Chrám Matky Božej v Paríži: Analýza diela Victora Huga

Chrám Matky Božej v Paríži je historický román od Victora Huga, ktorý sa odohráva v stredovekom Paríži v 15. storočí. Román sa venuje opisu Paríža a stavieb v ňom, francúzskej spoločnosti a zmýšľaniu vtedajších ľudí. Píše o osudoch ľudí spojených láskou, nenávisťou, chudobou i závisťou.

Chrám Matky Božej v Paríži v roku 1854

Hlavné témy a motívy

• Romantický príbeh krásnej cigánky Esmeraldy a obludného Quasimoda.
• Príbeh dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a trápenia.
• Túžba po slobode, láske, ľudskosti, nenávisť voči bezpráviu a krutosti.
• Konflikt medzi snom a skutočnosťou.

Hlavnou myšlienkou diela je túžba po slobode, láske a ľudskosti, ako aj nenávisť voči bezpráviu a krutosti. Román zobrazuje konflikt medzi snom a skutočnosťou, pričom postavy sa snažia nájsť svoje miesto v spoločnosti a bojujú proti predsudkom a nespravodlivosti.

Dej románu

Dej románu sa začína počas Sviatku bláznov v Paríži, kde sa Quasimodo stáva kráľom bláznov. Počas sprievodu púta pozornosť aj krásna cigánka Esmeralda so svojou kozičkou Džoli. Gringoire sa túla po Paríži a stane sa svedkom pokusu o únos Esmeraldy, ktorý zosnoval Frollo. Kapitán Phoebus únoscov prekvapí a zatkne, Esmeraldu pustí a ona sa doň zaľúbi. Gringoire zablúdi do Parížskeho podsvetia na Dvor Divov a hrozí mu smrť. Život mu zachráni Esmeralda tým, že predstiera, že si ho vezme za manžela.

Quasimoda za únos Esmeraldy zatknú, mučia a dajú ho na pranier. Jediná Esmeralda sa nad ním zľutuje a podá mu vodu. Quasimodo sa do nej zaľúbi. Phoebus sa pochváli Frollovi, že má schôdzku s Esmeraldou. Frollo žiarli a rozhodne sa schôdzku prekaziť. Keď sa Esmeralda a Phoebus stretnú, Frollo zaútočí na Phoeba, Esmeralda zamdlie a Frollo Phoeba zraní. Po prebratí Esmeralde Frollo oznámi, že ju žaluje z vraždy Phoeba a čarodejníctva. Esmeraldu zavrú a spod šibenice ju zachráni Quasimodo, ktorý ju ukryje v chráme.

Frollo navrhne Gringoirovi, aby mu pomohol dostať Esmeraldu z chrámu. Gringoire zburcuje Dvor divov a dav sa rozhodne vylúpiť chrám. Gringoire to povie Esmeralde, ktorá odchádza s ním a so zamaskovaným mužom, veriac, že jej pomôžu. Esmeralda spoznáva v zamaskovanom mužovi Frolla. Odmieta jeho návrhy, a preto ju zavrie do väzenia k pustovníčke Gudule. Tá v nej spoznáva svoju dcéru, chce ju chrániť, no od vysilenia umiera.

Esmeraldu obesia a Frollo spolu s Quasimodom sa dívajú z veže na popravu. Nešťastný Quasimodo zhodí počas popravy Frolla z veže.

Hlavné postavy

Quasimodo

Znetvorený zvonár Chrámu Matky Božej, ktorý je napriek svojmu vzhľadu obdarený citlivým srdcom a hlbokou láskou k Esmeralde. Quasimodo je jednou z najvýraznejších postáv románu. Navonok odpudzujúci, no vo vnútri citlivý a obetavý. Jeho láska k Esmeralde je bezpodmienečná a je ochotný pre ňu obetovať všetko. Quasimodo symbolizuje kontrast medzi vonkajším vzhľadom a vnútornou krásou.

