Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana Hrozného ako spomienka na víťazstvo ruských vojsk nad Kazachmi (Tatármi) v roku 1552.
Chrám Vasila Blaženého mal vlastne predstavovať podľa jednej interpretácie nebeský Jeruzalem, no podľa druhej spojenie Ruska s Európou a Áziou.
Výstavba katedrály začala na mieste pôvodného chrámu Trojického. Architekt stavby nie je jednoznačný.
Predpokladá sa, že ním bol Postnik Jakovlev, ktorému podľa legendy po dokončení práce práve na príkaz Ivana Hrozného vypichli oči - údajne preto, aby už nikde inde vo svete podobný chrám nepostavil.
V rokoch 1553 až 1560 bolo postavených osem samostatných kostolov s jedným základom. Každý ma svoju vlastnú architektonickú výzdobu internú i externú.
Spomenutých 8 kostolov obopína centrálny stĺpovitý chrám. Deviaty kostol, resp. kaplnka Vasilija Blaženého, pribudla až v roku 1588, štyri roky po cárovej smrti.
Každý kostol symbolizuje jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o Kazaň. Po dobudovaní zvonice v roku 1670 bol chrám ako celok dobudovaný do finálnej podoby.
História chrámu Vasila Blaženého je teda naozaj bohatá, počas ktorej dochádzalo k početným prestavbám a rekonštrukciám.
Spomeňme, že pôvodná farba chrámu bola biela a až časom sa jeho farba zmenila.
K zaujímavostiam chrámu Vasila Blaženého patrí napríklad aj to, že v roku 1929 bol tento chrám boľševikmi uzatvorený, následne otvorený bol až v roku 1990. Okrem iného tu bol taktiež Napoleon, ktorý v ňom nechal ustajniť kone, aby symbolicky potvrdil neisté víťazstvo nad Ruskom.
Pri jeho úteku z Ruska chcel aspoň katedrálu zničiť, avšak mokré rozbušky nakoniec jeho zákerný plán našťastie prekazili.
V súčasnosti je chrám Vasila Blaženého otvorený pre bohoslužby, ale slúži aj ako múzeum. Steny galérie sú zdobené freskami a olejomaľbami zo 16. až 19. storočia.
Medzi najvzácnejšie exponáty chrámu spolu s freskami však patrí ikona Vstup do Jeruzalema. Úžasná renesančná architektúra chrámu Vasila Blaženého, jej rôznorodosť v jednotlivých stavebných častiach a typické cibuľové veže z konca 16. storočia robia z tohto chrámu skutočný poklad sveta, ktorý treba navštíviť. Niet divu, že chrám ako súčasť Kremlinu je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Lokalita Chrám Vasila Blaženého je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1990.
Chrám Krista Spasiteľa
Chrám Krista Spasiteľa v Moskve bol postavený ako prejav vďačnosti Bohu za jeho podporu v Rusko - Francuzskej vojne, ktorá bola v roku 1812. Samotnej stavbe chrámu predchádzali dva konkurzy, kde predložili svoje projekty mnohí významní ruskí architekti: D. Kvarnegi, A. Voronichin, A. Melnikov, K. Ton, I. Tamanskij.
10. apríla 1832 cár Nikolaj I. odsúhlasil projekt Konstantina Andrejeviča Tona. Sám cár ukázal miesto pre stavbu, na brehu rieky Moskvy nedaľeko od Kremľa.
Na vybranom mieste už boli Alexejevskij kláštor a kostol Všetkých svätých, ktoré boli zbúrané a postavené na nových miestach. V roku 1837 zostavil špeciálnu komisiu pre vybudovanie chrámu.
10. septembra 1839 bol slávnostne vsadený základný kameň.Chrám Krista Spasiteľa stavali skoro 44 rokov.
V roku 1841 bol dostavaný základ a prízemie a v tom istom roku bola završená aj klemba hlavnej kupoly.
O tri roky neskôr boli ukončené práce vonkajšieho obloženia, a začali montovanie kovovej strechy a kupol. Veľká kupola bola dokončená v roku 1849.
V roku 1860 boli rozobrané lešenia a chrám sa po prvýkrát ukázal moskovským obyvateľom v plnej kráse.
K roku 1881 boli skončené práce na nábreží rieky a na námestí vedľa chrámu, bolo postavené pouličné osvetlenie. V tom čase sa ukončili aj práce vnútorného vymaľovania chrámu.
