Som rád, že pochádzam z kresťanskej rodiny, avšak ako každý mladý človek som nejakým spôsobom odbočil od svojej cesty a vydal sa cestou bežných mladých ľudí, ktorí nepoznajú Boha. Síce som vedel, že existuje, ale nemal som s ním vybudovaný vzťah.
Manželka Lenka sa obrátila na jednej kresťanskej víkendovke. Po príchode domov chcela, aby som aj ja spoznal Boha hlbšie. U mňa bol obrátenie proces. Svoju úlohu v ňom zohrali prednášky, kresťanské knihy, osobná modlitba, Biblia, svätá omša, svätá spoveď, a tiež osobné príklady zrelých kresťanských mužov. Časom som si viac a viac uvedomoval Božiu lásku, štedrosť, veľkosť, dobrosrdečnosť, a tak som zatúžil spoznať Boha viac, nasledovať a robiť niečo pre Neho. Takto to všetko začalo.
S manželkou Lenkou ste manželmi vyše 5 rokov. Vnímam, že je veľmi dôležité, aby bol otec doma s rodinou a hlavne duchovne prítomný! Koľko lásky rozdáš, toľko ti jej deti a manželka vrátia. Pretože toho času nie je vždy toľko, koľko by som chcel, tak som sa rozhodol viacerým veciam nevenovať natoľko, ako keď Esterka bola ešte len v brušku. Dnes ten čas radšej venujem či už veciam okolo domácnosti alebo priamo dievčatám.
Muž má byť hlavou rodiny. Má byť ten, ktorý sa o ňu postará, aby sa rodina cítila v bezpečí. Aké sú podľa teba podmienky, ktoré by mal muž pre svoju rodinu zabezpečiť? Muž by mal v prvom rade úprimne milovať svoju rodinu, snažiť sa s ňou tráviť čo najviac plnohodnotného času a vedieť ju viesť ku Kristovi. Čím viac muž rodinu miluje, tým má v sebe väčšiu motiváciu sa o ňu postarať najlepšie, ako vie.
Hlavne by ten chlap nemal byť pasívny, vyhovárať sa, klamať, sťažovať sa…Všetci si myslia, že muž by mal domov doniesť čo najviac peňazí, "postaviť dom a zasadiť strom", ale to je všetko nanič, ak o rodinu nemá reálny záujem. Samozrejme, platí to aj opačne.
Identita a spiritualita muža
Častokrát sa pojmy identita a spiritualita muža zamieňajú. Je možné tieto pojmy správne rozlíšiť a ako by sme ich mali mať v sebe definované? V mnohých týchto úvahách čerpám od otca Juraja Sedláčka.
Identita muža je úzko spojená s maskulinitou, a tá sa nedá nikde naštudovať, dá sa len preniesť z muža na muža. Ide o konkrétne hodnoty, ktoré každý chlap nazbieral počas svojho života z prostredia, kde vyrastal. Keď sa narodí chlapec, potrebuje mať pri sebe otca alebo jednoducho mužský vzor, ktorý mu tú mužnosť môže priniesť, nakoľko je od narodenia najmä pri matke.
Spiritualita je zas aplikácia viery a princípov duchovného života na ceste každého muža. Nedá sa úplne separovať od jeho identity. Počas života sa vyvíja a dozrieva. Ako riziko v rámci mužskej spirituality vidím orientáciu na podaný výkon. Mužskú spiritualitu taktiež môžeme vnímať ako spôsob komunikácie s Bohom spôsobmi, ktoré sú pre daného muža najbližšie. Či už ide o modlitbu chvál, krížovú cestu, čítanie sv. Písma, modlitbu ruženca, adoráciu, sv.
V dnešnej dobe sa stretávame s krízou otcovstva. Mnohé deti žijú v rodinách, kde otcovia chýbajú. Aký by mal byť muž, ktorý si chce založiť rodinu? Ten, kto sa stretáva s múdrymi, zmúdrie. Preto je tak dôležité chlapské spoločenstvo zrelých mužov, ktorí sa navzájom povzbudzujú a vzájomne si pomáhajú prekonávať jednotlivé prekážky ich osobnými skúsenosťami.
