Chrám Matky Božej v Paríži: História a Architektúra

Gotická katedrála Notre-Dame v Paríži, známa aj ako Chrám Matky Božej, je po svätopeterskom chráme zrejme najznámejším kostolom na svete. Je vybudovaná v srdci mesta, na ostrove Île de la Cité na rieke Seina.

História a výstavba katedrály

Katedrálu postavili na mieste, ktoré slúži už 2000 rokov náboženským kultom. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí Prvá katedrála Paríža vznikla v druhej polovici 6. storočia západne od dnešnej budovy. O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň položili v roku 1163. Výstavba dnešnej katedrály trvala od roku 1163 do roku 1345 a začal ju Ľudovít VII.

Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200.

Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály - portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Galéria kráľov s 28 sochami starozákonných židovských kráľov. Na priečelí je ružicové okno s priemerom desať metrov.

Je magnetom pre turistov z celého sveta a láka ich zo všetkých kútov sveta. Dnes je Notre Dame sídlom parížskeho arcibiskupa.

Dôležité udalosti v histórii katedrály

Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku. V katedrále, v roku 1804, sa tu odohralo pomazanie Napoleona I. pápežom. V roku 1572 sa v katedrále odohrala svadba Margaréty z Valois a Henricha IV, ktorý s ňou vyženil Francúzsko.

Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych. Počas Francúzskej revolúcie v 18. storočí sa katedrála využívala aj ako sklad vína.

Po revolúcii sa katedrála nachádzala v dezolátnom stave, zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Reálne sa uvažovalo, že zničenú stavbu zbúrajú. Naposledy tam 2. decembra 1804 pápež Pius VII. korunoval Napoleona Bonaparta za cisára.

Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Práve vďaka Hugovmu majstrovskému dielu francúzsky ľud začal volať po rekonštrukcii a zachovaní katedrály.

Požiar v roku 2019

Katedrálu Notre-Dame, ikonickú pamiatku v srdci Paríža, zachvátili plamene pred piatimi rokmi, 15. apríla 2019. Oheň sa rozšíril do krovu a pohltil rozsiahle časti stredovekej budovy. Včera zachvátil jednu z najslávnejších budov Paríža požiar. Katedrála, ktorá je lokalitou Svetového dedičstva UNESCO a každoročne ju navštívi takmer 14 miliónov turistov, je úzko spojená s dejinami Francúzska už od začiatkov jej výstavby na konci 12. storočia - vedci sa zhodujú na roku 1163. Plamene sa rýchlo rozšírili cez značnú časť katedrály, pričom zničili strechu hlavnej lode, štíhlu vežu nad krížením bočných lodí a prenikli aj do interiéru.

Dnes doobeda sa hasičom podarilo úplne uhasiť požiar. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie parížskeho hasičského zboru. Pri likvidácii požiaru, ktorá trvala deväť hodín, utrpeli ľahké zranenia dvaja policajti a jeden hasič. Pri hasení sa používali všetky dostupné prostriedky okrem lietadiel zhadzujúcich vodu.

Vrchný administratívny duchovný katedrály Patrick Chauvet potvrdil, že z vnútrajška chrámu sa podarilo zachrániť tŕňovú korunu, ktorú mal údajne pred svojím ukrižovaním na hlave Ježiš Kristus, ako aj tuniku francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. z 13. storočia. Podľa parížskej prokuratúry vyšetrovatelia považujú požiar, ktorý zničil časť tohto gotického chrámu, za nehodu, pričom predbežne vylúčili možnosť podpaľačstva vrátane teroristických motívov.

Príčina požiaru nebola úplne objasnená. Podľa vyšetrovateľov chrám nikto nezapálil úmyselne. Katastrofu mohla spôsobiť porucha v elektroinštalácii či cigaretový ohorok.

Obnova katedrály

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil, že parížska katedrála Notre-Dame, bude zreštaurovaná. Podľa jeho slov sa katedrála „vyhla najhoršiemu“ vďaka práci hasičov, ktorí hodiny bojovali s plameňmi v úsilí zachrániť dve hlavné zvonové veže, fasádu a celkový skelet stavby. Macron ocenil odvahu zasahujúcich hasičov, ktorým sa medzitým podarilo dostať požiar pod kontrolu, a dodal, že spustí medzinárodnú zbierku na obnovu katedrály.

Francúzsky podnikateľ a miliardár Francois-Henri Pinault prisľúbil 100 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame.

