Príbeh moskovského Chrámu Krista Spasiteľa je zrkadlom ruskej ideológie, píše Josef Mlejnek jr. Chrám Krista Spasiteľa v Moskve bol postavený ako prejav vďačnosti Bohu za jeho podporu v Rusko - Francúzskej vojne, ktorá bola v roku 1812. Na počiatku bol dekrét imperátora Alexandra I. z 25. decembra 1812. V tento deň opustila Rusko noha posledného zo 600-tisíc vojakov dobyvačnej Napoleonovej armády. Chrám mal byť vyjadrením „vďaky zázračnej Prozreteľnosti, ktorá zachránila Rusko“.
Medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky Moskvy patrí aj Chrám Krista Spasiteľa. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a architektúru:
Samotnej stavbe chrámu predchádzali dva konkurzy, kde predložili svoje projekty mnohí významní ruskí architekti: D. Kvarnegi, A. Voronichin, A. Melnikov, K. Ton, I. Tamanskij. 10. apríla 1832 cár Nikolaj I. odsúhlasil projekt Konstantina Andrejeviča Tona. Sám cár ukázal miesto pre stavbu, na brehu rieky Moskvy nedaľeko od Kremľa. Na vybranom mieste už boli Alexejevskij kláštor a kostol Všetkých svätých, ktoré boli zbúrané a postavené na nových miestach. V roku 1837 zostavil špeciálnu komisiu pre vybudovanie chrámu. 10. septembra 1839 bol slávnostne vsadený základný kameň. Chrám Krista Spasiteľa stavali skoro 44 rokov.
V roku 1841 bol dostavaný základ a prízemie a v tom istom roku bola završená aj klemba hlavnej kupoly. O tri roky neskôr boli ukončené práce vonkajšieho obloženia, a začali montovanie kovovej strechy a kupol. Veľká kupola bola dokončená v roku 1849. V roku 1860 boli rozobrané lešenia a chrám sa po prvýkrát ukázal moskovským obyvateľom v plnej kráse. K roku 1881 boli skončené práce na nábreží rieky a na námestí vedľa chrámu, bolo postavené pouličné osvetlenie. V tom čase sa ukončili aj práce vnútorného vymaľovania chrámu.
Na tvorení chrámu podľa Tonovho projektu pracovali najlepší architekti, stavitelia a maliari tej doby. Unikátne maľby boli urobené maliarmi Ruskej akadémie umení: V. Surikovym, barónom T. Neffom, G. Semiradskim, I. Kramskim, V. Verešaginym. Autormi fasádnych sôch boli: barón B. Klodt, N. Ramazanov, A. Loganovskij. Chrámové brány boli odliate podľa modelov grófa F. Tolstogo.
Chrám Krista Spasiteľa bol sprojektovaný podľa vzorov staroruského kostola, monumentálneho a pritom tradičného - päťkupolového a štvorstĺpového. Architekt Ton dodal ešte jednú špeciálnosť, otvorenú galériu ktorá obopína základný objem chrámu. Chrám má pôdorys rovnoramenného kríža, s rovnakými fasádami. Fasády sa rozdeľujú len tématickými skupinami sôch. Všetkú prácu pre výber námetov sochových kompozícií na fasádach, maľby interiérov a výber nádpisov, viedli moskovskí biskupi.
Mnohofigúrne sochové kompozície mali témy hrdinstva ruských vojakov a národa. Celkovo pre fasády chrámu bolo urobených 60 haut-reliéfov, z nich 8 mnohofigúrnych, 40 jednofigúrnych pre boky okien a vchodov a 12 ikon vo vrchnej časti fasád. Väčšia časť práce bola urobená sochárom Loganovskim. Sochy vynikali reálnosťou tvári a odevov.
Chrámové brány boli ozdobené sochami a bohatou ornamentálnou dekoráciou. Základnou témou bronzových bránových sôch boli ruskí svätci a nebeskí patróni cárskej rodiny.
Základným elementom, ktorý určoval kompozíciu interiéru bol podkupolový priestor. Prvenstvo podkupolného priestoru bolo zdôraznené nielen centrálnou polohou, ale aj výškou. V chráme bol použitý obvôdový princíp umiestnenia ikon, tradičný pre drevené ruské kostoly. Dolné časti stien boli pokryté mramorom. Výsledkom namáhavých prác architektov, maliarov a staviteľou bol veľkolepý, bohatý a slávnostný interiér.
V chrámovej maľbe bolo po dlhom čase použité zlaté pozadie s mnohofarebnými ornamentmi, ktoré sa opäť stalo veľmi populárnym. Návštevníkom chrámu sa naskytol grandiózny a veľkolepý pohľad. Priamo po osi hlavného vchodu vo východnej časti chrámu bol umiestnený unikátny ikonostas v podobe bielomramorovej osemhrannej káplnky. Výška ikonostasu bola 26,6 metra.