Quasimodo

Esmeralda

Krásna a nevinná cigánka, ktorá sa stane obeťou Frollovej posadnutosti a spoločenských predsudkov. Esmeralda je symbolom nevinnosti a čistoty. Napriek ťažkostiam, ktorým čelí, si zachováva svoju mravnú čistotu a ľudskosť. Jej láska k Phoebovi je naivná a osudná, no zároveň ukazuje jej schopnosť milovať a obetovať sa.

Claude Frollo

Kňaz posadnutý Esmeraldou, ktorý sa uchýli k zlu a násiliu, aby dosiahol svoje ciele.Claude Frollo je komplexná postava, ktorá predstavuje konflikt medzi rozumom a vášňou. Jeho posadnutosť Esmeraldou ho privedie k zúfalým činom a nakoniec k tragickému koncu. Frollo symbolizuje nebezpečenstvo potláčania prirodzených citov a následky morálneho úpadku.

Pierre Gringoire

Spisovateľ a filozof, ktorý sa stane Esmeraldiným manželom z rozumu a sprevádza čitateľa dejom. - zvláštnosťou románu je neustála prítomnosť postavy Pierra Gringoira, spisovateľa bez úspechu, bez peňazí a domova, trocha dobrodruha a troch potrimiskára. Nie je typickou romantickou postavou.

Kapitán Phoebus

Pohľadný kapitán, do ktorého sa Esmeralda zamiluje, no on ju len využíva.

Témy a Motívy

• Láska a Vášeň: Román zobrazuje rôzne formy lásky - od platonickej lásky Quasimoda k Esmeralde, cez vášnivú lásku Esmeraldy k Phoebovi, až po chorobnú posadnutosť Frolla.
• Dobro a Zlo: Román skúma hranice medzi dobrom a zlom, pričom postavy sú často nútené robiť ťažké rozhodnutia v morálne nejednoznačných situáciách.
• Spoločenská Nespravodlivosť: Román kritizuje spoločenské predsudky a nespravodlivosť, ktoré postihujú marginalizované skupiny, ako sú cigáni a chudobní.
• Osud a Slobodná Vôľa: Román sa zaoberá otázkou, či je život človeka predurčený osudom, alebo či má človek slobodnú vôľu ovplyvniť svoj osud.

Adaptácie

Román Chrám Matky Božej v Paríži bol mnohokrát adaptovaný do rôznych foriem umenia, vrátane filmov, muzikálov a divadelných hier. Medzi najznámejšie patrí animovaný film od Disneyho z roku 1996.

Pred pár dňami večer, 15. apríla 2019, horela pred našimi očami na obrazovkách našich mobilov či televízie skvostná katedrála Notre-Dame v Paríži. Okrem smútku, bezmocnosti a hrôzy napadlo pravdepodobne každému z nás niečo, čo ho s katedrálou spájalo. Tie putá boli určite rôzne, ale zaiste väčšina z nás katedrálu osobne navštívila a z jej kultúrneho posolstva odišla vnútorne obohatená. Tento chrám nebol iba významným reperezentantom rímskokatolíckej cirkvi, ale i jedným z architektonických skvostov v gotickom štýle vôbec.

Požiar katedrály Notre-Dame v Paríži v roku 2019

Možno niekomu z nás napadli pri jej horiacej streche stredovekí skladatelia Leoninus a Perotinus, majstri slávnej parížskej epochy Notre-Dame. Už pomenej napadne v tejto súvislosti prešporský rodák Franz Schmidt (1874 - 1939), ktorý mal možnosť navštíviť Paríž a pozrieť si dejisko svojej budúcej opery Notre Dame. Podľa predlohy slávneho románu Victora Huga na nej pracoval viacero rokov. V roku 1914 bola opera napokon s veľkým úspechom inscenovaná vo Viedni. Ale od prvého uvedenia až podnes sa objavovala na operných scénach zriedka. O jej existencii svedčí predovšetkým Intermezzo, hrávané pravidelne na koncertoch na želanie. Tá známa, clivá a sladká hudba Schmidtovho Intermezza, umiestnená medzi prvým a druhým dejstvom opery, je leitmotívom diela, objavuje sa znova a znova v sýtych sláčikoch kombinovaných s harfami, podložená maďarskou nôtou.

