Petrohrad, mesto známe svojou nádhernou architektúrou a bohatou históriou, sa pýši mnohými chrámami a palácmi, ktoré lákajú návštevníkov z celého sveta. Jednou z najvýraznejších a najikonickejších pamiatok je Chrám Kristovho Vzkriesenia, známy aj ako Chrám Spasiteľa na krvi. Táto nádherná stavba hýri farbami a pútavou históriou a je pýchou Petrohradu, ktorú nemôže obísť žiaden návštevník.
Chrám Kristovho Vzkriesenia v Petrohrade.
Saint Petersburg's Gilded Church of Blood and Potatoes
História Chrámu
Ľudia znalí veci vedia, že Sankt Peterburg založil v roku 1703 Peter Veľký v delte rieky Nevy. Boli to vtedy močariská, s ktorými sa pasovali inžinieri i architekti z mnohých kútov sveta. A mnohé dobré odtiaľ na sever ruského impéria priniesli. Ostatne, toto mal zrejme cár v úmysle.
Chrám Kristovho vzkriesenia predstavuje jednu z najtypickejších architektúr tohto druhu v Rusku. Sankt Peterburg je druhé najväčšie mesto Ruska. V rokoch 1712 až 1918 bol hlavným mestom ruského impéria. Na Leningrad bol premenovaný na žiadosť Petrosovietu v roku 1924, k pôvodnému názvu sa vrátil po úspešnom referende v roku 1991. Dodnes sa pokladá za kultúrne centrum celého Ruska s mnohými pamiatkami svetového kultúrneho dedičstva.
1. Kostol na pamiatku cára Alexandra II.
Kostol vznikol na pamiatku cára Alexandra II., ktorý zomrel po atentáte. Pod nohy mu hodili bombu, ktorá ho zranila a na tieto následky neskôr skonal. Jeho syn dlho smútil a rozhodol sa vzdať svojmu otcovi veľkú poctu. Vtedy prišiel s nápadom postaviť na jeho počesť obrovský chrám, ktorý by bol najkrajší v Rusku. To sa mu aj v skutočnosti podarilo, pretože už od začiatku lákal ľudí z celej krajiny, ktorí sa na neho prišli pozrieť.
Cár Alexander II.
2. Architektúra a výzdoba
Katedrála je postavená z červených tehál, ktoré boli dodatočne ozdobené farebnými maľbami. Tie mali za úlohu budovu zvýrazniť a navyše ju tak priblížili aj tradičnému ruskému folklóru. Kupoly sú zdobené kúskami zlata, vďaka čomu sa počas slnečných dní krásne jagajú.
3. Hlavný architekt
Hlavným architektom pri výstavbe chrámu bol Alfred Alexandrovič Parland, ktorý sa inšpiroval podobnou sakrálnou stavbou v Jaroslavli a taktiež s kostolom v Moskve.
4. Doba výstavby a interiér
Vybudovanie celej katedrály trvalo 24 rokov, pričom 10 rokov zabrala len príprava interiéru. V ňom sa totiž nachádza obrovská mozaika, ktorá sa rozprestiera na ploche viac ako 7000 metrov štvorcových. Steny sú ozdobené podobizňami svätcov a rôznymi výjavmi z biblie.
Detail mozaík v interiéri chrámu.
5. Otvorenie pre verejnosť
Chrám otvorili pre verejnosť v roku 1907. Čo je však zaujímavosťou, v tých časoch neslúžil na svätenie omší. Ľudia ho mohli navštíviť za symbolické vstupné a pozrieť si krásnu výzdobu. Až o desať rokov neskôr slúžil na krátky čas ako normálny kostol a stretávali sa v ňom veriaci.
6. Chrám počas komunistickej éry
Počas komunistickej éry postihli tvrdé pravidlá proti veriacim aj samotný Chrám Kristovho vzkriesenia. Budova bola zatvorená a dlho chátrala. Kvôli tomu sa poškodilo niekoľko mozáik a časť nádhernej výzdoby. Istý čas tam dokonca sídlil aj sklad zeleniny a ovocia. Vtedy ho prezývali Spasiteľ na zemiakoch.