Okolo veže katedrály Notre-Dame začali v pondelok 12. februára 2024 odstraňovať lešenie. Pri rekonštrukcii jej strechy sa použili aj stredoveké techniky, na počesť pôvodných staviteľov katedrál. Rekonštrukcia vonkajšej časti katedrály by mala byť prakticky hotová tento rok v júli, celkovo má byť oprava dokončená v decembri. Na dostavbu zničenej veže bola vyhlásená architektonická súťaž, organizovala sa aj verejná zbierka.

Opravu spomalili komplikácie počas pandémie covidu-19, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova. Priestranstvo pri katedrále preto muselo prejsť hĺbkovým čistením.

Práce na zabezpečení a spevnení katedrály Notre-Dame sa skončili v polovici septembra 2021, potom mohla začať vlastná obnova chrámu. Na tú bolo okrem iného potrebné veľké množstvo kameňov presne daných veľkosťou a štruktúrou. Francúzska geologická služba (BRGM), obe inštitúcie spolu o tom uzavreli dohodu vo februári 2021.

Výroby súčiastok do hodinového stroja v katedrále, ktorý zničil požiar, sa ujal petrohradský závod na výrobu hodiniek, známych za sovietskych čias aj Čechom a Slovákom pod značkou Raketa.

Na konci leta 2022 začala oprava strešnej konštrukcie a klenieb. Práca so sekerami pri výrobe stoviek ton dubových trámov pre krov novej strechy Notre-Dame bola pre tesárov ako cesta späť časom.

Chceli tak vzdať hold ohromujúcemu remeselnému umu pôvodných staviteľov katedrály a zabezpečiť, aby sústavné umenie ručného opracovania dreva žilo ďalej: „Chceme obnoviť túto katedrálu tak, ako bola postavená v stredoveku,“ uviedol Jean-louis Georgelin.

Rekonštrukcia strechy prekonala dôležitý míľnik vlani v máji, keď boli v dielni v údolí Loiry na západe Francúzska zmontované a postavené veľké časti novej drevenej konštrukcie. Na obnovu konštrukcie strechy katedrály bolo starostlivo vybraných 1200 dubov, ktoré tesári ručne porúbali.

Niekoľkotonovú konštrukciu do centra francúzskej metropoly dopravili po rieke Seine na lodi také veľké, kvôli tomu na niekoľko hodín museli prerušiť ostatnú lodnú dopravu. Z dubových trámov pozostáva aj nový krov katedrály, zložený z troch trojuholníkových častí s rozmermi 15 krát 12 metrov a hmotnosťou sedem ton.

Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. A vlani v decembri, rok pred svojím znovuotvorením, dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž.

V tom istom čase navštívil katedrálu aj prezident Macron a uviedol, že v jej oknách by sa mali objaviť moderné vitráže. Jeho vyhlásenie však vyvolalo vlnu pobúrenia u verejnosti a váhavé reakcie odborných kruhov. Pod petíciu proti zámeru nahradiť vitráže z 19. storočia, ktorých autorom je Eugène Viollet-le-duc, sa počas troch dní podpísalo vyše 67 000 ľudí. Novými vitrážami chcel Macron stavbe vtlačiť "znak 21. storočia. "Pôvodné vitráže by boli premiestnené a vystavené v novovznikajúcom múzeu.

Posledné práce na katedrále budú prebiehať v interiéri, kde bude okrem iného potrebné vyladiť mohutný organ s 8000 píšťalami, ktorý je najväčším hudobným nástrojom vo Francúzsku.

Prvá omša od požiaru sa v katedrále konala v júni 2019. Viedol ju parížsky arcibiskup Michel Aupetit a obrad sa odohral v jednej z bočných kaplnk, zasvätenej Panne Márii, ktorú oheň ušetril. Tento rok pri príležitosti Veľkého piatku sa v katedrále konala komorná bohoslužba, na ktorej sa zúčastnilo len sedem ľudí.

Rekonštrukcia katedrály Notre-Dame je rozsiahly projekt, ktorý si vyžaduje úsilie mnohých odborníkov a remeselníkov. Cieľom je obnoviť túto významnú pamiatku do jej pôvodnej krásy a zabezpečiť jej zachovanie pre budúce generácie.

Zaujímavosti o Notre-Dame

Katedrála Notre-Dame je ikonou Paríža, ktorá na ostrovčeku Île de la Cité stojí už osem storočí. Vedeli ste, že je najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži, že ju zachránili a preslávili Napoleon Bonaparte a Victor Hugo alebo že sa kvôli jej stavbe vyrúbali tisícky stromov?