Muž by mal by vedieť, čo znamená rodina. Mal by byť ochotný, odvážny a obetavý. Mnohí, aj veriaci, muži sa utiekajú k rôznym veciam, len aby nemuseli byť doma a riešiť deti a domácnosť. Aj tu je vhodné poznať svoje vlastné hranice. My muži potrebujeme čas aj na oddych a psychohygienu. Preto je dôležité, aby si vzájomne vypomáhali.
Aby aj matky mali čas pre seba a svoje hobby, a tak isto aj muž by mal vedieť vypnúť, napríklad pri športe, stretnutí s priateľmi alebo pri jeho koníčkoch. Stretol si sa s tým, že tvoja mužská spiritualita začala upadať alebo stagnovať? Zmena. Ak v posilke budeš stále zdvíhať tie isté váhy a budeš mať stále len tie isté cviky a počet opakovaní, tak budeš stagnovať. Preto ak som niekedy pociťoval akúkoľvek stagnáciu, tak som zmenil svoj vtedajší spôsob žitia.
Začal som sa viac modliť, zmenil som aj miesto modlitby. Čítal som si kresťanskú literatúru, rozprával som sa o tom zo zrelšími mužmi a pýtal sa na ich radu. Išiel som na sv. spoveď a sv. omšu do iných miest, ako som mal zaužívané. Aké má podľa teba miesto manželka pri rozvoji mužskej spirituality svojho manžela? Veľmi veľké! Pre mňa osobne už len v tom, že ma akceptuje a podporuje v tých projektoch, ktoré robím. Je to z jej strany veľká obeta a zvlášť teraz, keď máme dcérku.
Okrem toho je manželka pre mňa vždy tou najlepšou spätnou väzbou a ja som jej vďačný za jej úplnú úprimnosť ku mne. Hoci sme manželia vyše 5 rokov, tak sa pre mňa neprestáva upravovať, pekne obliekať (hoci to od nej nevyžadujem), stará sa o našu dcérku, duchovne sa buduje a celkovo tá jej ženskosť je pre mňa motivujúca, aby som aj ja na sebe pracoval a robil ju šťastnou. Z hľadiska identity a spirituality muža, čo by si mala všímať žena pri výbere svojho budúceho manžela? V dnešnej dobe je niekedy veľmi náročné mať vzťah a hlavne v kresťanských kruhoch…
Každý má vysoké nároky a vysoké očakávania. Ženy túžia, aby muž viedol chvály a vedel Bibliu pomaly odzadu. Chlapi snívajú, aby žena pred nimi v živote nemala žiadneho chalana, aby bola krásna aj bez make-upu atď. Keď som Lenku prvýkrát stretol, nebol som hlboko veriaci. Modlil som sa k Bohu, aby mi dal silu a vytrvalosť získať si jej srdce. Keď sme boli ešte len priatelia a videl som, akých svalnatých fešných junákov má za kamarátov a ako si s nimi rozumie, tak ma išlo vždy roztrhať. V hlave som sa porovnával a myslel si, že na tých mužov nemám.
Dôležité je, je aby žena svojho budúceho manžela poznala a vedela aký je, keď je s partiou alebo keď je sám. Aký je, keď je hladný /nervózny /unavený. Mala by poznať jeho priority, všímať si ako sa správa ku svojej matke alebo sestre, aký má vzťah s otcom, ale aj s Bohom. Aký používa slovník pred ňou a pred inými ľuďmi. Napadá mi jeden známy citát: „Chlapcami sa rodíme, mužmi sa stávame“.
Kedy si si uvedomil, že si sa stal mužom, resp. čo je podľa teba tou deliacou líniou, keď sa chlapec stáva mužom? Nebolo to nejakým "wow" efektom. Ide skôr o to, že som zmenil postupne svoj život, postoje, názory… Začal som vnímať túžbu po rodine, starať sa o ňu a túžil som si budovať aj duchovnú a osobnostnú stránku. Uvedomil som si váhu svojich slov a aj následky svojich činov. Prestal som robiť veci, ktoré ma vzďaľovali od Boha alebo ktorými som strácal čas. Začal som rozumnejšie hospodáriť s peniazmi. Začal som sa stretávať s mužmi staršími ako ja, ktorí ma duchovne a osobnostne budovali a stále budujú.