Na tvorení chrámu podľa Tonovho projektu pracovali najlepší architekti, stavitelia a maliari tej doby. Unikátne maľby boli urobené maliarmi Ruskej akadémie umení: V. Surikovym, barónom T. Neffom, G. Semiradskim, I. Kramskim, V. Verešaginym. Autormi fasádnych sôch boli: barón B. Klodt, N. Ramazanov, A. Loganovskij. Chrámové brány boli odliate podľa modelov grófa F. Tolstogo.
Chrám Krista Spasiteľa bol sprojektovaný podľa vzorov staroruského kostola, monumentálneho a pritom tradičného - päťkupolového a štvorstĺpového. Architekt Ton dodal ešte jednú špeciálnosť, otvorenú galériu ktorá obopína základný objem chrámu.
Chrám má pôdorys rovnoramenného kríža, s rovnakými fasádami. Fasády sa rozdeľujú len tématickými skupinami sôch. Všetkú prácu pre výber námetov sochových kompozícií na fasádach, maľby interiérov a výber nádpisov, viedli moskovskí biskupi.
Mnohofigúrne sochové kompozície mali témy hrdinstva ruských vojakov a národa. Celkovo pre fasády chrámu bolo urobených 60 haut-reliéfov, z nich 8 mnohofigúrnych, 40 jednofigúrnych pre boky okien a vchodov a 12 ikon vo vrchnej časti fasád. Väčšia časť práce bola urobená sochárom Loganovskim. Sochy vynikali reálnosťou tvári a odevov.
Chrámové brány boli ozdobené sochami a bohatou ornamentálnou dekoráciou. Základnou témou bronzových bránových sôch boli ruskí svätci a nebeskí patróni cárskej rodiny.
Základným elementom, ktorý určoval kompozíciu interiéru bol podkupolový priestor. Prvenstvo podkupolného priestoru bolo zdôraznené nielen centrálnou polohou, ale aj výškou.
V chráme bol použitý obvôdový princíp umiestnenia ikon, tradičný pre drevené ruské kostoly. Dolné časti stien boli pokryté mramorom. Výsledkom namáhavých prác architektov, maliarov a staviteľou bol veľkolepý, bohatý a slávnostný interiér.
V chrámovej maľbe bolo po dlhom čase použité zlaté pozadie s mnohofarebnými ornamentmi, ktoré sa opäť stalo veľmi populárnym.
Návštevníkom chrámu sa naskytol grandiózny a veľkolepý pohľad. Priamo po osi hlavného vchodu vo východnej časti chrámu bol umiestnený unikátny ikonostas v podobe bielomramorovej osemhrannej káplnky. Výška ikonostasu bola 26,6 metra.
V hlavnej kupole bola umiestnená maľba zobrazujúca Boha Otca, ktorý požehnáva oboma rukami, so Synom sediacim v Jeho lone, nad ktorým sa vznáša Duch Svätý v podobe holubice.
Na osvetlenie chrámu používali vo sviatky 148 sviečok umiestnených do troch radov. V chráme boli okrem hlavného oltára aj dva bočné. Južný bol zasvätený svätému Mikulášovi a severný svätému Alexandrovi Nevskému - patrónovi troch ruských cárov.
26. mája 1883 v deň Nanebovsúpenia Pána, chrám bol slávnostne konsekrovaný.
Na jar roku 1912 bol vedľa chrámu umiestnený pomník cárovi Alexandrovi III., to bola práca profesora architektúry A. Pomeranceva a sochára A. Opekušina. Pomník jestvoval len 6 rokov a bol zbúraný v roku 1918.
15. augusta 1917 v časoch pre Rusko nepokojných v chráme Krista Spasiteľa bola otvorená synoda ruskej pravoslávnej Cirkvi, na ktorej bol po dvestoročnej prestávky zvolený ruský patriarcha Tichon.
V atmosfére antináboženskej hystérie sa sovietské vedenie rozhodlo zbúrať chrám Krista Spasiteľa a na jeho mieste postaviť pompézny „Palác Sovietov.“ Návrh postaviť „nový palác robotníkov a roľníkov“ na mieste „paláca bankérov, popov a cárov“ dal S. Kirov v roku 1922. V roku 1924 zomrel Lenin a vznikla potreba zvečniť jeho meno.
5. decembra 1931 hlavný chrám Ruska bol barbarský vyhodený do vzduchu. Mrámorom z chrámu ozdobili stanice metra, časť mramorových platní rozdrobili a posypali chodníky v moskovských parkoch a druhá časť bola použitá pri stavbe nových budov.