7. Hladomor počas 2. svetovej vojny
V období 2. svetovej vojny postihol aj tento kraj hladomor. Kvôli tomu zomieralo veľa ľudí, až nemali kde skladovať mŕtvoly.
8. Rekonštrukcia a vtipy
Rekonštrukcia tejto stavby trvala až 27 rokov, čiže viac ako jej samotné postavenie. Medzi Rusmi sa preto vtedy často vtipkovalo, že dokiaľ sa urobia posledné úpravy, tak padne komunizmus. V tých časoch vôbec netušili o tom, že budú mať naozaj pravdu.
9. Náhodný objav výbušného systému
Počas rekonštrukcie objavili robotníci úplnou náhodou v jednej zo stien výbušný systém, ktorý zrejme pochádzal z čias 2. svetovej vojny. Akoby zázrakom ho za dvadsať rokov nikto nepoškodil a katedrála tak zostala celá uchovaná.
10. Otvorenie katedrály vnukom Alexandra II.
Otvorenia katedrály sa nedožil ani syn Alexandra II., ale až jeho vnuk. Napriek výmene generácii sa rodina nevzdala výstavby tejto veľkolepej pamiatky, ktorá spomínala na slávneho cára.
Petrohrad - Benátky severu
Mesto sa dnes hrdí krásnou zachovalou architektúrou a mnohí ho označujú za jedno z najkrajších na svete. S týmto tvrdením nemožno nesúhlasiť. O Sankt Peterburgu sa toho už popísalo! Roky sme sa o tom všetkom museli učiť, dnes neustále počúvame, ako to v Rusku chodí, tak čo by nás mohlo prekvapiť?
„Viete, my nie sme ako Moskovčania. Tam sa odvšadiaľ nahrnuli tisíce dravých biznismenov, čo sa teraz preháňajú v drahých autách a zaoberajú sa iba sebou a obchodmi. Piter (ako ho volajú miestni) bol vždy hrdým centrom kultúry a vzdelanosti. Veď sa pozrite na starších ľudí, s akou gráciou a dôstojnosťou sa pohybujú. Na vzdelanie a spôsoby sme si tu potrpeli odjakživa!“ uviedla nás hneď na začiatku do obrazu „ťoťa“ Ľuba z recepcie.
Väčšie, širšie, nekonečné
Dnešný Sankt Peterburg je bez preháňania klenot. Presnejšie - jeho historické centrum. Je pomerne rozľahlé a rýchlo si vás získa. Chcete sa len tak túlať jeho uličkami? Či skôr ulicami a bulvármi? Štvorprúdovým jednosmerkám či osemprúdovke na Nevskom prospekte také označenie ozaj neprináleží. No nech už sa vyberiete kamkoľvek, o čokoľvek opriete svoj zrak, všade vás tam ohromia. Lemujú ich šľachtické či meštianske „dvorce“ i dych vyrážajúce pravoslávne chrámy s pozlátenými kupolami, križujú ich či kopírujú vodné kanály. Mesto leží na takmer päťdesiatke ostrovov, pretína ho stovka riek a riečok, spájajú stovky mostov. A možno si ho poobzerať aj priamo z palúb všadeprítomných výletných lodí. Veď nie nadarmo ho označujú za Benátky severu.
Mesto je popretkávané stovkami vodných kanálov, po ktorých premávajú výletné lode.
Kanály v Petrohrade ponúkajú jedinečný pohľad na mesto.
Parádne divadlo
Popod mosty, samozrejme, neprepláva každá loď. Niektorým to skrátka nedovolia vlastné rozmery. Lenže aj na to otcovia mesta pamätali. Neskoro v noci sa zopár mostov otvára, aby sa lode s nákladom dostali hlbšie do metropoly. A že je to parádne divadlo, to asi ani netreba dodávať. Len si treba dať pozor, na ktorej strane mosta stojíte. Prechádzka spiacim mestom má síce tiež svoje čaro, čakať však dve-tri hodiny, kým sa doprava po mostoch obnoví, býva vtipné iba chvíľu :).
Pustovňa?