Paríž - Mesto lásky, Mesto svetla či Mesto módy je druhým najnavštevovanejším mestom sveta po Bangkoku. Jeho romantická atmosféra, vychýrená gastronómia a historické pamiatky ročne lákajú viac ako 30 miliónov turistov.

Jednou z najznámejších parížskych pamiatok je historická katedrála Notre-Dame. Chrám postavený najmä z vápenca, dreva, železa a olova má niečo spoločné s ďalšou ikonou Francúzska. Na stavbu zámku vo Versailles sa použil rovnaký typ horniny - parížsky vápenec (calcaire lutécien).

Slávnu katedrálu Notre-Dame však v roku 2019 zasiahol požiar a zničil jej veľkú časť. Pre mnohých Parížanov aj ľudí z celého sveta to bola veľká tragédia, no netrvalo dlho, kým sa začala rekonštrukcia stavby.

V čase písania článku katedrála nie je prístupná turistom, no predpokladá sa, že Notre-Dame znovu svoje brány otvorí v roku 2024. Ak katedrálu plánujete navštíviť, aktuálne informácie môžete sledovať tu.

10 základných faktov o Notre-Dame

• Názov vo francúzštine: Cathédrale Notre-Dame de Paris
• Význam názvu: doslova Katedrála našej Pani (teda Panny Márie) v Paríži, ale používa sa názov Chrám Matky Božej v Paríži
• Začiatok stavby: 1163
• Dokončenie stavby: 1345
• Účel stavby: rímskokatolícky katedrálny chrám
• Architektonický štýl: gotika
• Výška najvyššieho bodu (veže): 69 m
• Dĺžka: 128 m
• Šírka: 48 m
• Poloha: 6 Parvis Notre-Dame - Place Jean-Paul II, 75004 Paríž, Francúzsko

20 zaujímavostí o Notre-Dame

1. Dodnes sa nevie, prečo v roku 2019 vznikol požiar.
2. Je najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži.
3. Pôvodne mala vyzerať inak.
4. Jej stavba trvala takmer dve storočia.
5. Zdobia ju sochy a rôzne výjavy.
6. Nepostavili ju otroci.
7. Na jej pôvodnú drevenú kostru sa použilo drevo z tisícov stromov.
8. Nachádza sa pri strede Paríža.
9. Jej zvony majú mená.
10. Na streche katedrály žijú včely.
11. Nachádzali sa tam vzácne relikvie.
12. Kedysi slúžila ako sklad vína.
13. Román Chrám Matky Božej v Paríži sa zaslúžil o jej slávu.
14. Objavila sa v niekoľkých filmoch.
15. Jej stavba má niečo spoločné s egyptskými pyramídami.
16. Konali sa tam korunovácie.
17. Veže nie sú rovnaké.
18. Je na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
19. Stojí na mieste pohanského mesta.
20. Z pôvodnej stavby sa zachovala iba jedna časť.

Katedrála Notre-Dame v Paríži (Katedrála Panny Marie, chrám Matky Božej ) se môže pochváliť titulom najnavštevovanejšej pamiatky vo Francúzsku. Leží v samom srdci Paríža, na ostrove Cité. Miesto, na ktorom dnes stojí Katedrála Notre Dome, bolo už v minulosti významným a posvätným . Za čias Rímskej ríše ( 4 storočie ) tu stál chrám zasvätený Jupiterovi a neskôr 2 baziliky.

Stavba mala pôvodne vyzerať ešte krajšie a honosnejšie. Dokonca na nej pracovali robotníci a nie väzni a galejníci ako to bolo v tých časoch zvykom. Zruční a vychýrení majstri vo svojich oboroch dostávali za svoju prácu výplatu. V katedrále boli vyobrazené mnohé výjavy z Biblie, aby sa Božie slovo dostalo aj ku obyčajným ľudom. V tom čase sa omše slúžili výhradne v latinčine a tak bežný ľud často ani nevedel o čom sa káže. V Notre Dome boli uložené posvätné relikvie a už v 13. storočí bola veľmi významným pútnickým miestom. Nachádzala sa tú posvätná tŕňová koruna, kúsok kríža a klinec, ktorým bol ukrižovaný Kristus. Tiež tu boli relikvie patrónov Paríža svätej Genevieve a svätého Denisa. Všetky tieto vzácne kúsky sa aj nachádzali v 3 vežičke, nazývanej Sanktusník ( Zvonička), ktorú zasiahol spomínaný ničivý požiar.

