Chrám Matky Božej v Paríži: Harmónia protikladov v diele Viktora Huga

Romantizmus, ako umelecký smer 18. a 19. storočia, sa vyznačuje dôrazom na city, fantáziu a individualizmus. Vo francúzskej literatúre sa tento smer prejavil aj v tvorbe Viktora Huga, ktorého historický román Chrám Matky Božej v Paríži je plný kontrastov a protikladov, ktoré dotvárajú hlboký a emotívny príbeh.

Dej románu sa odohráva v 15. storočí a v jeho centre stojí zápas dobra a zla, nevinnosti a zločinnosti. Na pozadí majestátnej gotickej katedrály sa rozvíjajú osudy hlavných postáv, ktoré sú často nositeľmi protikladných vlastností.

Chrám Matky Božej v Paríži. Zdroj: Wikimedia Commons

Preromantizmus a romantizmus

Na prelome 18. a 19. storočia ovplyvnili svetový hospodársky a politický vývin dve významné udalosti: priemyselná revolúcia v Anglicku a buržoázna revolúcia vo Francúzsku („bratstvo, rovnosť, sloboda“). Obidve znamenali definitívny rozpad feudalizmu a otvorili cestu pre rozvoj kapitalizmu.

S rozvojom kapitalizmu sa predstavy o ideálnej spoločnosti začínajú rúcať a vznikajú mnohé spoločenské protirečenia, ktoré sú rozumovo neriešiteľné. Človeka sklamal vlastný rozum. Proti rozumovému poznaniu skutočnosti - racionalizmu sa zdôrazňuje nerozumové poznanie - iracionalizmus (dáva prednosť inštinktu). Tento obrat v umení od rozumu k citu sa označuje ako preromantizmus. Postupne sa rozpadáva ilúzia osvietencov o všemocnosti rozumu, proti klasicistickému objektivizmu sa začína zdôrazňovať subjektivizmus (postavenie jednotlivca v spoločnosti).

Do popredia sa dostáva hrdina, ktorý uprednostňuje cit a fantáziu pred rozumom a tento jeho vzťah k životu a svetu sa upevňuje a dotvára na romantizmus. Romantický hrdina vzdoruje osudu a harmónia kontrastov (protiklad) je pre romantizmus typická: dobro/zlo, láska/nenávisť, nevinnosť/zločinnosť. Postavy túžia po láske a v snahe dosiahnuť svoj cieľ často prekonávajú prekážky a čelia tragickým osudom.

Hlavné postavy a ich protikladné vlastnosti

Quasimodo: Krása v škaredosti

Quasimodo je jednou z najvýraznejších kontrastných postáv v románe. Jeho zovňajšok je škaredý a znetvorený, no vnútri skrýva krásnu a čistú dušu. Ako dieťa ho našli v kostole a ujal sa ho kňaz Claude Frollo, ktorý ho vychoval. Quasimodo sa postupne stáva zvonárom v Chráme Matky Božej. V štrnástich stráca sluch od silného zvuku zvonov, má jedno oko a ohyzdný zovňajšok.

Je hlboko ľudský, oddaný a schopný obetovať sa pre tých, ktorých miluje. Jeho láska k Esmeralde je obdivuhodná a dojímavá.

Esmeralda: Krása a nevinnosť

Esmeralda je protipól Quasimoda. Je krásna zvonka i zvnútra. Ako šesťročnú ju ukradli cigánky a žije medzi nimi. Esmeralda je symbolom čistoty, nevinnosti a lásky. Jej krása a dobrota kontrastujú s krutosťou a predsudkami spoločnosti, ktorá ju odsudzuje.