Mimochodom, jedna z „lodičiek“, ktorá takto vplávala do útrob mesta, bola takmer rovnako vysoká ako niekdajšie sídlo ruských cárov Zimný palác s ešte slávnejšou Ermitážou. Áno, reč je o umeleckohistorickom múzeu, ktoré vzniklo z pôvodnej súkromnej zbierky ruskej cárovnej Kataríny II. a ktoré by malo byť „v povinných cvikoch“ každého návštevníka mesta. Mohla by som sa teraz rozpisovať o mnohých úlovkoch ustanovizne, ktoré tu našli svoje miesto, pravda však je, že z viac než troch miliónov artefaktov sa ťažko vyberá. Keď prestanete nad tou krásou híkať a rezignujete na hľadanie najvýstižnejšieho prívlastku tohto prepychu a okázalosti, len sa omráčene presúvate ďalej naivne sa domnievajúc, že už vás nič nemôže prekvapiť. Len počkajte, kým vstúpite do ďalšej sály... Doteraz som ústa nezatvorila.
Vďaka zberateľskej vášni Kataríny II. majú dnes Rusi Ermitáž - jedno z najbohatších múzeí sveta.
Interiér Ermitáže.
V obkľúčení
Nevdojak vám napadne, ako to všetko, či skôr veľkú väčšinu, Rusi dokázali uchrániť nielen pred vojnovým besnením, ale aj pred chamtivosťou, cudzou i tou vlastnou. Veď za svoju nedlhú históriu mesto čelilo početným vzburám, revolúciám či dokonca blokáde, najstrašnejšej v histórii, ktorá trvala takmer 900 dní. Vtedy, na prelome rokov 1941 a 1942, bola zima jednou z najtuhších, obyvatelia mesta bojovali s chladom, hladom, nedostatočným zásobovaním. Akadémia vied vraj dokonca pracovala na vývoji špeciálnych prímesí do chleba...
Ako príbeh z iného sveta vyznieva fakt, že počas blokády začal Dmitrij Šostakovič pracovať na svojej slávnej 7. symfónii, ktorú rozhlasový orchester zahral v auguste 1942 priamo v obkľúčenom meste. Počas nácviku smrť kosila aj v radoch hudobníkov, bolo to naozaj komplikované, samotný koncert napokon vysielali v celom meste reproduktormi ako súčasť psychologickej vojny, tak aby to počul aj nepriateľ. Pred začiatkom koncertu spustilo sovietske delostrelectvo paľbu na nemecké batérie, pretože očakávali útoky na koncertnú sálu. Leningradská blokáda sa podľa najhrozivejších odhadov podpísala pod smrť takmer milióna obyvateľov, pravdy sa však už nik nedopátra.
Vo farbe medu
Bombardovanie zničilo veľkú časť mesta a z umeleckých zbierok sa navždy vytratili niektoré skvosty. Nezvestná je aj vzácna Jantárová komnata, o ktorej dodnes kolujú neuveriteľné historky a ktorú by azda mohol ukrývať náklad tajomného poľského vlaku. Ak teda neskončila v niektorej súkromnej zbierke... Ona sa vlastne nenachádzala priamo v meste, ale južnejšie, v 25 kilometrov vzdialenom Cárskom Sele či Puškine, ak chcete.
Pozornosť sa venuje nielen palácom, ale aj priľahlým parkom. Tento nájdete v Cárskom Sele.
Park v Cárskom Sele.
V Katarínskom paláci, bývalej rezidencii ruských cárov, možno od roku 2003 obdivovať jej vernú kópiu, ktorú vo významnej miere spolufinancovala nemecká strana. A túto komnatu si už Rusi strážia ako oko v hlave. Len sa opovážte vytiahnuť na ňu... fotoaparát! „Dežurné“, ktorých je tam odrazu akosi priveľa, odhalia každý podlý úmysel a už vás, zmätených lovcov vzácnych fotografií, šikujú do ďalšej miestnosti. Nuž, dobre ony vedia, po čom turistom srdiečko najviac piští!
Rozľahlé parky, honosné paláce, osviežujúce prechádzky medzi fontánami. Vyberie si každý.
Záhrady v Peterhofe.