Počas Veľkej Francúzskej revolúcie bola katedrála Notre Dome takmer zničená. Celú ju vyrabovali, drahé kovy roztavili a k tomu ešte i všetkých 28 judských kráľov, ktoré boli na priečelí katedrály pripravili o hlavy.

O záchrannú katedrály sa pričinil aj cisár Napoleon Bonaparte, ktorý sa tu sám korunoval za francúzskeho cisára spoločne so svojou vtedajšou manželkou Jozefínou. Počas tejto ceremónie boli zničené steny pozakrývané obrovskými tapisériami, vitrážové okná a rozety boli vysklenené.

Najväčšiu vlnu záujmu a snách vzbudil o niekoľko rokov neskôr Victor Hugo. Ten práve písal nový román a rozhodol sa, že príbeh situuje práve do tejto katedráli. Vo svojom románe o krásnej cigánke Esmeralde a hrbáčovi Quasimodovi vykreslil na 21 stranách krásy tejto katedrály.

Hlavným architektom rekonštrukcie bol Viollet - de Duc, ktorý sa v polovičke 19 storočia rozhodol zmeniť vzhľad katedrály. Nechal postaviť dve 69 metrov vysoké veže. Pričom tá severná je o niečo vyššia. V Južnej veži sa zas nachádzajú zvony. Ten najväčší je Emanuel. Má 13 ton a je považovaný za národnú kultúrnu pamiatku.

Dňa 15. apríla 2019 celý svet so zatajeným dychom a hrôzou v očiach sledoval ohňové peklo, ktoré uchvátilo túto nádhernú gotickú stavbu. Prekvapivo sa tak stalo počas renovačných prác. Nedodržanie bezpečnostných opatrení vyústilo do obrovského požiaru, ktorý vypukol v priestoroch strechy. A ohňové plamene ničili túto národnú kultúrnu pamiatku od 18: 50 až do 3: 30 nasledujúceho dňa. Na záchrane katedrály Notre-Dame v Paríži pracovalo približne 400 hasičov.

Katedrála Notre-Dame je jedným z kostolov, ktorých stavba trvala najdlhšie na svete. Od založenia základných kameňov, až po posledné úpravy exteriérov ubehlo 182 rokov. Stavba Notre-Dame sa začala v roku 1163 a skončila sa v roku 1345.

Požiar bol zistený okolo 18.50 SELČ.

Na kostru a strechu tohto svätostánku sa spotreboval celý les. To je. 21 hektárov dreva a asi 13 000 stromov.

Aj francúzsky miliardár a šéf spoločnosti LVMH Moët Hennessy Louis Vuitton (LVMH) Bernard Arnault v utorok oznámil, že jeho rodina a spoločnosť prispejú spolu sumou 200 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame, ktorá v pondelok vyhorela.

Niektoré fakty o Chráme Matky Božej v Paríži

1. Na stavbe Notre-Dame sa nepodieľali otroci ani trestanci ako si mnohí myslia. Cirkev si najímala skutočných remeselníkov a platila im poväčšine muštom lebo nemali dostatok peňazí na zaplatenie všetkým robotníkom.
2. Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel a váži neskutočných 13 ton. Ostatné sa volajú napríklad Marcel, Gabriel, Marie alebo Denis.
3. Pred veľmi navštvevovanou pamiatkou sa nachádza tzv. bod nula. Z bodu nula sa merajú všetky vzdialenosti Paríža od iných francúzskych miest alebo pamiatok, ktoré sa uvádzajú v oficiálnych dokumentoch.
4. V katedrále sa taktiež nachádza veľmi vzácna relikvia - tŕňova koruna, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas jeho ukrižovania.
5. V katedrále sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku. Skladá až z 8000 píšťal, každá z nich vydáva ojedinelý zvuk. Predstavitelia Notre Dame sa obávajú, že by ho dym a voda z hasenia mohli výrazne poškodiť.
6. V streche katedrály pred požiarom žilo vyše 200 000 včiel, ktoré pochádzali z troch vzácnych druhov. Ich chovom v katedrále chceli vzdať úctu tomuto potrebnému hmyzu, ktorý je veľmi dôležitý pre takmer akýkoľvek život na Zemi. Našťastie sa ich počas požiaru podarilo akoby zázrakom ochrániť a väčšine z nich sa nič nestalo.
7. Dve najväčšie veže kostola sa môžu zdať, že sú uplne identické.

tags: #chram #matky #bozej #v #parizi #kostol