V hlavnej kupole bola umiestnená maľba zobrazujúca Boha Otca, ktorý požehnáva oboma rukami, so Synom sediacim v Jeho lone, nad ktorým sa vznáša Duch Svätý v podobe holubice. Na osvetlenie chrámu používali vo sviatky 148 sviečok umiestnených do troch radov. V chráme boli okrem hlavného oltára aj dva bočné. Južný bol zasvätený svätému Mikulášovi a severný svätému Alexandrovi Nevskému - patrónovi troch ruských cárov.
26. mája 1883 v deň Nanebovsúpenia Pána, chrám bol slávnostne konsekrovaný. Na jar roku 1912 bol vedľa chrámu umiestnený pomník cárovi Alexandrovi III., to bola práca profesora architektúry A. Pomeranceva a sochára A. Opekušina. Pomník jestvoval len 6 rokov a bol zbúraný v roku 1918.
15. augusta 1917 v časoch pre Rusko nepokojných v chráme Krista Spasiteľa bola otvorená synoda ruskej pravoslávnej Cirkvi, na ktorej bol po dvestoročnej prestávky zvolený ruský patriarcha Tichon. V atmosfére antináboženskej hystérie sa sovietské vedenie rozhodlo zbúrať chrám Krista Spasiteľa a na jeho mieste postaviť pompézny „Palác Sovietov.“ Návrh postaviť „nový palác robotníkov a roľníkov“ na mieste „paláca bankérov, popov a cárov“ dal S. Kirov v roku 1922. V roku 1924 zomrel Lenin a vznikla potreba zvečniť jeho meno. 5. decembra 1931 hlavný chrám Ruska bol barbarský vyhodený do vzduchu. Mrámorom z chrámu ozdobili stanice metra, časť mramorových platní rozdrobili a posypali chodníky v moskovských parkoch a druhá časť bola použitá pri stavbe nových budov.
Otvorenie Paláca Sovietov sa malo uskutočniť v roku 1933, ale na odstránenie ruín chrámu po výbuchu bolo potrebných ešte 18 mesiacov. Stavba Paláca Sovietov v skutočnosti začala až v roku 1937, ale kvôli druhej svetovej vojne nikdy nebola dokončená. V roku 1958 na mieste chrámu bola postavená otvorená plaváreň „Moskva.“ V roku 1994 sa začali práce na novej stavbe chrámu Krista Spasiteľa. Vďaka modernej technike a moderným stavebným materiálom sa podarilo nanovo postaviť chrám k veľkému jubileu v roku 2000. Moskovský patriarcha Alexej II.
Moskva je 12-miliónový "štát v štáte", plný fascinujúcej architektúry, svedčiacej o unikátnej histórii Moskvy, ale aj dynamickej súčasnosti ruského medveďa. Metropola sa nachádza uprostred európskej časti Ruska, medzi riekami Oka a Volga, a prvá zmienka o nej ako o meste pochádza z 12. storočia. Meno má rovnaké ako rieka, pretekajúca mestom a pôvodne vraj znamená ´mokré, blatisté miesto´ alebo ´močarisko´. Postupne sa Moskva stala sídlom samostatného kniežatstva, v 16. storočí tu vládol Ivan Hrozný, ktorý tu dal vybudovať množstvo chrámov. Moskva dnes - to je prelínanie slávnej histórie s ultra-modernou výstavbou. Ak ste tu ešte neboli, pripravte sa, že návšteva Moskvy vás nenechá chladnými ani ľahostajnými. Môžete si o nej myslieť čokoľvek, no určite vami nejako zatrasie a nechá silné dojmy na celý život.
Chrám Krista Spasiteľa v Moskve
Stál na strategickom mieste a vyčnieval svojimi blýskavými strechami predsa len až príliš drzo. Stalina to inšpirovalo. Rozhodol sa na tomto mieste postaviť Palác sovietov. Grandiózna stavba vysoká 400 metrov mala byť najvyššia na svete - o osem metrov vyššia než Empire State Building. Vojvodiť jej mala 100-metrová socha Lenina - väčšia než Socha slobody. A červené reflektory v obrovských Leninových očiach by ukazovali proletárom cestu vpred, do krajšej budúcnosti…
Presne na poludnie 5. decembra 1931 sa namiesto hlaholu zvonov ozvala mohutná detonácia. Pýchu pravoslávnej cirkvi zničili zvnútra náložou. Ikonostas posiaty drahokamami daroval jeden zo sovietskych predákov Mikojan v 30. rokoch manželke amerického prezidenta Eleanor Rooseveltovej a tá ho odovzdala Vatikánu.
Až v 90. rokoch sa zistilo, kam zmizli mramorové platne s menami padlých vo vojne s Napoleonom - urobili z nich nové schody do Treťjakovskej galérie. Stalinov šialený plán nakoniec zostal na polceste. Ukázalo sa, že podložie riečneho brehu je príliš nepevné na to, aby udržalo takú mohutnú stavbu. Potom vypukla druhá svetová vojna a Stalin už mal až do smrti iné starosti.
