Obec Belá-Dulice leží približne päť kilometrov juhovýchodne od Martina. Pre symboliku obce je významný tunajší ranogotický kostol. Kostolík stojí vo voľne prístupnom opevnenom areáli pri cintoríne na vyvýšenine na západnom okraji dediny. Priamo k nemu vedie asfaltová cesta.
Najstaršou dochovanou stavbou v obci je "Katolícky kostol Najsvätejšieho tela Kristovho" v Belej z 13. storočia. Od 1.2.1994 administratívne patrí do farnosti Turčiansky Peter. V jeho vnútri možno zhliadnúť množstvo vzácností - "Krížovú cestu", či "neskorogotický zvon z roku 1507".
Postavili ho už na konci 13. storočia a zasvätili Božiemu Telu. Sviatok Božieho Tela v podobe veľkonočného baránka je ako symbol obce vyrytý do obecného pečatidla, ktoré vzniklo už v 16. storočí.
Obecná pečať má okrúhly tvar, uprostred s erbom obce s kruhopisom (Obec Belá-Dulice). Obecný erb dnes už zlúčených obcí vychádza zo symbolu Baránka z pečate Belej zo 16. storočia a postavy rytiera, ktorá sa nachádza v pečati Dulíc z 19. storočia. Erb Belej-Dulíc je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod číslom B - 109/ 1998. Návrh vypracoval Jozef NOVÁK, výtvarne ho stvárnil Ladislav ČISARÍK.
Obecná vlajka sa skladá z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách - zlatej (1/7), bielej (2/7), červenej (1/7), bielej (2/7) a modrej (1/7). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je troma cípmi.
Kostolík postavili okolo roku 1300 zrejme pod vplyvom stavebnej dieľne, pracujúcej od polovice 13. storočia v Kláštore pod Znievom pri tamojšom premonštrátskom kláštore. Išlo o jednoloďovú bezvežovú stavbu s polygonálnym presbytériom (v tej dobe a regióne šlo o prejav vyspelejšej gotiky), ku ktorému sa zo severnej strany pripájala severná sakristia. Masívne múry sú v kontraste s prepracovaným riešením klenby svätyne a štíhlymi valcovými príporami na nárožiach polygónu.
Datovanie výstavby kostolíka do obdobia okolo roku 1300 z neho robí podľa všetkého najmladší príklad takejto kombinácie slohov. Stavba je zaujímavá aj spojením na dobu vzniku u nás progresívneho polygonálneho tvaru gotického presbytéria a štrbinovými oknami ešte románskeho tvaru. Podľa hypotézy vedcov sa zasvätenie kostolíka pravdepodobne netýka známej a rozšírenej svätice sv. Margity Antiochijskej, ale Margity Uhorskej, dcéry kráľa Bela IV., ktorá zomrela v roku 1270 a hneď bola uctievaná ako svätá, pričom súčasne sa začal proces jej svätorečenia.
V priebehu 14 - 16. storočia bol interiér kostolíka vyzdobený freskami. Najstaršie sú konsekračné kríže, namaľované na omietke nanesenej len na mieste samotných krížov. Súvislejšia fresková výzdoba pochádza z polovice 14. storočia. Bola doplnená okolo roku 1380 a začiatkom 16. storočia. Koncom 16. storočia prešiel kostolík do rúk protestantom, ktorí pôvodné fresky zatreli vápnom.
V období rokov 1636 - 48 bola loď kostolíka renesančne zaklenutá a celý objekt prispôsobený liturgickým potrebám protestantov (nová kazateľnica, zatretie fresiek). Z roku 1653 pochádza maľovaná drevená empora. Pôvodný južný vstup zamurovali a kostol sprístupnili zo západnej strany, pričom využili články pôvodného portálu. Okrem toho v kostolíku vybudovali krypty. Tieto stavebné úpravy mali neskôr negatívny vplyv na statiku kostolíka.