Esmeralda. Zdroj: Pinterest

Claude Frollo: Rozporuplný kňaz

Claude Frollo je najrozporuplnejšou postavou románu. Je kňazom, ktorý sa oddal vede a náboženstvu, no jeho vášeň k Esmeralde ho premieňa na morálneho netvora. Frollo je nositeľom zlých vlastností, čo je v kontexte postavy kňaza nezvyčajné. Jeho vnútorný konflikt medzi duchovným povolaním a telesnou túžbou ho vedie k zúfalým činom.

Dej a protikladné motívy

Dej románu zachytáva životné osudy mladej cigánky Esmeraldy, ktorú vášnivo miluje kňaz Frollo. V čase, keď je Esmeralda so svojím milým (Phoebus), prekvapí ich Frollo a jej milého zabije dýkou. Zo zločinu obvinia Esmeraldu a odsúdia ju na smrť. Hrbáč Quasimodo ju ukryje vo veži. Kým Quasimodo bráni chrám, unesie ju Frollo a zatvorí ju u starej pustovníčky, ktorá v Esmeralde spoznáva svoju dcéru.

Román má typické romantické znaky: láska verzus nenávisť, škaredý zovňajšok Quasimoda verzus vnútorná krása. Hugo v diele zachytáva život spoločenských vrstiev (chudobu, mešťanov, cirkev, šľachtu) v stredovekom Paríži.

#Čitateľský denník: Victor Hugo - Chrám matky Božej v Paríži

Romantizmus v Európe a na Slovensku

Francúzsky romantizmus

Okrem Viktora Huga patrí k významným predstaviteľom francúzskeho romantizmu aj Alfred de Musset a Alexandre Dumas starší.

Anglický romantizmus

V Anglicku sa presadil George Gordon Byron, ktorého lyricko-epická skladba Childe Haroldova púť zobrazuje cesty a úvahy pútnika po Európe. Autor je znechutený spôsobom života šľachtickej spoločnosti a útočisko nachádza v prírode. Táto poema je vzburou proti tyranii a túžbou po slobode všetkých národov.

Slovenský romantizmus

Slovenský romantizmus sa prejavil v tvorbe Sama Chalupku, ktorého báseň Kráľohoľská zobrazuje uväzneného Jánošíka uvažujúceho o svojom osude. Neupadá do beznádeje, verí, že sa mu podarí dostať na slobodu, aby mohol opäť zhromaždiť okolo seba junákov. Využíva tu motív vatry ako symbol slobody pre ľud.

Ďalšími predstaviteľmi slovenského romantizmu sú Janko Kráľ a Ján Botto.

Baletné spracovania románu

Román Chrám Matky Božej v Paríži inšpiroval mnohých umelcov, vrátane choreografov. Prvé baletné spracovanie vzniklo v roku 1839 v milánskej La Scale pod názvom Esmeralda. Autorom bol Antonio Monticini. S prvým skutočným baletným spracovaním sa stretávame až v roku 1844, keď Jules Perrot uviedol v Londýne balet La Esmeralda na hudbu Cesareho Pugniho. V 20. storočí sa stala najznámejšou verziou inscenácia Rolanda Petita a Mauricea Jarra Notre-Dame de Paris.

Baletná inscenácia Zvonár z Chrámu Matky Božej choreografa Libora Vaculíka z roku 2001 bola v poradí druhým uvedením rovnomenného románu Victora Huga na scéne SND. Vaculík, podobne ako Karol Tóth v roku 1982, siahol po partitúre Mauricea Jarra.

Libor Vaculík sa stretol s baletom Zvonár z Notre Dame v roku 1982 a v baletnej inscenácii Karola Tótha stvárnil hlavnú postavu zvonára Quasimoda. K Zvonárovi sa vrátil v roku 1993, keď v Brne uviedol svoju verziu Hugovho románu.

Vaculíkova inscenácia predstavuje skĺbenie toho najlepšieho z choreografovej invencie, zužitkovania nadobudnutých umeleckých interpretačných i tvorivých skúseností a inšpirácie svetovými trendmi 20. storočia.

tags: #chram #matky #bozej #v #parizi #obsah