Otvorenie Paláca Sovietov sa malo uskutočniť v roku 1933, ale na odstránenie ruín chrámu po výbuchu bolo potrebných ešte 18 mesiacov. Stavba Paláca Sovietov v skutočnosti začala až v roku 1937, ale kvôli druhej svetovej vojne nikdy nebola dokončená. V roku 1958 na mieste chrámu bola postavená otvorená plaváreň „Moskva.“
Chrám Vasilija Blaženého: majstrovské dielo ortodoxnej architektúry | ÚPLNÝ DOKUMENTÁR
V roku 1994 sa začali práce na novej stavbe chrámu Krista Spasiteľa. Vďaka modernej technike a moderným stavebným materiálom sa podarilo nanovo postaviť chrám k veľkému jubileu v roku 2000. Moskovský patriarcha Alexej II.
Mohutná štvorhranná stavba z bieleho mramoru bola jednou z dominánt Moskvy. Zmienku o nej možno nájsť v románe Borisa Pasternaka Doktor Živago - hlavná postava sa po vojnových útrapách vracia do Moskvy a prvým pozdravom milého mesta sú zlaté kupoly Chrámu Krista Spasiteľa.„Je to jedovatý hríb na tvári Moskvy,“ písala o ňom sovietska tlač.
Kostol na pamiatku víťazstva nad Napoleonom stavali a zdobili viac než 40 rokov, aby ho Stalin zničil za jediný deň - 5. Na počiatku bol dekrét imperátora Alexandra I. z 25. decembra 1812. V tento deň opustila Rusko noha posledného zo 600-tisíc vojakov dobyvačnej Napoleonovej armády.
Chrám mal byť vyjadrením „vďaky zázračnej Prozreteľnosti, ktorá zachránila Rusko“ a išlo o veľkolepý, dlho a dôkladne zvažovaný projekt.
Miesto na brehu rieky Moskvy vybral osobne cár Mikuláš I. Základný kameň položili v roku 1839, hlavná kupola bola hotová o desať rokov neskôr.
Dielo architekta K. A. Tona zvnútra skrášlili uznávaní umelci tej doby, členovia ruskej akadémie umení. Unikátne fresky maľovali dvanásť rokov. Boli na nich zobrazení svätí ochrancovia Rusi, vodcovia, ktorí upevňovali a šírili kresťanstvo, a hrdinovia, ktorí zomreli za slobodu a integritu štátu. Chrám vysvätili v máji 1883.
Ešte i dnes sa ozývajú hlasy, že veľkolepá neobyzantská budova s krížovým pôdorysom je skôr gýčom než architektonickým skvostom. Osud, ktorý ju po necelom polstoročí od vysvätenia postihol, však posunul problém do celkom inej roviny.
Po boľševickom prevrate usporiadali noví vládcovia trestnú výpravu proti pravoslávnej cirkvi. Mnohé kostoly zrušili a urobili v nich sklady, knižnice a múzeá. Máloktorý však hneď zbúrali. Chrám Krista Spasiteľa bol skúšobným kameňom. Stál na strategickom mieste a vyčnieval svojimi blýskavými strechami predsa len až príliš drzo. Stalina to inšpirovalo. Rozhodol sa na tomto mieste postaviť Palác sovietov. Grandiózna stavba vysoká 400 metrov mala byť najvyššia na svete - o osem metrov vyššia než Empire State Building. Vojvodiť jej mala 100-metrová socha Lenina - väčšia než Socha slobody. A červené reflektory v obrovských Leninových očiach by ukazovali proletárom cestu vpred, do krajšej budúcnosti…
Presne na poludnie 5. decembra 1931 sa namiesto hlaholu zvonov ozvala mohutná detonácia. Pýchu pravoslávnej cirkvi zničili zvnútra náložou. Ikonostas posiaty drahokamami daroval jeden zo sovietskych predákov Mikojan v 30. rokoch manželke amerického prezidenta Eleanor Rooseveltovej a tá ho odovzdala Vatikánu.
Až v 90. rokoch sa zistilo, kam zmizli mramorové platne s menami padlých vo vojne s Napoleonom - urobili z nich nové schody do Treťjakovskej galérie. Stalinov šialený plán nakoniec zostal na polceste. Ukázalo sa, že podložie riečneho brehu je príliš nepevné na to, aby udržalo takú mohutnú stavbu. Potom vypukla druhá svetová vojna a Stalin už mal až do smrti iné starosti.