Mimoriadny vzťah k tomuto ohňom zničenenému kultúrnemu dedičstvu majú nepochybne organisti, predovšetkým tí, ktorých umelecká činnosť je úzko spätá s chrámom. Dnes vieme, že malý organ bol pri požiari zničený. Ten istý osud hrozil aj hlavnému, monumentálnemu organu, ktorého strojcom bol Aristide Cavaillé - Coll, jeden z najvýznamnejších staviteľov organov všetkých čias. Tento nástroj ostal síce poškodený, ale „píšťaly prežili vysoké teploty ohňa a neroztavili sa“, tak sa vyjadril organista Olivier Latry, ktorý je už druhú koncertnú sezónu prvým oficiálnym tzv. Medzičasom sa Olivier Latry vypravil na pár hodín do Paríža zistiť, ako to vyzerá s elektrickým systémom a funkciami mechaniky nástroja. Latry patrí medzi tých najpovolanejších, ktorým je možné vysloviť sa k danej situácii. V roku 1985 bol menovaný za titulárneho organistu veľkého organa katedrály Notre-Dame v Paríži a dodnes je jedným z troch organistov nesúcich tento titul.

Organista Latry nahral na veľkom organe chrámu nejednu organovú skladbu, medzi nimi i kompletné organové dielo Oliviera Messiaena, ktoré vyšlo v Deutsche Grammophon v roku 2002. V Latryho interpretácii existuje i posledná nahrávka, ktorá vznikla na veľkom organe chrámu Notre-Dame v Paríži pred jeho poškodením. Dostala sa iba nedávno do predaja. Je ňou Bachove CD (album vydaný v marci 2019) nazvané Bach to the future a už dnes má historický význam. Pri výbere názvu zvukového nosiča určite nikto netušil, že tieto Latryho nahrávky rôznych organových skladieb J. S. Bacha sa stanú posledným dokumentom majestátneho zvuku organu katedrály Notre-Dame v Paríži.

Nikomu určite nenapadlo, že Ricercare z Hudobnej obete, Fúga g mol BWV 578, Tokata a fúga d mol BWV 565 a ďalšie Bachove veľdiela ostanú do budúcnosti - a vlastne navždy - posledným autenticky znejúcim reprezentantom slávnej minulosti vynikajúceho hudobného nástroja používaného od roku 1862.

V Paláci kultúry v Drážďanoch bol oheň v Paríži horúcou a aktuálnou témou. Počas dvojročného pôsobenia v ňom si francúzsky organista Olivier Latry získal srdcia domácich poslucháčov. Telefón s ich ponukami finančnej pomoci Parížu neprestal zvoniť, bol to akt nebývalej solidarity. A to bol už iba krok k myšlienke, pretransformovať najbližší regulárny koncert palácového organového cyklu, ktorý bol naplánovaný na 17. apríla, na koncert benefičný. Olivier Latry ho interpretoval spolu s viedenským súborom phil Blech Wien, pozostávajúcim z členov Viedenských filharmonikov. Výsledkom spolupráce bol nový program s transkripciami diel pre organ a plechové dychové nástroje Johanna Sebastiana Bacha, Antona Brucknera, Richarda Straussa, ako i diela Lullyho, Händla či Gabrieliho.

Benefičný koncert titulárneho organistu parížskeho chrámu Notre-Dame bol vo veľkej koncertnej sieni v Drážďanoch vypredaný.

tags: #chram #matky #bozej #v #parizi #uryvky