Si spoluzakladateľ a spoluorganizátor projektu Chlapské víkendovky. Na jednom kresťanskom stretku sme sa pokúšali vytvoriť spoločenstvo a pravidelne sme volali našich priateľov, aby sa ho zúčastnili. A na jedno takéto stretnutie prišiel aj Pali Meliš a Jožko Matuščin. Keď sme my, chlapi, ostali na chvíľku sami, za ten krátky čas sme stihli prebrať veci ako čistota vo vzťahu, financie, práca, vzťahy… Po týchto debatách sme sa zhodli, že nám všetkým dobre padol takýto chlapský čas.
Dostali sme odporučenie na otca Juraja Sedláčka, ktorý sa tiež venuje mužskej identite. Zavolali sme mu, stretli sme sa a on súhlasil, že nám pomôže. Naša celková vízia ho oslovila a po prvej víkendovke s nami ostal a je takou duchovnou autoritou tohto projektu. Víziou projektu je mať na Slovensku charakterných mužov, obetavých otcov a mužov, ktorí majú vybudovaný vzťah s Kristom.
Pánove pozvania 07 - "Poď za mnou Šimon!" (Ev. Jána 21)
Dosiahnutie vízie
Je možné po víkendovom stretnutí dosiahnuť túto víziu alebo je to dlhodobý proces? Ide o dlhodobý proces. Naše víkendovky sú takým štartérom do tohto procesu. Chceme im na základe troch mužských pilierov - modlitba, práca a vzor, ukázať, že v tom, čo prežívajú, nie sú sami. Chceme im pomôcť duchovne aj osobnostne rásť. Mávame prednášky a rozprávame sa o mnohých témach, pracujeme fyzicky a celkovo vo všetkých častiach programu sa snažíme ísť viac do hĺbky a zameriavať ich na Krista (pretože on je najlepším vzorom pre muža), aby vedeli, že vo všetkom čo prežívajú je on s nimi.
Každý chlap si odnáša po víkendovke nové zistenia, myšlienky, rady a tipy ako ďalej... Často sa môžeme pristihnúť pri porovnávaní s generáciou našich otcov či dedov. Ty si mužom, manželom a otcom, ktorý žije v 21. storočí. Odkázal by som, aby boli sami sebou a hlavne aby boli odvážni. To, čo oddeľuje častokrát muža od chlapca je rozumná odvaha. Nebojte sa prijať zodpovednosť.
Nebojte sa milovať a ukázať svojej polovičke, že si ju vážite, ctíte a ľúbite. Nehrajte sa na niekoho, kto nie ste. Buďte mužmi, akými ste vždy chceli byť. Buďte mužmi, ktorí sú múdri, silní, ktorí chcú byť duchovní vodcovia a ktorí túžia robiť Bohu radosť. Musíme byť naplnený Božou víziou, ktorá sa chce rozdávať, slúžiť druhým.
Prednedávnom sa mi dostala do rúk kniha Mužský strach od otca Juraja Sedláčka. Čo ťa najviac oslovilo pri jej čítaní? Nielen Mužský strach, ale napríklad aj Otcovské rany je veľmi kvalitná a silná kniha. Z oboch kníh (a to nie sú jeho jediné knihy) som veľakrát čerpal a ich obsah je veľmi prínosný ako pre muža, tak i pre ženu. Nájdu si v nich niečo slobodní, zosobášení, rodičia aj rozvedení. Ďakujem mu za to, že je aj v tíme Chlapských víkendoviek a modlím sa za neho, aby aj naďalej pokračoval v tejto práci, lebo dobrý strom rodí dobre ovocie.
Manželstvo a viera
Manželstvo je povolaním k jednote, láske, odovzdávaniu života… a k svätosti. Ak si vezmete za manžela/manželku niekoho, kto s vami vieru nezdieľa a nie je pokrstený, neoddeliteľnou súčasťou vášho manželstva budú ďalšie kríže, ktoré by ste inak niesť nemuseli. Vziať si neveriaceho partnera je veľké riziko. Sv. Pavol v 2. liste Korinťanom pred manželstvom s neveriacimi varuje (2 Kor 6, 14). Cirkev v minulosti uzatvorenie manželstva s neveriacim zakazovala z obáv zo straty viery a nemožnosti zabezpečiť katolícku výchovu detí.