Moskovčanom zostala na pamiatku obrovská prázdna diera. Zmenil to až Nikita Chruščov. Miesto sovietskej Empire State Building nechal na mieste Chrámu Krista Spasiteľa postaviť najväčší vyhrievaný bazén pod šírym nebom v ZSSR. Fungoval až do roku 1993. Po páde komunizmu v Rusku sa začali učebnice dejepisu písať odznova. Nastala éra horúčkovitej obnovy koreňov a tradícií ruského národa.
Obnova Chrámu Krista Spasiteľa bola súčasťou novej veľkoruskej politiky, ktorú viedol Boris Jeľcin a starosta Moskvy Jurij Lužkov. Chrám postavili za jediný rok znova a v pôvodnej podobe - i napriek kritickým hlasom, že schudobnené Rusko potrebuje peniaze na úplne iné veci.
„Namiesto stavby pamätníka zničenia viery… podpísali dokument vyhlasujúci obnovu toho, čo nemožno obnoviť,“ napísala Nezavisimaja gazeta. Nový Chrám Krista Spasiteľa stál údajne takmer 500 miliónov amerických dolárov. Z veľkej väčšiny malo ísť o dary veriacich a sponzorov, i zahraničných - napríklad argentínsky prezident Carlos Menem, doma väznený pre podozrenie z nelegálneho obchodu so zbraňami, prispel sumou 50-tisíc dolárov. Stavbu dokončili v roku 1997 a vysvätili vlani. Hlasy, podľa ktorých išlo o veľkú práčku peňazí, medzičasom utíchli. Je však nad slnko jasné, že dnešné Rusko nie je Ruskom cára Alexandra I. a vďačných modlitieb za spásu národa.
Ruské pravoslávne chrámy nie sú len svätostánok pre veriacich, ale majú aj úplne inú funkciu - sú symbolom ruského imperializmu, manifestáciou moci.
Začiatkom deväťdesiatych rokov Moskovčania zozbierali peniaze v zbierke na znovupostavenie Chrámu Krista Spasiteľa. A tak po šesťdesiatich rokoch bolo z okien Domu na nábreží na Serafimovičovej č. 2 opäť vidieť nielen Kremeľ, ale i Chrám. Bola v tom veľká symbolika. Niekdajším obyvateľom Domu na nábreží sa nepodarilo zničiť kresťanstvo. Násilie, ktoré páchali, nesplnilo svoj účel. Pravoslávna cirkev vstala z mŕtvych ako Kristus Spasiteľ.
Zaujímavosti o Moskve
Moskva je suverénne najväčšie mesto suverénne najväčšej krajiny našej planéty. Žije v ňom takmer 13 miliónov obyvateľov a je to mesto, ktoré môže bez hanby konkurovať tým najkrajším mestám našej planéty. Bývalé imperiálne sídlo ruských cárov, neskôr vodcov ZSSR a dnes prezidentov Ruska toho ponúka naozaj obrovské množstvo.
Na aspoň základné spoznanie Moskvy a toho čo ponúka, potrebujete minimálne 3 dni. Avšak čím viac ich tu strávite, tým lepšie.
Starý Arbat je jednou z najznámejších peších ulíc v centre Moskvy. Jej história sa píše už od konca 15.storočia, kedy vznikla z obchodnej cesty a k obchodu sa viaže dodnes.
Je to možno najznámejšia „turistická ulica“ Moskvy, kde zoženiete suveníry od výmyslu sveta. Je jedno či hľadáte známe matriošky, ruské baranice alebo vojenské čiapky, tričká McLenin alebo s Putinom osedlávajúcim orla alebo medveďa. Nájdete tu proste všetko a ešte viac. Nachádza sa tu aj množstvo kaviarničiek, fastfoodov a reštaurácií a odfotiť sa tu môžete s postavičkami z komixov alebo ľudmi v dobových kostýmoch. Počas leta tu lokálny umelci predávajú svoje obrazy a remeselné výrobky.
Ak ste v Moskve, tak určite nemôžete minúť jedno z najznámejších námestí našej planéty, na ktorom sa okrem iného nachádza aj Leninovo Mauzóleum. Miesto, kde je pochovaný veľký vodca a zakladateľ Sovietskeho zväzu sa stalo sa jedným zo symbolov Červeného námestia.
Najväčšie dominanty Moskvy, ktoré sa nachádzajú priamo na Červenom námestí. Výstavba katedrály Vasiľa Blaženého začala na mieste pôvodného chrámu Trojického. Architektom bol údajne Postnik Jakovlev, ktorému podľa legendy po dokončení práce na príkaz Ivana Hrozného vypichli oči, aby už nikde inde vo svete podobný chrám nepostavil.
