol na Slovensko Alexander, biskup dmitrovský a vikár Moskovskej eparchie, ktorý sa osobne zúčastnil na slávnostnej archijerejskej svätej liturgii konanej pri tejto príležitosti. Relikvie a ikona boli vystavené v prešovskom chráme do popoludňajších hodín.
Ruská pravoslávna cirkev a jej vplyv
Ruské pravoslávne chrámy nie sú len svätostánky pre veriacich, ale majú aj úplne inú funkciu - sú symbolom ruského imperializmu, manifestáciou moci.
V Rusku existuje štátne náboženstvo, ktorým je Ruská pravoslávna cirkev moskovského patriarchátu. Ústava z roku 1997 síce teoreticky poskytuje slobodu svedomia a slobodu náboženského vyznania, v skutočnosti je Ruská pravoslávna cirkev jedno s ruskou vládou.
Moskovský patriarcha Kirill na jednej strane zaručuje Putinovi bezpodmienečnú podporu pravoslávnej cirkvi, ktorá, hoci oslabená, je stále schopná organizovať konsenzus pre režim odvolávajúc sa na dejiny a národnú hrdosť. Na druhej strane Putin zaručuje Kirillovi ochranu pred konkurenciou iných náboženstiev prostredníctvom rôznych opatrení.
Prvým z nich je presadzovanie koncepcie tzv. „duchovnej bezpečnosti“ ako súčasti národnej bezpečnosti zo strany režimu a patriarchátu. Na hlavnej pravoslávnej univerzite v Moskve dokonca existuje akademický kurz o „duchovnej bezpečnosti“. „Duchovná bezpečnosť“ znamená, že akékoľvek ohrozenie pravoslávnej identity Ruska je zároveň ohrozením bezpečnosti štátu a stáva sa policajnou záležitosťou.
Pre moskovský patriarchát sú katolíci neustále „nepriateľmi“, ktorých sa obáva pre ich údajný „prozelytizmus“, hoci sú medzi obyvateľstvom v zanedbateľnej menšine. Obviňuje ich z podkopávania náboženskej a politickej jednoty Ruska, na ktorú sa Putin neustále odvoláva.
Postoj Ruskej pravoslávnej cirkvi ku katolíkom
Katolícka Cirkev nesmie robiť žiadny druh apoštolátu mimo prísne vymedzeného katolíckeho prostredia. Nesmie napríklad robiť procesie, nemôže poriadať verejné ružence.
Verejné ružence sú v Rusku zakázané. Ak by ich niekto chcel organizovať, príde FSB, bývalá KGB, a odvedie ho na Lubianku a bude sa ho vypytovať, čo to robí. Pretože sa to považuje za prozelytizmus, protiruský (!) prozelytizmus. Ak by sa katolík priblížil k ruskému pravoslávnemu a hovoril mu o katolíckom náboženstve, dopúšťa sa prozelytizmu, ktorý je zakázaný.
Pravoslávni dlho prenasledovali katolíkov v Rusku a bránili im v praktizovaní viery. Opovržlivo ich nazývajú „uniati“, pretože sú zjednotení s Rímom - a trpeli a krvácali počas sovietskeho komunizmu práve preto, že zostali verní pápežovi.
Vo všetkých kontrolovaných oblastiach Ruska je gréckokatolícky obrad zakázaný. Latinský obrad v ruštine ešte tolerujú, pretože vždy môžu povedať, že toto je Rím a nie je to ruské, ale gréckokatolícky obrad v nijakom prípade.
Takúto slobodu má v Rusku katolícka Cirkev. Takto sa Rusko správa ku katolíckej Cirkvi. Oveľa tolerantnejšie je k ateistom než ku katolíkom.
Čo znamená obrátenie? Je to obrátenie k jedinej pravej viere, ktorú šíri a bráni svätá katolícka Cirkev.
Prečo nie pravoslávna? Profesor de Mattei rozdiel vysvetľuje veľmi jasne: moskovská cirkev je národná, zatiaľ čo rímskokatolícka Cirkev je univerzálna a nazýva sa „katolíckou“ práve preto, že sa nestotožňuje so žiadnym národom alebo kultúrou a hlása evanjelium všetkým národom „až po samý kraj zeme“ (Sk 1,8).
Katolícka Cirkev nepozná hranice ani v čase, ani v priestore. Jej osudom je spojiť všetky národy sveta do jednej rodiny. Iba Cirkev môže apelovať na mier, ktorý presahuje záujmy a ambície jednotlivých národov. Jej centrom jednoty je rímsky biskup, ktorý má plnú moc nad univerzálnou Cirkvou.
Katedrálne námestie v Moskovskom Kremli
Katedrálne námestie v Moskovskom Kremli
Za zvonicou sa rozkladá Sobornaja ploščaď (= „námestie katedrál“), na ktorej stoja tri chrámy: Uspenskij sobor (katedrála Nanebovzatia; Uspenije Bogorodicy = Nanebovzatie Panny Márie) s piatimi zlatými kupolami, v ktorom korunovali moskovských cárov Blagoveščenskij sobor (katedrála Zvestovania; Blagoveščenije Bogorodicy = Zvestovanie Panne Márii) s deviatimi zlatými kupolami Archangeľskij sobor (katedrála archanjela Michala), v ktorom sú hrobky všetkých moskovských cárov, počínajúc Ivanom Kalitom.
Chrám Vasilija Blaženého v Moskve
Chrám Vasilija Blaženého v Moskve
Tunajší chrám Sťatia hlavy Jána Krstiteľa z prvej pol. 16. stor. bol zrejme vzorom, podľa ktorého postavili chrám Vasilija Blaženého pri Kremli.