Začiatkom 18. storočia si evanjelici postavili nový kostol a tak gotická stavba prešla späť do vlastníctva katolíckej cirkvi. Po zrušení farnosti v Hornom Jasene v 60. rokoch minulého storočia katolíci previedli kostolík na štát, do správy Múzea Andreja Kmeťa v Martine. S jeho obnovou sa začalo v 70. rokoch. V roku 1991 sa začalo s komplexnou rekonštrukciou. V tom čase bol objekt v havarijnom stave s narušenou statikou lode a poškodenými freskami. Samotné práce sa rozbehli v roku 1994. V rámci obnovy do pôvodnej podoby boli zbúrané neskoršie prístavby (sú naznačené murivom na úrovni terénu) a takisto odstránili renesančnú klenbu a nahradili ju plochým dreveným stropom. Novú podlahu položili v pôvodnej úrovni. Severnú časť drevenej empory odviezli do Múzea Andreja Kmeťa v Martine. Obranný múr okolo kostolíka bol rekonštruovaný do výšky cca 40 cm. Obnova fasád však nebola vykonaná podľa plánov a pôvodná omietka bola necitlivo zabielená.
V hornej časti drevených dverí je vyrytý dátum 21. Na ľavej strane víťazného oblúka sú namaľované sv. Katarína, sv. Margita a tretia svätica, možno sv. Na pravej polovici východnej steny lode kostola sú stvárnené dva výjavy, ktoré sú netradičné svojím spojením. Na pozadí Posledného súdu je namaľovaný sv. Krištof s Ježiškom na pleci.
Výjav Posledného súdu oživujú postavy diabla s troma tvárami (môže ísť o podobu slovanského boha Triglava) a figúra Ryby Faroniky, ktorá si v rukách drží dva chvosty. Na ľavej polovici východnej steny lode sa len sčasti zachovala umelecky najhodnotnejšia freska v kostolíku s námetom svätice a Anjela s krížom. Môže ísť o obraz sv. Heleny alebo sv. Alžbety Durínskej, v staršej literatúre bol nepresne popisovaný ako výjav Zvestovania. Maľba v dolnej časti severnej steny lode predstavuje Pannu Máriu s ochranným plášťom a pochádza zo začiatku 16. storočia. V severovýchodnej stene presbytéria sú stvárnení Adam a Eva, pod nimi postavy sv. Pavla, sv. Petra a sv. V lodi je vystavené aj torzo gotickej kamennej krstiteľnice, ktorej podstavec sa nezachoval.
Podľa tradície sa na Kvetnú nedeľu 22. marca 1672, že sa medzi veriacimi z Horného a Dolného Jasena strhla hádka, ktorá prerástla do bitky. Pôvodne rímskokatolícky kostolík je dnes premenený na múzeum a slúži na hudobné koncerty i ako sobášna sieň. Po nedávnej rekonštrukcii, ktorá sa skončila v roku 1999, je v dobrom stave.
Obec Belá - Dulice leží cca 11 km juhovýchodne od Martina. Kostolík stojí priamo v obci hneď vedľa cesty. Kontakt na farský úrad: 043/ 413 61 91.
Praktické informácie pre návštevníkov
- Adresa: Belá-Dulice, Slovensko
- Kontakt na farský úrad: 043/ 413 61 91
- Dostupnosť: Kostolík stojí priamo v obci hneď vedľa cesty.
Kam na výlet v Belej-Duliciach
- Lyžiarske stredisko Jasenská dolina
- Bike Park Jasenska
- Rozhľadňa na Kalníku
Obec Belá-Dulice leží v prekrásnom horskom prostredí Veľkej Fatry. Pozostáva pôvodne z dvoch obcí Belá a Dulice. Prvý historický údaj o Belej je z roku 1282. V 13. a 14. storočí bola kráľovskou dedinou patriacou hradu Blatnica. Obec Dulice sa vyvíjala rovnako ako Obec Belá. Písomne je doložená z roku 1357, kedy sa spomínajú hlavne zemania z Dulíc. V roku 1971 sa obe obce zlúčili a v súčasnosti používajú združený názov Belá-Dulice, kde dnes žije 1249 obyvateľov. Medzi významné objekty patrí ranogotický kostol z 13. storočia a evanjelický kostol z 20. storočia.
Charakteristickou pre našu obec je aj potočná zástavba sýpok. Pri prechádzke obcou možno zhliadnúť i množstvo pôvodných rázovitých stavieb z dreva. V katastri našej obce sa nachádza aj niekoľko historických hradísk, medzi ktoré patrí aj "Hradište" a "Dulický Hrádok" - Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1968.