V rokoch 1553 až 1560 bolo postavených osem samostatných kostolov s jedným základom. Hneď vedľa tohto prekrásneho svätostánku sa nachádza pravdepodobne najznámejší moskovský a zároveň ruský obchodný dom - Glávnyj Universáľnyj Magazín, taktiež známy aj pod svojou skratkou GUM. Toto slávne obchodné centrum, bolo postavené už za čias cárov a postupne sa stalo neoddeliteľnou súčasťou Červeného námestia. Dnes patrí medzi 10 najluxusnejších obchodných centier na svete. Nájdeš tu nielen tie najdrahšie značky, ale vieš sa tu aj skvelo najesť.
Kremeľ je sídlo nielen ruského prezidenta a bývalých vodcov ZSSR, ale aj chrámov, ktoré boli miestom korunovácie a pochovávania prvých ruských cárov. Je to jedno z mála miest v Moskve, kde môžeš vidieť neporušené kresťanské kostoly. Stalin dal totiž mnohé svätostánky strhnúť. Okrem týchto sakrálnych stavieb tu uvidíš aj najväčší zvon na svete a najväčšie delo, ktoré nikdy nevystrelilo.
Moskovské metro - Linka č. Do „Top 10 Moskva“ bezpochyby patrí aj jej systém metra. Názor na Moskvu a Rusko môžeš mať hocijaký, ale moskovské metro patrí medzi najkrajšie na svete. Je to najväčší systém metra v bývalom ZSSR a v súčasnosti štvrté najvyťaženejšie metro na svete. Sieť moskovského metra je dlhá 333,4 km a nachádza sa v nej 200 staníc. Funguje od roku 1935. Moskovské metro je známe svojou krásnou architektúrou a bohatou výzdobou staníc. Najkrajšia zo všetkých moskovských línii metra je linka číslo 5, na ktorej je takmer každá stanica architektonický skvost.
Miesto, ktoré nesmie chýbať v žiadnom zozname Top 10 Moskva je Boľšoj teátr. Toto historické divadlo si pozrie každý návštevník, ale väčšinou len zvonka. Pritom ide o divadlo, kde je možné zažiť ten najlepší balet na svete. Aj ak ste absolútne baletné drevá ako my, aj tak určite oceníte výkony najlepšej baletnej školy na svete. Je to neskutočný zážitok, keď diváci vstávajú a kričia to nadšené „Bravooooo“.
Projekt, ktorý vraj vznikol v hlavách Stalina a Chruščova. Ide o 7 výškových stavieb ako je napríklad Lomonosova univerzita, ktoré mali nielen ohurovať sveta, ale mali byť aj najvyššími budovami v Európe. Zaujímavým faktom je, že budovy tak trochu pripomínajú Empire state building, podľa ktorých sa nechali architekti inšpirovať.
Smutnou dominantou námestie Lubyanka (bývale námestie Felixa Dzeržinského, zakladateľa Čeky, predchodca KGB) je budova preslávenej sovietskej tajnej služby KGB (dnes FSB). Za čias Stalina sa o tejto budove hovorievalo, že kto do nej vojde, už nevyjde. Dokonca ani miestny tu nechceli vystupovať z metro stanice, aby neboli odvlečený.
Bývalé električkové depo, neďaleko metro stanice Belorusskaya, bolo premenené na asi najväčší trh s jedlom v celej Moskve. Nachádza sa tu viac ako 200 stánkov s jedlom a môžete to ochutnať delikatesy nielen z Ruska, ale z celého sveta. Otvorené bolo len v prvej polovici roka 2019, ale rýchlo si našlo miesto medzi najnavštevovanejšími turistickými atrakciami Moskvy. Ak máte radi pálivé jedlo a trúfate si, vyskúšajte dnes už preslávené kuracie krídelka Chucka Norrisa.
Chrám pre všetkých, ktorí padli počas Napoleonových vojen. Neskôr bol zbúraný Stalinom a znovu postavený za Jeľcina. Chrám je voľne prístupný.
| Názov | Popis |
|---|---|
| Starý Arbat | Jedna z najznámejších peších ulíc v centre Moskvy. |
| Leninovo Mauzóleum | Miesto, kde je pochovaný vodca a zakladateľ Sovietskeho zväzu. |
| Kremeľ | Sídlo ruského prezidenta a chrámov. |
| Moskovské metro | Systém metra s krásnou architektúrou a bohatou výzdobou staníc. |
| Boľšoj teátr | Divadlo, kde je možné zažiť najlepší balet na svete. |