Ruský Versailles
Hriechom by bolo opomenúť ďalší skvost - honosnú rezidenciu ruských imperátorov Petrodvorec. Rozprestiera sa na brehoch Fínskeho zálivu a ponúka možnosť nahliadnuť do života vládcov a ich rodín v spoločnosti pozlátených sôch a tryskajúcich fontán. A opäť bohatstvo, ktoré má ohromiť a veľkoleposť, ktorá má ochromiť. A hádajte čo? Funguje to! Vrelo odporúčam vybrať sa na tento výlet tzv. teplochodom, teda loďou, aké bežne premávajú medzi Bratislavou a Viedňou. Vyhnete sa tak trmácaniu po sanktpeterburských megasídliskách (teda tu býva tých 5 miliónov obyvateľov!) a užijete si dosýtosti morský vzduch, špliechajúcu vodu aj vietor vo vlasoch.
Bývalá rezidencia ruských vládcov Petrodvorec sa rozprestiera na brehu Fínskeho zálivu.
Veľká kaskáda v Petrodvorci.
Posledný odpočinok
Ale späť do mesta. Na Zajačom ostrove leží známa Petropavlovská pevnosť, založenie ktorej sa označuje aj za zrod mesta. Cár Peter Veľký tu pôvodne zamýšľal vybudovať vojenskú základňu s prístavom a skladiskami, to všetko na ochranu pred Švédmi, súčasťou pevnosti sa neskôr stal i chrám zasvätený sv. Petrovi a sv. Pavlovi. V ňom dnes svoj posledný sen sníva nejeden ruský panovník vrátane všetkých Romanovcov, aj toho posledného - Mikuláša II.
Za pozornosť stojí aj niekdajšie väzenie v jednom z bastiónov pevnosti, v ktorom za svoje postoje končili nepriatelia impéria, spomedzi mnohých spomeňme syna Petra Veľkého Alexeja, spisovateľov Fiodora Michajloviča Dostojevského či Maxima Gorkého, revolucionára Leva Davidoviča Trockého. Prominentných väzňov sa v drvivej väčšine pokúšali oslabiť, zastrašiť či zlomiť, predsa len väčšina z nich privykla inému zaobchádzaniu. Ak sa nepošťastilo, šup s nimi do vyhnanstva na Sibír.
Nie všetci vstupovali do Petropavlovskej pevnosti dobrovoľne. Roky bola obávaným väzením.
Petropavlovská pevnosť.
Zážitkový turizmus
V Sankt Peterburgu možno, samozrejme, vidieť omnoho viac, turisti ho neprestávajú vyhľadávať, pretože naozaj má čo ponúknuť. A vedia to aj domáci, odvetvie cestovného ruchu je pomerne dobre prepracované. Ak sa vám zažiada, môžete si mesto popozerať trebárs zo striech domov, aj také exkurzie sú v ponuke... Všade na dosah sú reštaurácie s chutným jedlom, kaviarničky, kde nájdete pokoj, ubytovanie, z ktorého si vyberie každý, či obchody so suvenírmi, záleží len na vás, koľko peria chcete pustiť. Fabergého vajcia, jantárové šperky, pohľadnice, matriošky od výmyslu sveta... A neverili by ste, kam všade dokážu vtesnať podobizeň Vladimira Putina! To bolo na celom výlete... najdesivejšie!
Detail mozaík v Chráme Kristovho Vzkriesenia.
Verili by ste, že toto všetko sú mozaiky? Chrám Kristovho vzkriesenia postavili na mieste atentátu na imperátora Alexandra II.
Záver
Petrohrad je naozaj úžasné mesto. Jedno z najkrajších miest na svete, označované aj ako Benátky severu. Roky sme sa o tom všetkom museli učiť, dnes neustále počúvame, ako to v Rusku chodí, tak čo by nás mohlo prekvapiť? Mesto sa dnes hrdí krásnou zachovalou architektúrou a mnohí ho označujú za jedno z najkrajších na svete. S týmto tvrdením nemožno nesúhlasiť. O Sankt Peterburgu sa toho už popísalo!
tags: #chram #kristovho #vzkriesenia #peterburg #omalovanka