Aj keď od biskupa povolenie získate (v tom nebýva problém) a manželstvo uzavriete v kostole, váš zväzok nebude sviatostný. Rozdielnosť vo vyznaní a zapájaní sa do náboženského života (napr. keď jeden z manželov do kostola chodí, druhý však už nie) je preukázateľne faktorom, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť konfliktov v manželstve a môže v budúcnosti viesť k menšej stabilite a spokojnosti v manželstve. Svoju vieru môžete prežívať súkromne, ale ak váš partner nechápe manželstvo ako Božie volanie, ako spoločnú cestu k svätosti, potom je nemožné žiť manželskú spiritualitu naplno.
Váš manželský partner sa nikdy nebude modliť s vami a za vás. Nikdy s vami nepristúpi k Eucharistii, nebude môcť nájsť odpustenie vo sviatosti zmierenia. Ak chýba jednota manželov vo viere, je taktiež veľmi pravdepodobné, že z vašich detí nevyrastú veriaci kresťania. Ako sa môžete modliť spoločne ako rodina? Ako môžete ako rodičia svoje deti spoločne požehnávať? Nemožno vylúčiť, že sa stane zázrak a váš manžel vďaka vašej trpezlivosti a láske, vďaka Božej milosti, nájde vieru. Častejšie to však, žiaľ, býva naopak.
Možno bude váš manžel rešpektovať vaše odlišné morálne hodnoty vo všetkom. Takéto prípady poznáme, ale sú zriedkavé. Častejšia je situácia rozličných morálnych kompromisov. Tie sa týkajú napr. predmanželskej čistoty (neveriaci partner má tendenciu posúvať hranice telesnej intimity a tlačiť vás k predmanželskému sexu), manželskej čistoty (týka sa to napr. používania antikoncepcie - kondómu a i.), prípadnej neplodnosti (neveriaci partner môže vyvíjať tlak, aby ste podstúpili umelé oplodnenie), alebo prenatálnej diagnostiky postihnutého dieťaťa (neveriaci partner - muž - môže ženu v takejto situácii opustiť alebo presviedčať, aby išla na potrat).
Ale to sa vzťahuje aj na mnoho ďalších oblastí, napr.: Pôjdeme počas dovolenky v nedeľu do kostola, ak by sme kvôli tomu museli zrušiť časť programu? Ako deťom zaistíme náboženskú výchovu? Dáme ich na cirkevnú školu? Budeme ich posielať na náboženstvo, ak by to znamenalo ich tam zakaždým doviezť, alebo dáme prednosť iným krúžkom? Určite by sme našli niekoľko ďalších dôvodov.
„V mnohých krajinách sa veľmi často vyskytujú prípady miešaného manželstva (medzi katolíkom a pokrsteným nekatolíkom). Táto skutočnosť vyžaduje osobitnú pozornosť manželov a duchovných pastierov. Rozdielnosť vierovyznania medzi manželmi nie je pre manželstvo neprekonateľnou prekážkou, ak sa im podarí dať dovedna to, čo každý z nich dostal vo svojom spoločenstve, a naučiť sa jeden od druhého spôsob, ako každý z nich žije svoju vernosť Kristovi. Neslobodno však podceňovať ani ťažkosti miešaných manželstiev. Vyplývajú z toho, že odlúčenie kresťanov ešte nie je prekonané. Manželia sa vystavujú nebezpečenstvu, že budú pociťovať drámu rozdelenia kresťanov v samom lone svojej rodiny. Rozdielnosť kultu môže tieto ťažkosti ešte zväčšiť. Rozdielnosti týkajúce sa viery, samo chápanie manželstva, ale aj odlišné náboženské mentality môžu byť v manželstve zdrojom napätí najmä pri výchove detí. Vtedy sa môže vynoriť pokušenie náboženskej ľahostajnosti.
Podľa práva platného v Latinskej cirkvi miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti. V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky. V manželstvách s rozdielnosťou kultu má katolícky manželský partner osobitnú úlohu: „Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena sa posväcuje v bratovi“ (1Kor 7,14). Pre kresťanského manželského partnera a pre Cirkev je to veľká radosť, ak toto „posväcovanie“ vedie k slobodnému obráteniu druhého manželského partnera na kresťanskú vieru.