Moskovčanom zostala na pamiatku obrovská prázdna diera. Zmenil to až Nikita Chruščov. Miesto sovietskej Empire State Building nechal na mieste Chrámu Krista Spasiteľa postaviť najväčší vyhrievaný bazén pod šírym nebom v ZSSR. Fungoval až do roku 1993. Po páde komunizmu v Rusku sa začali učebnice dejepisu písať odznova. Nastala éra horúčkovitej obnovy koreňov a tradícií ruského národa.
Obnova Chrámu Krista Spasiteľa bola súčasťou novej veľkoruskej politiky, ktorú viedol Boris Jeľcin a starosta Moskvy Jurij Lužkov. Chrám postavili za jediný rok znova a v pôvodnej podobe - i napriek kritickým hlasom, že schudobnené Rusko potrebuje peniaze na úplne iné veci.
Nový Chrám Krista Spasiteľa stál údajne takmer 500 miliónov amerických dolárov. Z veľkej väčšiny malo ísť o dary veriacich a sponzorov, i zahraničných - napríklad argentínsky prezident Carlos Menem, doma väznený pre podozrenie z nelegálneho obchodu so zbraňami, prispel sumou 50-tisíc dolárov. Stavbu dokončili v roku 1997 a vysvätili vlani. Hlasy, podľa ktorých išlo o veľkú práčku peňazí, medzičasom utíchli.
Ruské pravoslávne chrámy nie sú len svätostánok pre veriacich, ale majú aj úplne inú funkciu - sú symbolom ruského imperializmu, manifestáciou moci.
Začiatkom deväťdesiatych rokov Moskovčania zozbierali peniaze v zbierke na znovupostavenie Chrámu Krista Spasiteľa. A tak po šesťdesiatich rokoch bolo z okien Domu na nábreží na Serafimovičovej č. 2 opäť vidieť nielen Kremeľ, ale i Chrám. Bola v tom veľká symbolika. Niekdajším obyvateľom Domu na nábreží sa nepodarilo zničiť kresťanstvo. Násilie, ktoré páchali, nesplnilo svoj účel. Pravoslávna cirkev vstala z mŕtvych ako Kristus Spasiteľ.
Mohutná štvorhranná stavba z bieleho mramoru bola jednou z dominánt Moskvy. Zmienku o nej možno nájsť v románe Borisa Pasternaka Doktor Živago - hlavná postava sa po vojnových útrapách vracia do Moskvy a prvým pozdravom milého mesta sú zlaté kupoly Chrámu Krista Spasiteľa.
„Je to jedovatý hríb na tvári Moskvy,“ písala o ňom sovietska tlač. Kostol na pamiatku víťazstva nad Napoleonom stavali a zdobili viac než 40 rokov, aby ho Stalin zničil za jediný deň - 5.
Ešte i dnes sa ozývajú hlasy, že veľkolepá neobyzantská budova s krížovým pôdorysom je skôr gýčom než architektonickým skvostom. Osud, ktorý ju po necelom polstoročí od vysvätenia postihol, však posunul problém do celkom inej roviny.
Po boľševickom prevrate usporiadali noví vládcovia trestnú výpravu proti pravoslávnej cirkvi. Mnohé kostoly zrušili a urobili v nich sklady, knižnice a múzeá. Máloktorý však hneď zbúrali. Chrám Krista Spasiteľa bol skúšobným kameňom.
Chronológia Chrámu Krista Spasiteľa
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1812 | Dekrét imperátora Alexandra I. o výstavbe chrámu na počesť víťazstva nad Napoleonom. |
| 1832 | Cár Nikolaj I. odsúhlasil projekt Konstantina Andrejeviča Tona. |
| 1839 | Slávnostne vsadený základný kameň. |
| 1883 | Slávnostná konsekrácia chrámu. |
| 1931 | Chrám bol zbúraný na príkaz sovietskeho vedenia. |
| 1958 | Na mieste chrámu bola postavená otvorená plaváreň „Moskva“. |
| 2000 | Nanovo postavený chrám bol slávnostne otvorený. |
Ďalšie významné miesta v Moskve
Pri návšteve Moskvy by ste nemali vynechať ani ďalšie dôležité pamiatky:
- Červené námestie: Najznámejšie námestie v Moskve s Kremeľom, Chrámom Vasilija Blaženého a Leninovym mauzóleom.
- Kremeľ: Historická pevnosť a sídlo ruskej vlády s katedrálami a palácmi.
- Chrám Vasilija Blaženého: Ikonický chrám s farebnými kupolami na Červenom námestí.
- GUM: Luxusný obchodný dom na Červenom námestí.
- Moskovské metro: Známé pre svoju krásnu architektúru a umeleckú výzdobu staníc.
- Múzeum kozmonautiky: Múzeum venované histórii ruského vesmírneho programu.
Červené námestie s Chrámom Vasilija Blaženého