Duchovné prežívanie vo vzťahu
Do našej poradne nám prišla otázka od veriaceho páru, ktorých trápi otázka duchovného prežívania v ich vzťahu. Najprv to tak robili spoločne, ale potomto prestalo. Pre ňu je duchovná stránka veľmi dôležitá vo vzťahu, z jeho strany je to však skôr o veľkej obete. Na túto otázku hľadal odpoveď katolícky kňaz o. A veľmi ma trápi, že sme ako veriaci pár spolu a jeden za druhého sa nemodlíme, nečítame Bibliu a kresťanskú literatúru, nechodíme spolu na kresťanské akcie, na omšu atď. Na začiatku vzťahu sme to všetko robili, ale väčšinou som prichádzala s nápadmi ako prvá ja. Potom už mi hovoril, že nemá energiu, nemá čas na tieto kresťanské aktivity. Pre mňa je duchovná stránka veľmi dôležitá, naplno prežívam vieru ako sa len dá. A tie veci spájané s láskou k blížnemu. Jednoducho povedané asi ma nemá rád, keďže sa nevenuje týmto oblasťam v našom vzťahu. Čo mám robiť?
Odpovedá katolícky kňaz o. Vďaka za zdieľanie tvojich obáv o vzťahu. Môžeme sa nad tým spoločne zamyslieť. Asi taká úplne prvá myšlienka, čo mi napadla, keď som si čítal tvoje zdieľanie, bola, že všetko musí začať od nás samotných. Vysvetlím ti to. „Jeden za druhého sa nemodlíme“ sa môže maximálne zmeniť na „on sa za mňa nemodlí“, a to hneď ako sa budeš za neho pravidelne modliť ty. Podľa mňa je ale nepredstaviteľné, že by sa on za teba nemodlil, hoci ti to vôbec nemusí povedať. Mužská modlitba má možno iné formy a iné vyjadrenia, ale existuje. Zdá sa, že si to celé vsadila na „kresťanský vzťah podľa svojich predstáv“ a si schopná obetovať aj priateľa, ak to tak nebude. To ale nevyzerá byť celkom správny postoj. Ide ti o neho samotného, alebo hľadáš len zbožného princa po svojom boku? Iba to prvé sa volá láska...
Je úplne jasné, že jeho reakcia je odstup. Je to prirodzená reakcia nás mužov, keď sa necítime komfortne a keď je na nás vyvíjaný tlak. Ak nezmeníš postoj pretláčania duchovných vecí za každú cenu, tak o priateľstvo veľmi rýchlo prídeš. Rozprávanie sa o hlbokých veciach nemožno vynútiť, no možno k nemu povzbudiť tým, že my sami zdieľame hlboké veci s tým druhým. Musíme ich ale zdieľať nezištne, bez toho, aby sa druhý cítil povinný zdieľať aj on. Je veľmi dobré, že vo svojom vzťahu kladieš dôraz na duchovnú stránku. Znamená to, že samotný Boh je pre teba dôležitý. No nezabúdaj na tú ľudskú. Bez prirodzenosti nie je možná žiadna forma duchovného života. Váš vzťah nemôže začať od duchovnosti, ale od prirodzenosti. Viete spolu komunikovať? Cítite sa spolu dobre? Veríte jeden druhému? V tomto období by som nevsadil na rozvíjanie duchovnej stránky, ale na rozvíjanie tej ľudskej. Dávaj priateľovi slobodu, zaujímaj sa o to, čo zaujíma jeho, rozvíjaj komunikáciu s ním začínajúc od seba a modli sa za neho ty sama. Buď mu svetlom hlbokého kresťanského života, vďaka ktorému dostane túžbu po živote s Bohom aj on.
Kresťanská literatúra pre mužov
Existuje mnoho kníh, ktoré sa venujú téme mužskej spirituality a identity. Medzi ne patria napríklad:
- 30-dňová cesta bojovníka od Peter Lipták
- Moc manželových modlitieb od Stormie Omartian
- Divoký v srdci od John Eldredge
- Byť mužom ako svätý Jozef od Mária Vicenová
- Päť jazykov lásky pre muža od Gary Chapman a Randy Southern
- Novéna k svätému Jozefovi od Josef Hrdlička
- Muži, milujte svoje manželky od Richard Vašečka
- Zabíjanie levov od John Eldredge a Sam Eldredge
- Stať sa kráľom od Morgan Snyder
- Identita muža od Milan Neveďal (E-kniha)
- Muž podle Božího srdce od R. Kent Hughes
- Záchrana mužskej nábožnosti od Francois de Joseph
- Modlitebná knižka katolíckeho muža
- Milovať a ctiť - Chcem byť chlap od Richard Vašečka
tags: #muzska #cistota #krestansky #clanom